Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208819
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712208819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu N. V., bytom N. W., W. XX/XX, štátne občianstvo
Slovenská republika, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom, Poprad, Mnoheľova 17, proti žalovanej C.
V. A., bytom N. W., A. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpená Podtatranskou
advokátskou kanceláriou, s. r. o., Poprad, Murgašova 6/87, o zaplatenie 2 783,83 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr 12/2012-109 zo dňa 30.9.2013
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12Cpr 12/2012-116 zo dňa 30.9.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vyhovujúcom výroku a výroku

o trovách konania.

II. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 142,82 Eur na
účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi 2 783,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 196,11 Eur od
1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 273,60 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 Eur od
1.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 188,95 Eur od
1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 188,95 Eur od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od
1.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od 1.5.2012

do zaplatenia, zo sumy 253,46 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od 1.7.2012 do
zaplatenia, a uhradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok 167 Eur a odmenu
právneho zástupcu 856,50 Eur, trovy na účet právneho zástupcu vedený v Tatra banke a. s. Poprad, č.
ú.: 262 603 2484/1100 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Dopĺňacím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť uhradiť štátu na účet Okresného súdu Poprad trovy
vo výške 33,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Predmetom konania je mzdový nárok navrhovateľa za dobu trvania

pracovného pomeru a odstupné. Spornou skutočnosťou je , či navrhovateľovi bola vyplatená mzda za
dané obdobie. Navrhovateľ popiera prevzatie akejkoľvek hotovosti ako mzdy s tým, že výplatné pásky
mu boli doručené až pri skončení pracovného pomeru a počas jeho trvania mu mzda vyplácaná nebola.
Podľa tvrdenia odporkyne mzda mu bola vyplácaná zálohovo po vzájomnej dohode prostredníctvom
zamestnancov, prípadne jeho otcom, jej manželom , resp. zo mzdy boli vykonané úhrady na
dlhy navrhovateľa ešte z obdobia jeho podnikateľskej činnosti. O tom mali byť vykonané záznamy
zamestnancov v dennej evidencii pokladne prevádzkovej jednotky. Tvrdenie odporcu o vyplácaní mzdysúd vyhodnotil ako účelové, neurčité a protirečivé. Odporkyňa sa odvoláva na predložené doklady ako
pracovnú zmluvu, výplatné pásky, dohodu s navrhovateľom o výplate mzdy zálohovo, resp. vykonávanie
platieb za navrhovateľa, úhradu všetkých odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, no na druhej

strane tvrdí, že mu mala byť denne mzda zálohovo vyplácaná až vo výške cca 33 eur, čo nezodpovedá
vykonaným odvodom poistného a dane a nepredložila žiadny účtovný doklad o vyplatení mzdy resp.
preddavku na mzdu, ktorý by bol zaznamenaný v mzdovom liste, prípadne na výplatnej páske.
Nevyčíslila výšku platieb, ktoré mali byť zo mzdy po dohode uhradené na jeho dlhy. Preukázateľne
ako zamestnávateľ na pokyn exekútora vykonala iba zrážky zo mzdy navrhovateľa, ktorých súm sa

tento nedomáha. Svedok N. W. nešpecifikoval výšku poskytnutých prostriedkov navrhovateľovi ako
mzdy. Uviedol, že na požiadanie navrhovateľa tomuto rovno z peňaženky z tržby dával asi 33 eur asi
mesiac alebo dva, čo pokladal za čiastku, ktorú si mal navrhovateľ zarobiť. O tom vyhotovil papierik,
ktorý odovzdal odporkyni. Z jeho výpovede nie je zrejmé, ktorá časť poskytnutých prostriedkov mala byť
zálohou na mzdu a ktorú si navrhovateľ vyžiadal z iných dôvodov. Tieto peniaze však neboli zúčtované
ako záloha. Jeho výpoveď preto súd vyhodnotil aj vzhľadom k tvrdeniam o trvaní pracovného pomeru

nezodpovedajúceho evidencii dochádzky ako všeobecnú. Svedkyňa R. F. sa vyjadrila, že za čas
výkonu jej práce po dohode s odporcom navrhovateľovi sama z tržby po ukončení zmeny vyplácala
mzdu za celodennú prácu 33 eur, a keď bolo menej ľudí, tak 25eur. Ako postupoval zamestnávateľ
v prípade jej neprítomnosti, uviesť nevedela. Prevzatie peňazí jej navrhovateľ nepodpisoval, avšak k
priloženej tržbe priložila zvlášť doklad o jeho konzumácii a zvlášť o sume, ktorá mu bola vyplatená.

Nejednalo sa o účtovné doklady a preto súdom nemohla byť vykonaná žiadna sumarizácia týchto
platieb. V mesiacoch december 2011 a január až marec 2012 títo svedkovia najviac buď nepracovali,
resp. nemali povinnosť navrhovateľovi nič vyplácať, z čoho by logicky plynulo, že v tejto dobe mal
peniaze navrhovateľovi denne poukazovať otec, čo žiadny z iných svedkov nepotvrdil. Tvrdenie svedka
V. V., otca navrhovateľa ,že na podnet odporkyne navrhovateľovi od bližšie neuvedenej doby vyplácal

mzdu denne, pretože zamestnávateľovi sa nepodarilo 1x mesačne zhromaždiť dostatok hotovosti na
mzdy pre troch pracovníkov sa javí s prihliadnutím k výpovediam ostatných svedkov ako nepresné a
účelové. Svedok nebol zamestnávateľom navrhovateľa a nemal žiadnu právnu povinnosť tomuto mzdu
zo zamestnaneckého vzťahu vyplácať. Z výpovede ostatných svedkov nevyplynulo, aby navrhovateľovi
bola mzda vyplácaná, resp. mu boli vystavované výplatné pásky.

Mzda pracovníkovi je v súlade so zákonníkom práce vyplácaná 1x mesačne, po dohode strán
aj zálohovo v dohodnutých termínoch a to v hotovosti, na účet alebo v naturálnej forme. V danom
prípadevzhľadomktvrdeniuodporcunepochybnemzdanebolavyplácanápozaduzamesačnéobdobie.
Súdu nebola preukázaná dohoda účastníkov o zálohovej výplate mzdy v dohodnutých termínoch.
Svedkovia W. a F. potvrdili iba odovzdávanie sumy asi 33 eur, resp. 25 eur navrhovateľovi denne na

jeho požiadanie, resp. po dohovore iba s odporcom ako mzdy v presne nezistených dňoch, v presne
nezistenej výške ani úhrnnej sume. Nebol predložený žiadny účtovný doklad preukazujúci vyplatenie
záloh na mzdu. Odporca sa teda dostal do dôkaznej núdze pri preukázaní vyplatenia mzdy. Vychádzajúc
z dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve, odpisu mzdového listu navrhovateľa a jeho výplatných pások
vystavených zamestnávateľom ako aj potvrdení sociálnej poisťovne, zamestnávateľ preukázateľne

vykonal iba odvody zo sumy dohodnutej mzdy navrhovateľa v pracovnej zmluve, čo samo bez ďalšieho
nepreukazuje vyplatenie aj mzdy.

Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ prestal u odporcu fakticky pracovať dňom 13. 4. 2012. Je
možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že písomné podanie odporcu zo dňa 12.4. 2012 je možné
vyložiť ako výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Pred začatím plynutia

výpovednej doby navrhovateľ požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou. Tomuto návrhu bol
zamestnávateľ povinný vyhovieť. Tým mu vznikol pri vtedy platnom znení Zákonníka práce nárok na
odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku vzhľadom k dĺžke odpracovanej doby. Žiadna zo
strán skončenie pracovného pomeru nenapadla v zákonnej lehote na súde a preto súdu neprináleží
dodatočne zákonnosť výpovedného dôvodu a platnosti výpovede preskúmavať. Skutočné nevyplatenie

odstupného medzi účastníkmi sporným nie je.

Znevyplatenejmzdyaodstupnéhopatrínavrhovateľoviúrokzomeškaniavzákonnomstanovenej výške
od prvého dňa omeškania s poukazom na ust. § 1 ods. 4, 129 ods. 1 Zákonníka práce a ust. § 517
O.z a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.“

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd logicky
nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy dôkazy, ktoré svedčia v prospech jej tvrdenia, že žalobcovi

poskytovala zálohy na mzdu každý deň a že týmto je mzda vyplatená. Skutkové zistenia sú nesprávne,
v rozpore s vykonanými dôkazmi. Svedkovia R. F. a N. W. vyplácali žalobcovi mzdu v denných zálohách
po 25 Eur, resp. 33 Eur Len od svedkyne R. F. žalobca dostal mzdu vo výške 1912 Eur a od svedka
N. W. sumu 990 Eur. Existenciu dohody o poberaní denných záloh na mzdu potvrdil i svedok V. V..
Prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal s rozpormi medzi tvrdeniami žalobcu, že on žiadnu mzdu
nepoberal a tvrdeniami uvedených svedkov. Nedostatky v účtovníctve nie sú podstatné pre rozhodnutie.

Navrhla rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania
alternatívneho ho zmeniť a žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a
navrhuje ho potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.
s. p.“) preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že rozsudok je vecne správny.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hirobalanice,
Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998).

Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový
súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

Nie je dôvodná námietka odvolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávneho
vyhodnotenia dôkazov, resp. nesprávnych skutkových zistení.

Podľa § 118 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonníka práce“)
zamestnávateľjepovinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanúprácumzdu.Mzdajepeňažnéplnenie
alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za
prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane

nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové
sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo
obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky
k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných

predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa§130ods.5Zákonníkapráceprivyúčtovanímzdyjezamestnávateľpovinnýzamestnancovivydať
doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných
v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa

prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho
poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a
náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné

do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

Aj keď sú dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno inštitútmi procesného práva, je záver o tom, ktorý
z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má podľa hmotného

práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité skutočnosti, je povinný ich (prostredníctvom označených dôkazov)
preukázať a nesie taktiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie nebolo preukázané, a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Je povinnosťou zamestnávateľa uniesť dôkazné bremeno o splnení svojich povinností, teda o tom, že
mzdu a iné náhrady boli vyplatené zamestnancovi.

V predmetnej veci boli vypočutí svedkovia, ktorí prezentujú rozporné závery. Jednak ide o svedkov R.
F. a N. W., ktorí uvádzajú, že žalobcovi vyplácali sumy 25 Eur, resp. 33 Eur. Na druhej strane svedkyňa
X. Z. uviedla, že pred jej očami žalobcovi nebola nikdy mzda vyplácaná (čl. 35) a ďalší svedkovia, a to
N. M. (čl. 46), L. W. (čl. 47) v zhode uviedli, že majú vedomosť o tom, že žalobca výplaty nedostával,
resp. pokiaľ ide o svedkyňu X. U., výslovne uviedla, že žalobca nikdy nedoniesol peniaze s tým, že je

to výplata. Doniesol iné peniaze, ktoré mal z „tringeltov“ (čl. 48).

Uvedené rozpory prvostupňový súd správne odstránil ďalšími v konaní predloženými listinnými
dôkazmi. Správne je konštatovanie, že vykonávané odvody a platenie dane za zamestnanca (žalobcu)
nezodpovedá vyplácaniu mzdy zálohovo denne po 25 Eur, resp. 33 Eur.

Žalovaná naviac o vyplácaní mzdy žalobcovi nepredložila žiaden účtovný doklad. Podľa vyjadrení

svedkov R. F. a N. W. o vyplácaní príslušných súm mali spísať papier, ktorý odovzdávali žalovanej.Uvedenéodvolacísúdnemôževyhodnotiťibaakoformálnynedostatokevidenciemzdy.Tietonedostatky
a rozpory neumožňujú prijatie záveru, že uplatnený nárok bol pred začatím súdneho konania riadne
uspokojený.

V predmetnej veci prvostupňový súd správne konštatoval, že žalovaná nepreukázala vyplácanie mzdy,
ani odstupného žalobcovi za celé trvanie pracovného pomeru. Naopak vyvstali značné pochybnosti o
dodržiavaní Zákonníka práce pri vyplácaní mzdy.

Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by spoľahlivo odstránili pochybnosti o
nevyplatení mzdy a najmä výške nevyplatenej mzdy.

Z vyššie uvedených dôvodov je správne rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe o zaplatenie

mzdy žalobcu vyhovel. Dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané, jednoznačne nepreukázalo tvrdenia
žalovanej, že vyplácané čiastky boli mzdou a že nepredstavovali iný dôvod plnenia.

Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vrátane
výroku o trovách konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu v sume 111,21 Eur. K tejto odmene je potrebné pripočítať režijný paušál v zmysle § 16 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje sumu 7,81Eur a 20% DPH. Spolu potom odmena právneho
zástupcu žalovaného v odvolacom konaní predstavuje sumu 142,82 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.