Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207741
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512207741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne Z. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. L. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Ľudová 14, Košice proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana, s.r.o., Užhorodská 21, Košice o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01.10.2013
č.k.4C/137/2012-180 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 37,16 Eur a žalovaný j e p o v i n
n ý ju zaplatiť JUDr. Peter Rybár s.r.o., Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41
vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/2147/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 718,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská doložka v danom
prípade bola vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie
o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom
súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nemožno zistiť ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže
rozhodcovský súd v zmysle časti XV. Bodu 2 bude podľa vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu

s riadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, respektíve pokiaľ sama
poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu.
Na neprijateľnosti tejto rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu prvého stupňa nič nemení to, že v
konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný smernicou č. 93/13/EHS, teda zabezpečiť,

aby spotrebiteľa neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možne obísť podobne
ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý reálne
konal je nezávislý od žalovaného. Súd prvého stupňa zdôraznil, že poistná zmluva medzi účastníkmi
bola uzatvorená v roku 2007, posudzoval rozhodcovskú doložku podľa § 53 ods.1 O.z. účinného v časeuzavretia zmluvy a zisťoval, či nejde o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom
právomoci rozhodovania súdu, súd prvého stupňa zdôraznil, že z rozhodcovského spisu je zrejmé,

že žalobkyňa odpor proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom
rozhodovať v riadnom konaní, pričom v danom prípade neide o situáciu, že sa rieši vec sama a súd
zistí, že by mal spor rozhodovať rozhodcovský súd ako to upravuje § 106 ods.1 O.s.p. V danom prípade
ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále právomoc všeobecný súd. Súd
prvého stupňa skonštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že

nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobkyne. Preto rozhodcovský súd nemal rozhodnúť na základe tejto doložky a nemal
právomoc vo veci konať. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.1
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok

zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012, vedeného pred Ústavným súdom
pod sp.zn. II. ÚS 382/2013.

V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že rozhodcovská doložka bola upravená v osobitných

zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve a spotrebiteľ mal možnosť túto doložku ovplyvniť,
konkrétne mal možnosť túto rozhodcovskú doložku nepodpísať a to bez toho, aby tým bol dotknutý
zvyšok poistného vzťahu. Pokiaľ sa týka kreácie rozhodcovského súdu, tak záver súdu stojí len na
neodôvodnenej, ale najmä nepreukázanej pochybnosti o objektívnosti takéhoto súdu. Na druhej strane
bola preukázaná skutočnosť, že žalovaný postupoval tak, aby nebolo pochybnosti o objektívnosti

rozhodcovského súdu už na názore súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nič nemení. Uvedené
bolo v danom prípade vyriešené tým, že v súlade s dohodou zmluvných strán rozhodoval od
žalovaného nestranný a žalovaným nezriadený rozhodcovský súd. Vždy je potrebné poukázať na to, že
rozhodcovská doložka bola v tomto konkrétnom prípade uzavretá individuálne, a teda žalobca súhlasil
aj s dohodnutým spôsobom kreovania rozhodcov, respektíve určením rozhodcovského súdu. Záver o

neplatnosti rozhodcovskej doložky tak nemá oporu v skutkovom stave a teda súd prvého stupňa vec z
tohto dôvodu nesprávne právne posúdil.

Žalobkyňa mala možnosť a teda bolo jej dané na výber, či podpíše rozhodcovskú doložku, pričom
nepodpísaním by nebol dotknutý výber či podpíše rozhodcovskú doložku, pričom nepodpísaním nebol

dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu, neuzatvárala ju v tiesni a ani
pod vplyvom žiadnej nepriaznivej situácie. Neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili v prečítaní
si všetkých dokladov a s oboznámením sa všetkých potrebných skutočností. Žalovaný zabezpečil, že
poistná zmluva bola uzatváraná v prítomnosti odborne spôsobilej osoby zapísanej v zozname NBS,
ktorá všetky potrebné skutočnosti a podmienky mohla žalobkyni vysvetliť. Žalobkyňa svojim podpisom

potvrdila okrem iného aj to, že už nechcela nič vysvetliť, doplniť, ani dojednať. Veľkosť písma vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach je jasne čitateľná pre
priemerného spotrebiteľa a nijako nezaťažuje ich čítanie. Tento záver súdu je absolútne neodôvodnený.
Žalobkyňa nikde neuvádza, že by písmo nebolo pre ňu čitateľné a objektívne pre priemerného
spotrebiteľa také ani nie je. Rovnako aj text je zrozumiteľný. Tvrdenie súdu o tom, že tvrdenie žalobkyne,

že podľa pokynov sprostredkovateľa bolo treba všeobecné poistné podmienky podpísať dvakrát, pričom
klient nie je skutočne oboznámený čo vlastne podpisuje je nepravdivé a nemá oporu v skutkovom stave.
Ak je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že si neprečítala VPP, ani osobitné zmluvné dojednania a takto ich
podpísala, tak jej konanie je v rozpore s konaním a správaním sa priemerného spotrebiteľa a takémuto
konaniu podľa žalovaného neprislúcha právna ochrana. V opačnom prípade by mohol ktokoľvek a

kedykoľvek po vykonaní písomného právneho úkonu tento spochybniť tvrdením, že si neprečítal čo
podpisuje. To by znamenalo rozvrat právnej istoty, aj právnych vzťahov v súkromnom práve. Záver
súdu o tom, že neide v danom prípade o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nesprávny,
vychádza z nesprávne zisteného skutkového a súd vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa
sa ďalej nevyporiadal s existenciou dodatku č.2 a so skutočnosťou, či daná možnosť odstúpenia od

rozhodcovskej doložky mala alebo nemala vplyv na jej dojednanie, respektíve na individuálnosť jej
dojednania. Rozsudok tak trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Žalobca
poukázal na niektoré rozhodnutia súdu SR, okrem iného aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
20CoE/24/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012. Súd pri rozhodovaní prihliadal narozhodovaciu prax iných súdov SR, ale ich výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej
doložky, aj keď opomenul konkretizovať o ktoré rozhodnutia išlo. Žalovaný rovnako predložil súdu v
konaní množstvo rozhodnutí súdov v SR, ktoré sa týkali posudzovania rozhodcovskej doložky obsahovo

totožnej s tou, ktorú posudzoval súd v tomto konaní s následkom, že bola konštatovaná jej platnosť, ale
na tieto rozhodnutia súd neprihliadal.

Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 6Cdo/1/2012 rozhodol v procesnej forme o
odmietnutí dovolania. Napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery

meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia odvolania a to, že v preskúmavanej
veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a teda aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky.VtejtosúvislostipoukázalžalovanýnaNálezÚstavnéhosúduSRI.ÚS402/2008. Zdôraznil,že
na neprípustné a v rozpore s Ústavou vyprodukované účelové odôvodnenie vyprodukované v exekučnej
veci, ktorá prebehla bez účasti žalovaného a naviac vo viacerých aspektoch v rozpore s Ústavou nie
je možné prihliadať ako na relevantný právny názor vyššieho súdu. Žalobca považuje závery uvedené

v uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 pre vec za právne významné. Z prijatia ústavnej sťažnosti
dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR v obdobnej
veci (II. ÚS 499/2012) vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/1/2012 bude zrušené. Navrhol preto prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania pred
Ústavným súdom SR, keďže v tomto konaní sa rieši zjavne otázka, ktorá môže mať význam pre toto

súdne konanie.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že súd vo veci konal o žalobe žalobcu bez toho, aby na začatie konania
boli splnené všetky procesné podmienky. Oslobodenie priznané účastníkovi konania podľa § 4 ods.2
písm.za/ Zákona o súdnych poplatkov sa na prípady prieskumu rozhodcovských rozsudkov nevzťahuje.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na ust.§ 40 ods.2 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Zásadným je v tomto prípade porovnanie práva dodávateľa na čo možno najrýchlejšie
vymoženie svojej pohľadávky a na druhej strane práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z práva Európskej únie, v ustanovení právnych predpisov
SR, judikatúry Súdneho dvora EÚ a všeobecných súdov SR je zrejmé, že právo spotrebiteľa na
ochranu svojich práv musí byť uprednostnené pred právom dodávateľa na urýchlenie vymoženia svojej
pohľadávky o to viac v prípade, ak je dôvodne spochybnená nielen platnosť rozhodcovskej doložky, ale
aj existencia samotného nároku dodávateľa uplatneného pred rozhodcovským súdom. Taktiež má za to,

že neobstojí návrh žalovaného na prerušenie konania a nepovažuje za účelne opätovne poukazovať na
skutočnosti, ktoré boli žalobkyňou uvedené v predchádzajúcich podaniach.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že účastníci konania uzatvorili dňa 29.06.2007 poistnú
zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku

obsiahnutá v jeho 8.časti.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, že pre spotrebiteľa
je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou spĺňa túto charakteristiku, keď je tiež zrejmé, že súčasťoupoistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť
XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluva podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konania
už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby
v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných
podmienok. Aj pokiaľ žalobkyňa Osobitné zmluvné dojednania podpísala, jej povinnosťou vyplývajúcou

zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako

je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.

Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa v danom prípade osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust.§ 53 ods.4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník

účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust.§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Je potrebné uviesť, že ust.§ 53 O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná

v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnýmistranamibolavsúlades§3zákonač.244/2002Zb.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto

platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods.1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný
predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti na
uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť

zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie
tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa.

Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bola podrobne vypočutá žalobkyňa v konaní a z
obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa

poistenia jej bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Výsledky
dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o
dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky. Správne preto konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ust.§ 40
ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej

doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to,
že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa
z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac v zmysle tohto zákonného
ustanovenia pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa
a to § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukazuje na Dodatok č. 2 k Všeobecným

poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou
Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008. Podľa bodu 1 tohto dodatku
sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli na osobitnom
spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka a to v tom zmysle,
že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo

strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom
podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie
rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí
rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od podpisu poistnej zmluvy
poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť dodatku č. 2 k VPP nemá

vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto súvislosti nemožno opomenúť,
že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ako
spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/EHS). Obsah tohto
dodatkuboldodávateľom-žalovanýmvopredpripravenýanajehoobsahužalobkyňanijakýmspôsobom
neparticipovala. Dodatok tak mohla buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše je potrebné zdôrazniť,

že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (§ 48 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.

Za týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vyhovel. Rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku

spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobkyne. Postupom
podľa § 219 O.s.p. tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. v podrobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo 07.11.2013 žiadala priznať trovy právneho zastúpenia
za takto poskytnutý úkon právnej pomoci. Výšku týchto trov si žalobkyňa uplatnila za vyjadrenie sa k
odvolaniuvsume29,35Eur(§13aods.3písm.b/vyhláškyč.655/2004Zb.vzneníneskoršíchpredpisov)
a režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods.3 citovanej vyhlášky). Celková výška trov odvolacieho konania u
žalobkyne tak predstavuje sumu 37,16 Eur.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, je potrebné poukázať na ust.§ 109 ods.2 písm.c/
O.s.p., podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebiehakonanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť súdu konanie prerušiť. Posúdenie
možnosti konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca
vplyv pre rozhodnutie súdu. Aj keď vo veci Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 382/2013 sa pred tým istým
senátomÚstavnéhosúduSRriešiobdobnýprípadakovoveciII.ÚS499/2012,zNálezuÚstavnéhosúdu
SR z 10.07.2013 vydaného vo veci II. ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval

stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo
porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému
možnosť sa k nemu vyjadriť.

S prihliadnutím na uvedené tak odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.