Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113222085
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113222085.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľa: K. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XX proti odporkyni: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, t.č. bytom J.,
N. XX o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode manželstva k maloletému N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa K. I., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne K. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. vo zväzku 6,
ročník 2009, na strane 84, pod poradovým číslom 7 rozvádza.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému N. I., nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode tak, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Odporkyňa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2013 domáhal rozvodu
manželstva s odporkyňou K. I., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou už nežije
v spoločnej domácnosti 12 mesiacov.

Na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa, ktorá mala predvolanie riadne vykázané, svoju neúčasť
vopred neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, preto súd pojednával podľa § 101 ods.
2 O.s.p. v jej neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania uviedol, že návrh podával preto, že manželstvo už vyše roka
nefunguje, od júna 2012 nežijú spoločne. Ona odišla aj so synom do S., k jej rodine. Vtedy už mala toho
priateľa, našla si ho cez internet, volá sa I. N.. Keď on ešte robil pre obec, tak manželka bola od rána

do večera na internete. Spoznali sa, keď mala 16 rokov, vyrastala v Detskom domove v T.. Keď mala
18 rokov, zobral ju k nim a na druhý deň sa zobrali. Brali sa z lásky, aspoň z jeho strany. Jej rodina sa
o ňu nezaujímala. Manželstvo bolo dobré až pokiaľ sa nenarodil syn N.. Potom keď dostala peniaze za
pôrod a ďalšie, materskú a pod., tak sa zrazu začala o ňu zaujímať mama, aj babka. Volávali ju k sebe,až nakoniec do tej S. išla. No vtedy už mala toho priateľa. On od júna svoje dieťa nevidel. V R. K. bolo aj
konanie na čas do rozvodu, bolo mu tam určené minimálne výživné, no nevie či to bolo len predbežne
alebo rozsudkom. Je riadne evidovaný na úrade práce. Výživné poslal zatiaľ 10,- eur, bolo to 20.08.2013.

Posielal to do S. a niekto to tam prevzal. Čo sa týka úpravy styku, tak asi bude naozaj lepšie, pokiaľ
sa ten styk momentálne neupraví. Podával do Košíc návrh na zapretie otcovstva, nevie presne na ktorý
súd, zatiaľ čaká na pojednávanie. Vie, že syn ho nepozná, žije s jej partnerom, on má teraz tiež novú
partnerku, s ktorou čaká dieťa. Momentálne poberá iba dávky v hmotnej núdzi, takže môže platiť iba
minimálne výživné 27,13 eura. On býva stále u starého otca, priateľka býva zatiaľ v Revúcej, chodieva

k nim a chcela by u nich potom aj bývať.

Navrhovateľ v konečnom návrhu žiadal, aby súd manželstvo rozviedol, syna zveril do osobnej
starostlivosti matke, jemu určil minimálne výživné a styk so synom neupravoval, uvidí ako skončí to
zapretie otcovstva.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že v prípade rozvodu navrhuje zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti matky, otcovi určiť minimálne výživné v zmysle zákona a styk otca s dieťaťom neupraviť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, úradný záznam,
doplnenie návrhu, sobášny list, rodný list dieťaťa, tlačivo na oslobodenie od poplatkov, uznesenie o

priznaní oslobodenia, písomné vyjadrenie odporkyne, zápisnicu z výsluchu odporkyne, lustráciu ďalších
konaní, potvrdenie z úradu práce o evidencii navrhovateľa a o poberaní dávok v hmotnej núdzi a zistil
tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., z ktorého manželstva pochádza

jedno maloleté dieťa: N. I., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ považuje za príčinu rozvratu manželstva
mimomanželský vzťah odporkyne, pričom prvé problémy vznikli podľa neho v čase narodenia
spoločného dieťaťa. Odporkyňa opustila s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť v júli 2012 a od
uvedeného obdobia manželia spolu nežijú. Vzťah považovala za veľmi dobrý podobne ako navrhovateľ
až do narodenia dieťaťa. Odporkyňa vyčíta navrhovateľovi jeho tvrdenia, podľa ktorých maloleté dieťaťa

nie je jeho, podľa ktorých sa syn na neho nepodobá. Poukázala aj na skutočnosť, že navrhovateľ
začal byť agresívny, fyzicky ju napádal a hrával na automatoch, pričom ich vzťah je aj v súčasnosti zlý,
neustále sa jej vyhráža, že jej vezme syna. Odporkyňa súčasne potvrdila, že dva mesiace po narodení
dieťaťa nadviazala mimomanželský pomer, nakoľko bola presvedčená o tom, že manželstvo už fungovať
nebude, pričom poukázala zároveň na skutočnosť, že navrhovateľ má mimomanželský pomer tiež.

Navrhovateľ býva v súčasnosti v spoločnej domácnosti so svojím starým otcom, matkou a súrodencami.
Je nezamestnaný, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny, pričom preddavkovo poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eura mesačne. Má priateľku, s
ktorou očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. S maloletým N. navrhovateľ nie je v žiadnom kontakte,

naposledy ho videl podľa svojho vyjadrenia v júni 2012, pričom podal návrh na zapretie otcovstva k
tomuto maloletému dieťaťu.

Odporkyňa žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v štvorizbovom byte, ktorý je v
osobnom vlastníctve otca jej priateľa, pričom na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieva sumou

90,- eur mesačne. Odporkyňa je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
a prídavky na jedno maloleté dieťa v celkovej sume 226,72 eura. Navrhovateľ jej na výživu maloletého
dieťaťa prispel raz v sume 27 eur, a predtým v sume 10,- eur. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný
charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravu, oblečenie a hygienické potreby. Priateľ odporkyne
je nezamestnaný, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Odporkyňa nie je vlastníčkou žiadnej

nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednaťvneprítomnostitakéhoúčastníka?prihliadnepritomnaobsahspisuadosiaľvykonanédôkazy.

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo

na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa§138ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa

oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia už takmer
dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, obaja nadviazali nové partnerské vzťahy, v dôsledku čoho
neexistuje u účastníkov perspektíva obnovenia vzájomných citových väzieb a manželského spolužitia,
manželstvo existuje len formálne. Keďže obaja manželia súčasne vyjadrili s rozvodom manželstva
súhlas, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom súčasne upravil práva a povinnosti rodičov

na čas po rozvode manželstva k maloletému N. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti odporkyne
a navrhovateľa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou minimálneho výživného, ktoré predstavuje
aktuálne výšku 23,17 eura mesačne. Takto určené výživné považuje súd za primerané možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromnavrhovateľa,ktorýjevsúčasnostinezamestnanýapoberateľom
dávky v hmotnej núdzi, ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Styk navrhovateľa

s maloletým N. súd neupravil a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ žiadal styk s
dieťaťom neupraviť a to najmä s ohľadom na podaný návrh na zapretie otcovstva k tomuto maloletému
dieťaťu. Keďže súd navrhovateľa od zaplatenia súdneho poplatku oslobodil a jeho návrhu na rozvod
manželstva vyhovel, postupoval podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a tiež vyslovil, že
odporkyňa nie je povinná súdny poplatok zaplatiť, nakoľko tiež spĺňa predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková
časť tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.