Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/457/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864
421,protiodporcovi:Slovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/62/2012-74 zo dňa 18.
septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - okresného súdu Námestovo tým, že o
žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom
stanovenej doby, kedy súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne zamietnutá. Išlo o konanie
pred súdnym exekútorom pod číslom EX 3592/2011.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 9Er/185/2011 mal prvostupňový súd preukázané, že súdny

exekútor podal žiadosť doručenú exekučnému súdu dňa 16.03.2011 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 18.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Voči uzneseniu nebolo podané odvolanie žiadnym účastníkom exekučného konania, čím sa
stalo uznesenie právoplatným a vykonateľným dňa 03.05.2011.

Na základe takto zisteného skutkového stavu nemal okresný súd preukázané tvrdenia navrhovateľa,
že postupom exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V čase doručenia žiadosti súdneho exekútora bolo účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o takejto žiadosti

do 15-tich dní od jej doručenia. V danom prípade bolo rozhodnuté v zákonom určenej lehote. Ďalšie
tvrdenia navrhovateľa, že majetková a nemajetková ujma mala byť spôsobená aj tým, že exekučný súd
v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora nepovažoval za nesprávny
úradný postup už len z toho dôvodu, že podeň nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnejmoci, ktorého výsledkom je konkrétne rozhodnutie. Ak podľa navrhovateľa predmetné uznesenie
trpelo nesprávnosťou, táto by mohla byť posudzovaná len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na tieto prípady však slúžia opravné prostriedky, ktorých účelom

je preskúmanie napadnutých rozhodnutí a náprava skutkových či právnych pochybení, navrhovateľ
však preskúmanie uznesenia podaním odvolania neinicioval. Okresný súd tak nemal preukázanú jednu
zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a to existenciu samotného nesprávneho úradného postupu.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. a odporcovi, ako účastníkovi v konaní

úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a odporca
si tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie. Namietal, že postupom okresného
súdu bolo porušené jeho právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen
predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa aj oboznámiť so

všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k ním. V prejednávanej veci pred
vynesením rozsudku nebol riadne oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe, ktoré
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej, ďalej nebol oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť prvostupňovým súdom

bez nariadenia pojednávania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé číslo listiny založené v exekučnom spise.

Ďalej poukazoval na skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca, u ktorého boli pochybnosti o jeho
nezaujatosti. O týchto skutočnostiach riadne prvostupňový súd upovedomil a žiadal, aby bol zákonný
sudca z konania vylúčený. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod

na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno
takéhoto sudcu považovať za nestranného. Zdôraznil, že rovnaký právny názor bol vyslovený v
obdobných skutkových a právnych veciach aj rozhodnutiach krajského súdu v Trnave, Nitre a Prešove.
Takáto rozhodovacia prax je zrejmá aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo

byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o
ich bezprostredne naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania

dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť
a bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti
sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a
porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Navrhovateľ ďalej namietal, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Odvolací súd uvádza, že požiadavka

nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 141 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolateľ vposudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné (ďalšie) okolnosti, ktoré by mali zakladať vylúčenie
zákonného sudcu, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Ten dňa 12.02.2013
uznesením č. k. 9NcC/41/2013-18 zo dňa 12.02.2013 rozhodol, že z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 9C/62/2012, je vylúčená iba Mgr. Zuzana
Hartelová, ostatní sudcovia (vrátane zákonného sudcu Mgr. Martina Štubniaka) vylúčení neboli.
Uznesenie nadriadeného súdu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 19. marca 2013.
DotknutýzáveronevylúčenísudcovOkresnéhosúduNámestovorešpektujeaktuálnurozhodovaciuprax
Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013)

v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky
aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k neúspešným ústavným sťažnostiam
navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo

vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Okresný súd ustálil, že
k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia bolo urobené v zákonnej lehote
stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nedošlo teda k navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu
úradnému postupu.

Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu

účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať
rozhodnutie na základe iných než účastníkom konania vznesených námietok.

Krajskýsúdtaknemalprávnydôvod,animožnosťzaoberaťsaposúdenímsprávnostizáverovokresného
súdu o nenaplnení tejto podmienky a to neexistencie nesprávneho úradného postupu. Je výlučne na
ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje

meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnuté, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislé výroky o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v

tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.