Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011386
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112011386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 14. 05. 2014 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: Y. L. H. I. I. Q. G. C. P. Á. , nar. XX. XX. XXXX X. X.,
trvale bytom J. XXX/XX, X.
X., prechodne bytom X.
X., G. XX

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 doručenej tunajšiemu súdu dňa 05. 12. 2012
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaná
dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase okolo 11.45 hod 10. decembra 2010 v Banskej Bystrici,
na Dolnej č. 11, na dvore pred rodinným domom, po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla
svoju sestru R. H., B.. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase sedela na mieste vodiča v OMV zn. Lancia a to
tak, že k nej prišla, otvorila dvere na aute a chytila ju pravou rukou za zápästie jej ľavej ruky, ktorú jej

vykrúcala, stláčala a naťahovala v smere von z auta, na čo poškodená z auta vystúpila a ruku jej vytrhla,
čím jej spôsobila pomliaždenie ruky a podvrtnutie zápästného kĺbu ľavej ruky s poškodením väzivového
spojenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 6 a 8 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená R. H., B.. XX. XX. XXXX, bytom X. X., J. Č.. XXX/XX so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 12. 2012 bola doručená tunajšiemu súdu obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 na Y. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá obžalovaná Y. L., ktorá sa zo skutku jej kladeného za vinu, cítila
byť v celom rozsahu nevinná a poprela, že by medzi ňou a poškodenou R. H., ktorá je jej sestrou, došlo
dňa 10. 12. 2013 ku akémukoľvek fyzickému kontaktu. Popísala, ako dňa 10. 12. 2010 prišli autom spolu
so svojom priateľom G. A.Á. do miesta svojho trvalého pobytu, nachádzajúceho sa na ulici Dolná č.

11 v Banskej Bystrici, na ktorej adrese si preberá poštu. Auto zaparkovali v nádvorí, s priateľom išli na
WC, ktoré je v dome a po návrate ku svojmu autu zistili, že medzičasom musela prísť poškodená R. H.
svojim autom a táto zaparkovala tak, že bránila v im vo výjazde. Obžalovaná preto zazvoniť na zvonček
poškodenej a vyzvala ju, aby si auto preparkovala. Keď vyšla poškodená zo svojho bytu, ona právetelefonovala a poškodená začala preparkovávať svoje auto. Robila pritom zvláštne parkovacie úkony,
mala pocit, akoby chcela do nej vraziť, preto sa jej uhýbala. V tom čase bola zima, veľa snehu a klzko a aj
za ňou, kde stála na nádvorí, bol sneh. V tom čase mala zlomenú kostrč a narazenú panvu a teda mala

sama so sebou problémy s chodením a aj so samotným státim, čo však poškodená nevedela. Preto sa
ona, aby udržala stabilitu rukou oprela o auto poškodenej, aby nespadla. Navyše poškodená sa pri jej
manévroch autom, obšuchla o jej pravé bedro, ju to zabolelo a preto ona otvorila dvere auta poškodenej
a výrazne hlasno sa opýtala sestry, čo robí. Tá jej povedala, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo robiť.
Následne došlo medzi nimi k výmene názorov, poškodená bola na ňu agresívna, vystúpila zo svojho

auta, dala ruku v päsť pred jej tvár, ale od chystaného úderu poškodená upustila. Ona sa napriek tomu
bála, že ju sestra zbije a preto odišla k priateľovi do auta, kde jej zazvonil telefón a jej švagor - manžel
poškodenej jej povedal, aby sa jeho auta nedotýkala, lebo uvidí čoho je on schopný. Rozhovor trval
10 minút, potom ju priateľ vyviezol z podbránia, kde si ona presadla za volant, lebo jej priateľ nemá
povolenie viesť auto po pešej zóne, ktoré ona má, vzhľadom na jej trvalý pobyt. Ako išli po cestou pešou
zónou, ich auto sa míňalo s autom svokrovcov poškodenej.

Obžalovaná opakovane poprela akýkoľvek fyzický kontakt s jej sestrou, fyzicky sa poškodenej nedotkla,
lebo ona sama mala so sebou fyzické problémy v dôsledku zranenia, ktoré utrpela 06. 12. 2010. Mala
zlomenú kostrč a problémy s panvou, preto sa jej vlastne nedalo ani šoférovať a preto mala doprovod
v osobe svojho priateľa. Práve naopak, jej poškodená pri preparkovávaní svojho auta skoro prešla

kolesom po nohe, skoro ju zrazila. Ona povedala poškodenej „ či jej šibe“, poškodená sa jej smiala do
očí, bola nepríjemná, agresívna, ona ich vždy vyháňala z dvora. Mali teda len slovnú výmenu názorov,
ktorej okrem nich dvoch, nikto iný nebol, udialo sa to pred obedom a na dvore nestál nikto, jej priateľ
G. A. bol v jej aute.

Obžalovaná tiež poukázala, že s poškodenou sa slovne hádali asi pred 12.00 h a až okolo štvrtej
poobede išla poškodená na ošetrenie. Namietala aj odborné vyjadrenie č. 669-IV/2012 MUDr. Karola
Dókuša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý pri vyjadrení sa k mechanizmu
vzniku zranenia u poškodenej, nezohľadnil jej zdravotné ťažkosti, ( lekárske správy o jej zranení zo dňa
06. 12. 2010 tvorili obsah priestupkového spisu, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu). Poškodenú

teda ona nebola schopná napadnúť vzhľadom na jej obmedzujúce zranenie, pričom jej liečba trvala asi
mesiac.

Svoj vzťah obžalovaná k poškodenej, ktorá je jej sestrou, označila za nie dobrý, nekomunikujú spolu a
poškodená R. H., ktorá má podľa nej svojskú povahu, jej povedala, že ona nie je jej rodina.

Poškodená R. H., ktorá je sestrou obžalovanej, bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v procesnom
postavení svedka a priebeh udalostí dňa 10. 12. 2012 až do momentu vzniku slovnej potýčky s
obžalovanouozdedenommajetku,akotopopísalaobžalovaná,potvrdilavcelomrozsahu.Poprelavšak,
že by pri preparkovávaní svojho auta sestru ohrozovala, ona chcela nacúvať na miesto, kde bežne stáva.

Podľa poškodenej, obžalovaná prišla k jej autu, otvorila jej dvere a pri slovnej výmene, jej obžalovaná
svojou pravou rukou chytila jej ľavú ruku a začala jej ju vykrúcať. Ju to bolelo, avšak obžalovaná jej ruku
naschvál ešte väčšou silou vykrúcala a vyťahovala ju von z auta. Ona mala obidve ruky na volante, či
jej obžalovaná dala dole ruky z volantu, už nevie. Situáciu nezvládla, bola psychicky na dne a potvrdila,
že obžalovanú chcela udrieť, ale neurobila to. Keď vyšla von z auta, vytrhla si teda svoju ruku a potom

išla domov. Následne k nej na návštevu prišla svokra so švagrinou a keď videli v akom je stave, svokra
trvala na tom, aby šli s ňou na urgent. Ona nechcela ísť, nakoniec šla, bolo to v priebehu 15 minút. Na
urgente jej dali ruku do bandáže, pýtali sa jej, ako sa jej to stalo, hanbila sa povedať, že jej to urobila
vlastná sestra. Následne išla na políciu.

Pred skutkom bola zdravá a po skutku v dôsledku zranenia ruky bola obmedzovaná v bežnom spôsobe
života. Bandáž dostala pri prvom ošetrení, za 7 dní mala ísť na kontrolu, ona ale išla skôr, lebo nemohla
hýbať s prstami, rukou, tiež nemohla šoférovať, ani variť. Bola odkázaní na pomoc manžela keď prišiel
z roboty domov, nemohla cvičiť, s chorým dieťaťom nemohla ísť autom k lekárom. Jej obmedzenia trvali
3 mesiace. Následne, keď jej dali dole sadru, mala plastovú ortezu, ktorú nosila v deň aj noc stále na

ruke. Zápästie ju bolelo stále, nemohla si upraviť ani vlasy, ale práceneschopná nebola, keďže bola
dobrovoľne nezamestnaná.Keď sa stal skutok, ona bola v aute a na dvore si nevšimla nič, nikoho. Až neskôr sa bola opýtať v Armi-
schope, ktorý je v tom dvore, či nič nevideli a v tomto obchode jej povedali, že tam bol nejaký pán, s
ktorým sa ona neskôr stretla a pýtala sa ho, či pôjde svedčiť. Kedy to časovo bolo, uviesť poškodená

nevedela.

Aj poškodená sa vyjadrila ku svojmu vzťahu s obžalovanou a potvrdila, že po smrti ich mamy
došlo ku zhoršeniu vzťahov medzi sestrami, obžalovaná ju psychicky napádala, všetko kvôli majetku.
Komunikácia medzi nimi nefunguje, po udalosti sa vôbec nestretávajú. Sestru už nepokladá za blízku

osobu.

V konaní pred súdom ako svedok vypovedal priateľ obžalovanej G. A., ktorý celý dej udalostí dňa 10. 12.
2010 na Dolnej ulici v Banskej Bystrici popísal zhodne, ako obžalovaná. Videl teda, ako poškodená cúva
na obžalovanú, ktorá bola nútená vyjsť až na hromadu snehu, potom začal krik a začala slovná hlasná
potýčka medzi sestrami. Potvrdil, že obžalovaná bola jednou rukou opretá o auto poškodenej, druhou

rukou gestikulovala pri komunikácii. Potom odrazu poškodená vyskočila zo svojho auta, ruku mala
zovretú v päsť, v dôsledku čoho obžalovaná zutekala k nemu do auta. Dodal, že poškodená zaparkovala
svoje auto keď prišla domov, mimo parkovacieho miesta, kde bežne parkuje.

Celý priebeh konfliktu videl, vylúčil fyzický kontakt medzi obžalovanou a poškodenou, on bol na

parkovisku v aute a stál čelom na celý dvor, nevidel nikoho. Preto vylúčil prítomnosť tretej osoby na
dvore s poukazom na to, že Armi-schop je v polovici priestoru kde stál, od neho bol 10-15 metrov a
stojaceho, fajčiaceho muža by pri tomto obchode určite zaregistroval.

V konaní vypočutý svedok P.S. T., bol svedkom, ktorého mala osloviť poškodená, aby išiel svedčiť. V

daný deň si bol kupovať v Armi-schope nohavice a pre obchodom si zapálil si cigaretu. Vtedy započul
krik a videl obžalovanú, ako sa nakláňa do auta, kde sedela pani H. a niečo kričí. Nevenoval tomu veľkú
pozornosť a preto sa nevedel vyjadriť, čo bolo predmetom hádky. On stál tak, že z ľavej strany videl
obžalovanú pri aute, do ktorého bola vrchnou časťou nahnutá.

Na odstránenie rozporov z jeho výpoveďou z prípravného konania učinenou až dňa 29. 03. 2012, kde
hovoril „ o blondíne pri aute a žene v aute, ktorú nevidel“, uviedol, že ako blondínu, ktorú spomínal, vie
stotožniť s osobou obžalovanej a ta otázku, ako vie, že v aute bola poškodená R. H., ak vypovedal pred
vyšetrovateľom, že ju nevidel, odpovedať nevedel a teda jednoznačne nepotvrdil, že osobou v aute bola
poškodená. V závere svojej výpovede svedok však potvrdil, že fyzický kontakt medzi obžalovanou a

poškodenou nevidel, videl len, že je obžalovaná nahnutá do auta a že počul krik.

V konaní boli vypočutí ďalší svedkovia, z ktorých ani jeden nebol priamym svedkom žalovaného skutku
a všetci sa vyjadrovali buď len ku zranenia, ktoré mala poškodená utrpieť, alebo k obmedzeniam, ktoré
v dôsledku úrazu poškodená v bežnom živote, mala.

Svedkyňa T. H. uviedla, že videla v daný deň obžalovanú na dvore, jej auto im zahatalo cestu, keď išli
s dcérou k poškodenej, pre jej syna. Nevestu našli doma, táto im povedala, čo sa stalo, bolela ju ruka
tak, že s rukou nemohla robiť nič, nič nemohla chytiť, bola nešťastná, zúfalá. Preto ju oni odviezli do
nemocnice, kde ju nechali a oni pokračovali na ceste do Štiavnice. Po návrate z nej vyzdvihli poškodenú

v nemocnici, trvalo im to asi 2 hodiny, šoférovala jej dcéra.

Svedkyňa zároveň na položené otázky uviedla, že v ten deň v Banskej Bystrici nebolo pekné počasie,
bolo primerané danému obdobiu. Na dvore nebol sneh, dvor bol suchý a nebol na ňom nik. Vzťah
poškodenej a obžalovanej označila za zlý.

Svedkyňa U. H., zhodne ako jej matka, potvrdila účel návštevy v daný deň u poškodenej, ktorá je
jej švagrinou a uviedla, že do Banskej Bystrice prišla pre synovca a keď vchádzali do dvora, mali
zablokovaný vjazd autom obžalovanej, ktorá presadala na stranu šoféra. Tiež potvrdila, že poškodenú
našli doma v zlom psychickom stave, mala veľké bolesti ruky a preto ju presvedčili, že ju odvezú do

nemocnicenapohotovosť.KeďsazoŠtiavnicevracala,vyzdvihlipoškodenúznemocnice.Ododvezenia
poškodenej do nemocnice a jej vyzdvihnutia, im to trvalo asi 2-3 hodiny.V daný deň na dvore inú osobu nevideli, len pri obžalovanej v aute sedel nejaký pán, ktorého nepozná.
V akom stave keď oni prišli, bol dvor na Dolnej ulici, nevedela a ohľadom počasia sa vyjadrila, že ešte
asi nesnežilo.

Poškodená mala podľa jej vyjadrenia červenú ruku, mala ju zapálenú, začalo jej to puchnúť a poškodená
plakala od bolesti. Výsledkom jej vyšetrenia na pohotovosti bolo, že poškodenej ruku spevnili dlahou.
Preto ona s matkou trvali na tom aby poškodená podala trestné oznámenie na sestru, čo aj urobila a
išli k policajtom.

Manžel poškodenej Y. H., vypočutý ako svedok sa vyjadril k dianiu na dvore medzi 11.00 h- 12.00 h,
kedy sa on rozprával s obžalovanou, v čase incidentu tam už nebol. V daný deň tesne pred skutkom
tento svedok vyčistil dvor od snehu a tento, ako uviedol, celý odhádzal na stred dvora.

Ohľadom svojej manželky uviedol, že táto pred skutkom bola v poriadku a v dôsledku zranení bola

obmedzená pri bežnom živote - mali celé Vianoce pokazené, keďže poškodená mala sadru, nič nemohla
robiť, mala bolesti a tieto jej obmedzenia trvali asi ešte 2-3 mesiace po Vianociach.

Na hlavnom pojednávaní sa so súhlasom prokurátora a obžalovanej súd oboznámil i s obsahom
listinných dôkazov, zažurnalizovaných jednak vo vyšetrovacom spise OO PZ Banská Bystrica - východ

ČVS: ORP-98/OV-BB-2012, ktorého obsahom je priestupkový spisu P-ORP-1478/OBV-OV-2010 čl.
1-49, zápisnicou o konfrontácii čl. 112-115, Odborným vyjadrenie č. 669-IV/2012 MUDr. Karola Dókuša,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo spolu s bodovým ohodnotením
bolestného čl. 117-126, charakteristikami na obžalovanú čl. 133-139, odpisom z jej registra trestov
čl. 131, ako i listinnými dôkazmi zabezpečenými počas súdneho konania - obhajobou predloženým

Znaleckým posudkom č. 29/13 MUDr. Jozefa Molitora, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Chirurgia a Traumatológia na čl. 220 - čl. 235.
.
Bolo zistené, že priestupkový spis P-ORP-1478/OBV-OV-2010, ktorého originál je zažurnalizovaný vo
vyšetrovacom spise podľa jeho obsahu na čl. 1-49, nie je úplný. Chýbajú v ňom listy č. 35-45, na ktorých

sa malo nachádzať Odborné vyjadrenie MUDr. Borisa Ťažkého č. 99/11, práve s ktorým sa mal, v zmysle
záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici, uvedeného v uznesení zo dňa 14. 08. 2013 pod sp. zn.
4To 60/13, prvostupňový súd oboznámiť. Nakoľko prokurátor mal k dispozícii celý priestupkový spis vo
fotokópii, napriek námietke obhajoby, súd umožnil obžalobe tento dôkaz vykonať, nakoľko jednoznačne
Odborného vyjadrenie MUDr. Borisa Ťažkého č. 99/11 vychádzalo z ostatných, pre súd dostupných

dôkazov ( z lekárskych správ z vyšetrenia poškodenej po údajom skutku spáchaného obžalovanou a o
priebehu jej liečby), z ktorými sa súd oboznámil a z ktorých následne vychádzali aj MUDr. Karol Dókuš
vo svojom Odbornom vyjadrení a v neposlednom rade z nich čerpal aj MUDr. Jozef Molitor vo svojom
znaleckom posudku, pričom obaja znalci boli k ich zisteným záverom aj osobne súdom vypočutí.

Z lekárskych správ z vyšetrenia poškodenej R. H. bolo zistené, že
- prvotné vyšetrenie poškodenej zo dňa 10. 12. 2010 o 15:44 na čl.7 z Urgentného príjmu
traumatologického, z FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, vyšetrenie vykonal a správu vypracoval
MUDr. Andrej Hudec. Poškodená mala udať, že bola dňa 10. 12. 2010 o 11:45 hod. v aute napadnutá
sestrou Y. L., ktorá jej vykrútila ľavú ruku v zápästí, následne pocítila bolestivosť, mierny opuch a mala

obmedzenú hybnosť v ľavom zápästí. V objektívnom náleze je popisovaná palpačná citlivosť svalstva
v distálnej polovici ľavého predlaktia, hybnosť v zápästí redukovaná o polovicu, bolestivá extenzia a
flexia v prstoch. Diagnostický záver: „Podvrtnutie zápästia vľavo“, aplikuje sa elastickú bandáž, lekár
doporučuje PN, šetrenie, ruku nezaťažovať, na záves, ľadový obklad, analgetiká podľa potreby. Kontrolu
doporučuje na úrazovej ambulancii o týždeň, pri pretrvávaní obtiaží.

- Kontrola 17. 12. 2010 čl.8, u lekára MUDr. Miroslava Turčana - úrazový chirurg. Udáva subjektívne
bolesti zápästia, objektívne konštatuje, že oblasť je bez deformity, bez opuchu, palpačná bolestivosť z
radiálnej strany nad postranným väzom, pohyb prstami možný, v zápästí s bolesťou. V liečbe aplikuje
sadrovú dlahu, doporučuje polohovanie ruky, cvičenie prstami a určuje termín kontroly na 27. 12. 2010,
spolu aj s Rtg. kontrolou,

- na kontrole dňa 27. 12. 2010 čl. 19 u MUDr. Maroša Lukáča, konštatuje pretrvávajúce bolesti carpu v
oblasti radioulnárneho spojenia, odporúča vyšetrenie na ambulancii pre poranenia ruky o 2 dni.
- túto kontrolu absolvovala poškodená dňa 29. 12. 2010 u MUDr. Radomíra Gajdoša čl. 20, ktorý
konštatuje, že u poškodenej je klinický nález bez evidentnej instability v zápästí, je prítomná lennešpecifická bolestivosť nad skafo-lunátnym spojením, prinesené Rtg. je bez traumatických zmien
na skelete. Udaná diagnóza: „Podvrtnutie zápästia vľavo“, aplikuje termoplastovú ortézu a stanovuje
kontrolu na 09. 02. 2011, kedy podľa kliniky určí ďalší postup.

- na kontrole dňa 09. 02. 2011 čl.21, MUDr. Radomír Gajdoš konštatuje, že zápästie je bez evidentnej
instability, prítomná redukcia hybnosti ako po zložení fixácie, donesené Rtg. bez traumatických zmien,
diagnóza identická, odporúča termoplastovú ortézu ex a rehabilitáciu s tým, že po skončení rehabilitácie
sa má poškodená telefonicky objednať.

Z Odborného vyjadrenia MUDr. Borisa Ťažkého č. 99/11, týkajúceho sa zranení poškodenej R. H.,
prečítaného na hlavnom pojednávaní prokurátorom, bolo zistené, že tento znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vzhľadom na lekárske správy a v nich zistené zranenia
poškodenej, uviedol, že tieto boli liečené dlhší čas, ako je obvyklé a klasifikoval poškodenie ako ublíženie
na zdraví, pričom pri závažnosti obmedzenia poškodenej na obvyklom spôsobe života, toto vyjadril v
tejto klasifikácii poranenia - a to, že závažnosť jej obmedzenia nebola adekvátna ťažkej ujme na zdraví.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s Odborným vyjadrením č. 669-IV/2012 MUDr. Karola
Dókuša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo čl. 117- 126,
a bodovým hodnotením bolestného, z ktorého zistil, že znalec potom, ako popísal lekárske správy
z vyšetrenia poškodenej o priebehu jej liečby, špecifikoval, že vznik takého poranenia, ktoré utrpela

poškodená R. H., je dané kombinovaným účinkom, t.j. priameho a nepriameho mechanického násilia
tupého charakteru, násilia, ktoré pôsobí pomerne prudko a krátko a pôsobí miernou až stredne
veľkou intenzitou. Vlastný biomechanizmus vzniku poranenia je daný prakticky súčasným účinkom
mechanického stláčania ruky a predlaktia, násilného páčenia dlane smerom nahor a krútenia do strany
pri ťahu a protiťahu ruky v smere dlhej osi predlaktia, to má za následok pomerne prudké a rôzne veľké

ohnutia a posuny vo viacerých rovinách a úrovniach v početných kĺbových spojeniach kostí ruky, dlane,
zápästia dolnej časti predlaktia. Celkove znalec ustálil bolestné vo výške 30 bodov.

Potom, ako došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07. 2013, sp. zn.
5T 130/12 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2013 pod sp. zn. 4To 60/13, bol

obhajobou predložený Znalecký posudok č. 29/13 MUDr. Jozefa Molitora, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Chirurgia a Traumatológia, s ktorým sa súd oboznámil a zistil, že zadanou úlohou
tohto znalca obhajobou, na základe mu predložených dokladov, bolo zhodnotiť a posúdiť zdravotné
poškodenie - zranenie R. H. a zodpovedať na položené mu otázky.

Podľa znalca, doba liečenia zranení poškodenej, spôsobených úrazom zo dňa 10. 12. 2010 bola
(od doby vzniku zranení - 10. 12. 20l0, do ukončenia jej liečby - 20. 04. 2011) teda 4,5 mesiaca,
čo predstavuje 19 týždňov, vzhľadom na diagnostikované poranenia, ako aj vzhľadom ku možnému
pôsobiacemunásiliuprijehovzniku,absolútneneprimeraná.Zaadekvátnudobuliečeniatakéhorozsahu
zranenia, aký bol opakovane objektívne konštatovaný a nájdený na kontrolách u poškodenej, teda v

princípe ľahkého rozsahu poranenia, mimo subjektívne udávanej bolestivosti samotnou poškodenou,
mala byť 7-10 dní pri natiahnutí väzov v oblasti zápästia.

Aj tento znalec vo svojom posudku podrobne rozobral jednotlivé vyšetrenia poškodenej a skutočnosť,
že zo všetkých lekárskych správ je v objektívnom náleze popisovaná len palpačná citlivosť svalstva

v dolnej polovici ľavého predlaktia, bolestivá extenzia a flexia v prstoch s diagnostickým záverom:
„Podvrtnutie zápästia vľavo“. Pomliaždenie tejto lokality nebolo diagnostikované ani raz, pričom pri
prvotnom ošetrení v objektívnom náleze sa o bolestivosti v oblasti zápästia vyšetrujúci lekár vôbec
nezmieňuje. Poškodená tam síce udávala mechanizmus vykrútenia ľavej ruky v zápästí s následnou
bolestivosťou, miernym opuchom a obmedzením pohyblivosti ľavého zápästia, vyšetrujúci lekár však

vtedy žiadny opuch neopisuje. Tiež vzhľadom na uvedený rozsah poškodenia, ktorý zrejme nebol
závažný, naložil len elastickú bandáž a neaplikoval rigidnú fixáciu, sadrovú alebo plastovú, ktorá sa pri
podozrení na ťažšie poranenie, alebo diagnostikovaní takéhoto ťažšieho poranenia, primárne aplikuje.
V liečbe bola aplikovaná sadrová dlaha až na druhom vyšetrení 17. 12. 2010, kde sa opisuje, že lokalita
je bez deformity a bez opuchu. Ani na následnej kontrole dňa 27. 12. 2010 sa objektívne nepopisuje

v oblasti žiadny opuch, žiadny krvný výron, žiadna instabilita, čiže nález je prakticky v objektívnom
náleze bez prítomných závažnejších známok poranenia. Na odporučenie lekára, ísť na vyšetrenie
do ambulancii pre poranenia ruky, poškodená dňa 29. 12. 2010 bola vyšetrená MUDr. Radomírom
Gajdošom, ktorý konštatuje, že u poškodenej je klinický nález bez evidentnej instability v zápästí, jeprítomná len nešpecifická bolestivosť nad skafolunátnym spojením, prinesené Rtg. je bez traumatických
zmien a tento opäť udáva diagnózu: „Podvrtnutie zápästia vľavo“. Nakladá termoplastovú ortézu a
stanovuje kontrolu na 09. 02. 2011, kedy je opäť konštatované, že zápästie je bez evidentnej instability,

je len prítomná redukcia hybnosti ako po zložení fixácie. Odporúča termoplast ex a rehabilitáciu.

Vzhľadom k tomu, že pri prvotnom odbornom lekárskom vyšetrení bolo vylúčené závažné poškodenie
šľachovo-väzivového aparátu kĺbov a kostí, neboli zistené žiadne závažnejšie známky poranenia, akými
sú opuch, prítomnosť krvného výronu, deformity alebo dekonfigurácie danej lokality, sa podľa znalca

MUDr. Molitora, Odborné vyjadrenie MUDr. Karola Dókuša neopieralo o klinické nálezy, ale prakticky
len o subjektívny údaj poškodenej o pretrvávaní bolestivosti a teda aj možnosť, že subjektívne udávané
pretrvávanie bolestí poškodenou, nemuselo mať reálny a objektívny podklad v zmysle závažnosti
poškodenia štruktúr a teda kolegovia na kontrolách mohli podľahnúť tejto subjektívnej interpretácii
objektívne nepodložených ťažkostí zo strany poškodenej. Je to zrejmé aj z vyšetrenia poškodenej na
kontrole 29. 12. 2010 na ambulancii pre úrazy ruky u MUDr. Radomíra Gajdoša, ktorý v podstate bez

klinických prítomných známok poranenia a len vzhľadom na subjektívne udávaný údaj poškodenej, jej
dáva nasledujúcu kontrolu až za 6 týždňov. Za takúto dobu, by sa podľa znalca, zahojila aj zlomenina
niektorej z kostí v tejto oblasti.

K otázke mechanizmu možného vzniku úrazu, ako ho udávala poškodená, podľa znalca MUDr. Jozefa

Molitora, vzhľadom na niekoľkonásobné zmeny v jej výpovediach, nie je možný úplne jednoznačne.

Pri tejto svojej odpovedi znalec na položenú otázku vychádzal z toho, že vo výpovediach poškodenej
došlo ku viacerým rozporom:
-PoškodenáR.H.najskôrudávala,žeobvinenájejmalachytiťľavúruku,stláčaťavykrúcaťvoblastiruky,

zápästia a distálneho predlaktia. V diagnózach ani u jedného lekára však nebola diagnóza pomliaždenia
ani jednej z týchto lokalít, neboli prítomné klinické známky pomliaždenia, ani následné známky po jeho
prebehnutí, teda je udávaný mechanizmus vo svojmu rozsahu a spôsobe svedčiaci o malom rozsahu
pôsobiaceho možného násilia a následná sila stisku a sila zovretia malej intenzity.
- Neskôr udávaný údaj poškodenou, že ruku mala zovretú v päsť, keď ju obvinená chytila a začala jej

stláčať a vykrúcať ruku, tiež svedčí proti tomuto jej tvrdeniu v zmysle možného rozsahu poškodenia
na jej zdraví. Znalec to vysvetlil tým, že ruka zovretá v päsť je stabilizovaná v zápästí množstvom
šliach a svalov, napnutých a tonizovaných, ktoré prebiehajú od predlaktia až ku zápästiu, niektoré až ku
prstom.Tentosvalovo-šľachový"korzet"svojímpriebehomstabilizujezápästieataknajehopodvrtnutiev
takomto postavení a zovretí ruky v päsť, je potrebné oveľa väčšie násilie, ktoré by však aj na nekrytej koži

poškodenej v uvedenej lokalite spôsobilo evidentné známky poranenia, ktoré by boli diagnostikovateľné
ošetrujúcimi lekármi.
- Tiež neskôr udávané tvrdenie poškodenou o tom, že obvinená Y. L. ju cez otvorené dvere chytila
za ľavú ruku, pričom však poškodená v tom čase obomi rukami pevne držala volant nezodpovedá
zisteným zraneniam, nakoľko osobe, ktorá pevne drží oboma rukami volant, teda aj ľavou rukou, treba

na odtrhnutie tejto ruky od volantu vyvinúť väčšie násilie, než ho treba vyvinúť na vykrútenie voľne v
priestore situovanej ruky. Takýto silnejší úchop by mal spôsobiť na koži ruky, zápästia alebo predlaktia
pomliaždenie a tým mať svoj následok a odozvu na koži v podobe najprv stôp po pomliaždení, ktoré by
mal vidieť ošetrujúci lekár na prvom vyšetrení, ktoré by neskôr mali odozvu v podobe krvného výronu so
svojimi typickými farebnými zmenami - tzv. modrinami, čo sa na žiadnom z týchto vyšetrení nepopisuje.

- Aj poškodenou postupne udávané lokality poškodenia od ruky, cez zápästie až po distálne predlaktie,
znalec považoval za dosť veľkú a rozdieľnú anatomickú lokalizáciu možného poškodenia a to vzhľadom
na veľkosť ruky obvinenej. Nie je teda logické, aby ženská ruka mohla naraz chytiť pri jednom úchope
všetky tieto lokality. Pri jednom úchope za nejakú časť končatiny je možné ťahom, tlakom alebo rotáciou,
prípadne kombináciou týchto vektorov pohybu, spôsobiť poranenie aj na susednom anatomickom

útvare, ale nie naraz na 3 anatomických útvaroch.

Znalec potvrdil, že zranenie spôsobilo obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej. Toto
spočívalo hlavne v nutnosti absolvovania opakovaných kontrolných vyšetrení poškodenou na rôznych
ambulanciách. Ich počet a dôvodnosť bol však v takom rozsahu, aký bol u poškodenej uskutočnený, v

protiklade k chabým klinickým nálezom, minimálne sporná. Počas liečby bola poškodená obmedzená
znehybnením zápästia ľavej ruky, sprievodnými bolesťami s obmedzením pohyblivosti. Poškodená
pre pretrvávajúce bolesti a obmedzenie pohyblivosti ľavého zápästného kĺbu nemohla počas liečby
vykonávať náročnejšie fyzické činnosti, ktoré vyžadujú zapojenie oboch rúk do činnosti, nemohlašportovať v rámci relaxu, obmedzené, ale nie znemožnené bolo vykonávanie bežných denných činností,
ako je príprava jedla, vykonávanie osobnej hygieny, obliekanie, vedenie motorového vozidla.

U poškodenej nevznikli a vzhľadom na malú závažnosť poranení, ani nemohli vzniknúť, žiadne trvalé
následky z udávaných poranení.

Ohľadom bodového hodnotenia bolestného poškodenej v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z. s poukazom
na diagnostikované zranenie, uvedené pod pol. č. 113c“ Podvrtnutie ľavého zápästia“, v hodnote 15

bodov, pri sume 14,89,- eura za jeden bod, ho MUDr. Jozef Molitor vyčíslil na sumu 223,35,-eur.

Vzhľadom na rozdielnosti uvedené znalcami MUDr. Karolom Dókušom v jeho Odbornom vyjadrení č.
669-IV/2012 a MUDr. Jozefom Molitotom v jeho Znaleckom posudku č. 29/2013, súd oboch znalcov
osobne vypočul a vykonal medzi nimi konfrontáciu.

Ako prvý vypočutý znalec MUDr. Jozef Molitor sa v plnom rozsahu pridržiaval zistení a záverov svojho
Znaleckého posudku č. 29/2013 a podrobne ho pred súdom aj vysvetlil, pričom opakovane odpovedal
na všetky otázky strán, ktoré boli znalcom podrobne popísané a detailne rozpracované v jeho písomne
vyhotovenom Znaleckom posudku.

Aj znalec MUDr. Karol Dókuš, ktorý bol osobne prítomný pri vypočutí znalca MUDr. Jozefa Molitora a
ktorému bolo súdom umožnené sa oboznámiť aj s jeho písomne podaným posudkom, sa tiež v plnom
rozsahu pridržiaval záverov svojho Odborného vyjadrenia č. 669-IV/2012 a to aj napriek výpovedi znalca
MUDr. Jozefa Molitora.

Pri vzájomnej konfrontácii znalcov, sa obaja vyjadrili k vzájomným nezrovnalostiam medzi znaleckým
posudkom č. 29/2014 MUDr. Jozefa Molitora a Odborným vyjadrením č. 669-IV/2012 MUDr. Karola
Dókuša, kedy
- MUDr. Jozef Molitor, potvrdil, že obdobne ako MUDr. Dókuš, aj on zranenie poškodenej hodnotil
ako ľahšie, namietal však ním udávanú aj diagnózu pomliaždenia a to opakovane pre absenciu

klinických známok poranenia pri primárnych vyšetreniach, tiež neadekvátnu dobu liečby a s tým spojené
neprimerané bodové ohodnotenie. Keďže sa ľahké podvrtnutie zápästia lieči do 14 dní, doba liečenia
by mala byť maximálne 3- 4 týždne aj s rehabilitáciou.
- MUDr. Karol Dókuš potvrdil, že pomliaždenie ako diagnóza nebolo pri žiadnom vyšetrení
diagnostikovaná, ale ním popísaný mechanizmus zranenia odôvodňuje jeho záver o pomliaždení. Aj on

súhlasil s neprimeranosťou doby liečby poškodenej, ale na svojom bodovom ohodnotení trval. Podľa
neho, si zranenia poškodenej vyžiadali dobu liečenia 4 týždne + rehabilitácia, teda spolu 6-8 týždňov,
vrátane rehabilitačnej liečby.
Na výzvu obžaloby sa obaja znalci jednoznačne zhodli na tom, že v danom prípade sa jednoznačne
jednalo o ľahké zranenie, ktoré by podľa nich oboch sa malo označiť v skutkovej vete ako „ ľahké

natiahnutiu väzov zápästnému kĺbu ľavej ruky, sprevádzané poškodenou subjektívne uvádzanými
bolesťami a obtiažami“.

Podľa 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa 156 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa127ods.4Tr.zák.,blízkouosobousanaúčelytohtozákonarozumiepríbuznývpriamompokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú.

Zo zákonného znenia skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. vyplýva, že jeho objektom je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon,
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vymedzuje pojem ublíženia na zdraví ( § 123 ods. 2),pričom v zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné
bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený

obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom „ nie na krátky čas“ sa rozumie doba okolo 7 dní, ale
pri súčasnom splnení všetkých ďalších kritérií.

Zo subjektívnej stránky sa pri tomto prečine vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že tento úmysel
smeroval k samotnému ublíženiu na zdraví.

Pri správnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým sa útočilo na zdravie iného občana, nemožno
vychádzať len z toho, aká ujma na zdraví bola útokom spôsobená, ale treba prihliadať aj na okolnosti,
za akých sa útok uskutočnil, akým predmetom sa útočilo a aké nebezpečenstvo napadnutému z útoku
hrozilo.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní,
jeho doplnení v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2013 pod
sp. zn. 4To 60/13, ako i zo dňa 19. 03. 2014 pod sp, zn. 4To 1/14, ktorými došlo k zrušeniu rozsudkov
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07. 2013 a zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. 5T 130/12 a ich
vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovanej Y. L. nedošlo

jednak k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. a zároveň zistil, že jeho závažnosť je nepatrná

Samotný Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 19. 03.
2014 pod sp, zn. 4To 1/14 jednoznačne, s poukazom na odborné vyjadrenia a znalecké posudky znalcov,

ich osobné vypočutie a ich konfrontáciu, považoval za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
obžalovaná stíhaná. Zdôraznil však, že tak súd, ako i samotná obžaloba sa dôsledne nezaoberali tou
skutočnosťou, či tento skutok je trestným činom a teda podľa jeho názoru je potrebné zvážiť, či vzhľadom
na správanie sa poškodenej, ktorá sa snažila predlžovať dobu liečenia, je doba PN takej dĺžky, že po
objektívnej stránke napĺňa skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zák. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že poškodená je dobrovoľne nezamestnaná, takže
jej prípadné zranenie ju muselo obmedzovať v podstate menej ako zamestnanú osobu. Zároveň úlohou
prvostupňového súdu je zvážiť, či PN u poškodenej R. H. presiahla 7 dní a či jej konanie nemá byť
kvalifikované v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch

Pri novom prejednaní veci a opakovanom vyhodnotení dôkazov vykonaných v konaní, súd s poukazom
i na závery znaleckého posudku MUDr. Jozefa Molitora, ktorý vypracoval svoj posudok práve z podnetu
obhajoby, mal zato, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.

Tento znalec, ale aj znalec MUDr. Karol Dókuš, pri ich vzájomnej konfrontácii zhodne však potvrdili,

že sa jednalo u poškodenej o zranenie ľahké, že jej doba liečby nebola primeraná a že správnym
označením pre zranenie poškodenej, pri nejednoznačnom zistení mechanizmu vzniku jej poranenia,
práve s poukazom na všetky relevantné zistenia vyšetrujúcimi lekármi, by bolo, na rozdiel od obžaloby,
uvedenie, že u poškodenej R. H. sa jednalo o „ ľahké natiahnutie väzov zápästnému kĺbu ľavej ruky,
sprevádzané poškodenou subjektívne uvádzanými bolesťami a obtiažami“.

Z uvedeného je teda zrejmé, že poškodená R. H. fyzickým útokom obžalovanej utrpela ľahké zranenie,
teda malo malú závažnosť, pričom aj toto jej spôsobilo obmedzenie v obvyklom spôsobe života, keď
sa musela zúčastniť rôznych vyšetrení, pričom počet a dôvodnosť ich množstva je minimálne sporná.
Jej zdravotné potiaže spôsobili obmedzenie hybnosti zápästia ľavej ruky so sprievodnými bolesťami, čo

jej znemožňovalo bežné denné činnosti, ako príprava jedla, vykonávanie osobnej hygieny, obliekanie,
vedenie motorového vozidla a podobne, ale v podstate menšom rozsahu, ako u zamestnanej osoby,
keďže je poškodená dobrovoľne nezamestnaná. Vzhľadom však na malú závažnosť jej zranenia, u tejto
nemohli vzniknúť a teda ani nevznikli žiadne trvalé následky.

Ohľadom ustálenia dĺžky PN u poškodenej R. H., súd vychádzajúc z výsluchu znalcov MUDr. Jozefa
Molitora ( uviedol, že ľahké podvrtnutie zápästia sa lieči do 14 dní, doba liečenia by mala byť maximálne
3- 4 týždne aj s rehabilitáciou) a MUDr. Karola Dókuša ( podľa neho si zranenia poškodenej vyžiadali
dobu liečenia 4 týždne + doba rehabilitácie, teda spolu 6-8 týždňov), ustálil dĺžku PN za minimálnetrvajúcu 14 dní bez doby rehabilitácie a 3 - 4 týždne vrátane aj rehabilitačnej liečby, teda jednoznačne
doby PN presahujúcej 7 dní.

Zo znenia Trestného zákona je zrejmé, že trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené
v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pojem trestný čin je teda možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností,
podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský

zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z
toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa
obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za
ktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkupáchateľaväčšiaakonepatrnáresp.umladistvých
väčšia ako malá.

Na strane druhej, v § 10 ods. 2 Tr. zák. je jednoznačne uvedené, že nejde o prečin, ak vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa citovaného ustanovenia sa jedná o výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov vo
vzťahu k prečinu a je dolnou hranicou platnou pre prečiny.

Stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách, ale je určený
spôsobomvykonaniačinuajehonásledkami,okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, akoimierou

zavinenia a pohnútkou páchateľa. Všetky tieto uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale
v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a podstatné je, aby ich závažnosť
bola nepatrná.

Vzhľadom na uvedené, v danom prípade a na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní, treba

uviesť, že

spôsob vykonania činu obžalovanou Y. L. v súvislosti s posudzovaním mechanizmu vzniku poruchy
zdravia u poškodenej R. H., bolo úlohou znalcov, ktorí súdu podali odborné vysvetlenie k možným
príčinám vzniku zranenia a najmä k tomu, či mechanizmu jeho vzniku tak, ako ho opísala poškodená

a obžalovaná ( keďže svedkami ich fyzického incidentu nebol nik okrem nich), zodpovedá v
posudzovanom prípade ich odborným poznatkom. Znalcom sa však hlavne v dôsledku meniacich
výpovedí poškodenej jednoznačne nepodarilo ustáliť skutkový priebeh a mechanizmus vzniku zranenia
poškodenej v dôsledku kritickej udalosti.

Čo sa týka následkov, obaja znalci sa jednoznačne zhodli na tom, že u poškodenej sa jednalo o ľahké
zranenie bez trvalých následkov, ktoré by oni vyjadrili ako „ľahké natiahnutie väzov zápästnému kĺbu
ľavej ruky, sprevádzané poškodenou subjektívne uvádzanými bolesťami a obtiažami“.

Okolnosťami, za ktorých bol čin obžalovanou spáchaný, sú v danom prípade u nej existujúce resp.

neexistujúce poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na strane obžalovanej Y. L. nebola zistená súdom ani
jedna priťažujúca okolnosť, ale práve naopak bolo zistené, že táto nebola v minulosti ani raz súdom
odsúdená a ani priestupkovo riešená, teda pred spáchaním skutku viedla riadny život, čo je v zmysle §
36 písm. j) Tr. zák., považované za okolnosť poľahčujúcu.

Pre mieru zavinenia a teda pre subjektívnu stránku uvedeného trestného činu spáchaného obžalovanou
nestačí len zistenie, že táto konala úmyselne, ale sa musí preukázať, že jej úmysel smeroval aj k
spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 15 písm. a) , resp. § 15 písm. b)
Tr. zák., čo jednoznačne preukázané nebolo, práve s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k útoku
došlo, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie poškodenej

hrozilo z útoku. Pre súd bolo jednoznačne zistené, že celý konflikt začal v ústnej rovine a to v dôsledku
narušených rodinných vzťahov ( obžalovaná a poškodená sú sestrami), čo potvrdili obe, v priebehu
slovného incidentu, ako potvrdila samotná poškodená R. H., práve ona chcela ako prvá obžalovanú
udrieť, od čoho upustila ( zodvihla ruku, podľa obžalovanej ju mala zovretú v päsť), čo však podľa súdus vysokou pravdepodobnosťou mohlo byť podnetom - spúšťacím impulzom na fyzický útok zo strany
obžalovanejnapoškodenú,ktoréhomechanizmusvšak,akoužbolouvedenévyššie,neboljednoznačne
ustálený.

Pohnútkou obžalovanej podľa súdu jednoznačne nebol jej úmysel poškodenú napadnúť a spôsobiť
jej zranenia, ale zrejmou pohnútkou bola snaha si len doriešiť svoje práva ako oprávnenej dedičky,
vyplývajúce už zo spomínaných narušených rodinných vzťahov a to i v dôsledku ich dedičských sporov
a vzájomných nárokov po nebohej matke, ktoré sú aj dôvodom toho, že tieto spolu nekomunikujú, čo

obe potvrdili.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. na základe toho, že bolo súdom
zistení, že skutok nie je trestným činom sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal,
avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku
okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Vyhodnotiac všetky kritériá pre určenie stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovanou Y. L., tieto súd
vyhodnotil ako nepatrné.

Zároveň súd konštatoval, že konaním obžalovanej nedošlo ani k naplneniu skutkovej podstaty

žalovaného trestného činu, nakoľko v jej konaní jednoznačne a nad všetky pochybnosti, absentuje jeho
subjektívna stránka, teda že jej úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví u poškodenej.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a preto obžalovanú Y.
L. spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., v celom rozsahu oslobodil.

Napriek tomu, že si poškodená R. H. uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas, v zmysle § 288
ods. 3 Tr. por., v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, má súd povinnosť vždy poškodené
strany s ich nárokom na náhradu škody, odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu
v Banskej Bystrici.