Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Stanislava Semanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204095

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614204095.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci
navrhovateľky: J. H., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XX proti odporcom 1/ I. U., F.. XX.X.XXXX, T. S., W. XXX a
2/ maloletý C. U., F.. XX.X.XXXX, T. C. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny H., H. A., o zapretie otcovstva rozhodol

r o z h o d o l :

U r č u j e, že I. U.Q., S. U., F. XX. X. XXXX nie je prirodzeným otcom maloletého C. U., F.U. XX. X.
XXXX z matky J. H., S. H., F. XX. XX. XXXX.

Súd nezaväzuje odporcov k úhrade súdneho poplatku z návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.3.2014 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že
odporca v 1. rade I. U. nie je otcom maloletého C. U.. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej manželstvo
s odporcom v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 9C/232/2013. Už
počasmanželstvasodporcomudržiavalaadoposiaľudržiavavzťahsC.C.,sktorýmžijeajintímneadňa
29.1.2014 sa im narodil syn Dávid. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého žila intímne iba s C. C..

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že ako otec jej dieťaťa C. je v rodnom liste napísaný bývalý
manžel I. U., ktorý však nie je otcom jej syna. Jeho otcom je C. C., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
S odporcom v 1. rade nežije v spoločnej domácnosti od apríla 2012, kedy odišla do Anglicka pracovať.

Tu sa zoznámila s C. C., začal sa medzi nimi vzťah a začali sa intímne stýkať. Otehotnela niekedy v
apríli 2013, kedy mala pohlavné styky výlučne s C. C.. Po návrate z Anglicka, čo bolo v auguste 2013 sa
už k manželovi nevrátila, ale odvtedy žije v spoločnej domácnosti s C. C.. Jej partner pomáha s osobnou
starostlivosťou o dieťa, v prípade zapretia mieni uznať svoje otcovstvo k synovi.

Odporca sa na pojednávanie sa nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Kolízny opatrovník maloletého odporcu v 2. rade doporučil návrhu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 28.11.2008 bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/232/2013-29 zo dňa 10.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 15.1.2014. Z obsahu uvedeného spisu bolo zistené, že návrh na rozvod manželstva účastníkov

podal I. U., ktorý v návrhu uviedol, že so svojou manželkou nežijú v spoločnej domácnosti od apríla
2012, od kedy sa intímne nestýkajú. Na pojednávaní uviedol, že od apríla 2012 sa s manželkou vôbec
nekontaktovali, ani sa nevideli. On žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou.

Maloletý C. U. sa narodil dňa XX.X.XXXX, pričom rozsudok o rozvode manželstva navrhovateľky s
odporcom v 1. rade nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2014.

Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že žije v spoločnej domácnosti s C. C., ktorého označila

ako otca svojho dieťaťa a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú

obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletý C. U. sa narodil po rozvode manželstva navrhovateľky
a odporcu v 1. rade a to do uplynutia trojstého dňa po zániku ich manželstva. Preto zákonná domnienka

otcovstva v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí o tom, že za otca maloletého
Dávida sa považuje odporca v 1. rade. Dokazovaním však bolo tiež preukázané, že navrhovateľka a
odporca v 1. rade sa minimálne od apríla 2012 pohlavne nestýkajú. Od uvedenej doby nežijú v spoločnej
domácnosti, vôbec sa nekontaktujú. Navrhovateľka od roku 2012 udržiava vzťah s C.Á. C., s ktorým
aj žije v spoločnej domácnosti. O tom, že odporca v 1. rade nie je prirodzeným otcom maloletého

svedčia aj jeho vyjadrenia v konaní vedenom tunajším súdom pod č. 9C/232/2013. S prihliadnutím na
tieto skutočnosti súd má za to, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby starostlivosť o neho a jeho výživu
zabezpečoval jeho biologický otec a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého

súd rozhoduje o trovách konania len na návrh, pričom účastníci konania si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.