Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213203463.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,

Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO:36613843, proti odporkyni : H. Q., R.. XX.X.XXXX, T. D. T. XX, R., o zaplatenie 129,61Eur istiny s
príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 111,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 5.7.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v
sume 75,08 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenie 58,58
Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje zmluvnú podmienku dojednanú vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku 12 v

bode 12.12, podľa ktorej „spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade ak sa
klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-tý deň po dobe splatnosti
je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta
stáva aj splatnou “ za neplatnú pre jej neprijateľnosť.

Súd určuje zmluvnú podmienku dojednanú vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku 12
bod 12.3, podľa ktorej „v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť
spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania “

za neplatnú pre jej neprijateľnosť.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa návrhom došlým súdu 20.2.2013 domáhala zaviazania
odporkyne na zaplatenie 129,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5.7.2010 do
zaplateniaatrovkonania,ktorépozostávajúzosúdnehopoplatku16,50Euraztrovprávnehozastúpenia
58,58 Eur.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 26.9.2007 uzatvorila s odporkyňou Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na
základe ktorej jej poskytla pôžičku vo výške 501,89 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného
v zmluve. Túto sumu odporkyňa mala splácať v pravidelných 35 mesačných splátkach po 13,94 Eur.

Svoju povinnosť si neplnila, na pôžičke do podania návrhu uhradila len 390,32 Eur. Takto sa dostala
do omeškania s úhradou sumy vo výške 111,24 Eur. V zmysle bodu 12.2 Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej len VOP) sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnejsplátky. Podľa bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je povinný uhradiť
okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Vzhľadom na
tieto ustanovenia VOP boli odporkyni vyčíslené poplatky vo výške 18,37 Eur a pre porušenie povinnosti

splácať úver riadne a včas v súlade so zmluvnými podmienkami listom zo dňa 26.6.2010 bola vyzvaná
k úhrade všetkých splátok jednorazovo. Na výzvu vôbec nereagovala.

Návrhom doručeným súdu 2.5.2013 navrhovateľ požiadal o povolenie zmeny účastníka konania na
strane navrhovateľa vzhľadom na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013.

Súd uznesením zo dňa 11.10.2013 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods.
1 Zákona č. 71/92 Zb. v znení noviel. Zastavujúce uznesenie zrušil podľa § 10 ods.3 Zákona

o súdnych poplatkoch uznesením zo dňa 12.11.2013 vzhľadom na plnenie si poplatkovej povinnosti
navrhovateľom v 15 dňovej odvolacej lehote a pokračoval v konaní. O pripustení zmeny účastníka
konania na strane navrhovateľa rozhodol dňa 5.2.2014. S poukazom na ustanovenie § 92 ods.2,3 O.s.p.
povolil aby na miesto navrhovateľa do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

navrhovateľa a odporkyne. Vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pôžičke č. 11208717
uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a odporkyňou dňa 26.9.2007, Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 uzavretou medzi Consumer Finance Holding a.s. a EOS
KSI Slovensko s.r.o., Prílohou č. 1 k tejto zmluve, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti
Consumer finance Holding a.s., prehľadom splátok a úhrad a predžalobnou upomienkou. Vykonaným

dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 26.9.2007 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX
na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá pôžička vo výške 12.130,-Sk (402,64 Eur). Pôžičku sa
odporkyňa zaviazala splácať po dobu 35 mesiacov vo výške 420,-Sk (13,94 Eur), pričom akontáciu v
sume 420,-Sk zaplatila pri podpísaní zmluvy. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) účastníci

zmluvy dohodli 13,2979%-mi. Z prehľadu splátok predložených navrhovateľom vyplýva, že odporkyňa
na pôžičke zaplatila 390,32 Eur. Jednotlivé splátky boli splatné k 20.dňu počnúc mesiacom október
2007. Pre porušenie zmluvných povinností právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.6.2010
vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej istiny 117,13 Eur do 3 dní od doručenia upomienky. Predžalobná
upomienka bola odporkyni doručená 1.7.2010, čiže dlžnú sumu mala zaplatiť do 4.7.2010. Dôkaz o tom,

že by výzve vyhovela a dlžnú sumu v uvedenej výške uhradila, súdu predložený nebol. Odporkyňa bola
vyzvaná na podanie písomného vyjadrenia k návrhu, tejto však nevyhovela, k návrhu sa nevyjadrila. Súd
podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu navrhovateľky
a odporkyne.

Predmetnú pohľadávku spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 7.3.2013 postúpila spolu s jej príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. ,
čím sa postupník vstúpil do práv postupcu a stal sa aktívne legitimovaným účastníkom v tomto konaní.

Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
1.7.2006 do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1,2,5 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preduzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými
podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce
informácie.

Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1-3 a 5) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.a)Občianskehozákonníka zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili platnú Zmluvu o
pôžičke, v ktorej odporkyňa bola v postavení spotrebiteľa a právny predchodca navrhovateľa v postavení

dodávateľa, keďže v predmete činnosti, ako to vyplýva z výpisu obchodného registra, má okrem iného aj
poskytovanieúverovzvlastnýchpeňažnýchzdrojovnebankovýmspôsobom.Charakteristickýmznakom
spotrebiteľských zmlúv je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie ich

obsahu alebo zmeny zmluvných podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je typ zmluvy, ktorý je
osobitne upravený v zákone č. 258/2001 Z.z. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
od 1.4.2004 vo sfére spotrebiteľských zmlúv lex specialis, z čoho vyplýva, že na právne vzťahy zo
spotrebiteľských zmlúv sa prioritne použijú ustanovenia tohto zákona a iba v prípade, ak nie je v tomto
zákone špeciálna úprava, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd právny vzťah účastníkov

konania posudzoval podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Základnouzásadouspotrebiteľskýchzmlúvjeskutočnosť,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Neprijateľné

podmienky nie sú formulované, čo presne a v akom znení nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať,
ale tak, že sa v nich zakazuje také dojednanie, v dôsledku ktorých nastane nežiaduci stav. Zmluvné
podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
občianskom zákonníka len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vzdáva vopred svojich práv priznaných

občianskym zákonníkom, nie je možná.

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániťspotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého
Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.

Tvrdenie navrhovateľa, že poskytol odporkyni pôžičku v sume 402,64 Eur, ktorú mala odporkyňa uhradiť
35 splátkami v mesačnej výške 13,94 Eur + akontácia 13,94 Eur, t.j. spolu 501,84 Eur (podľa výkazu
navrhovateľa 501,56 Eur) vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo, taktiež ani to, že odporkyňa na

pôžičke zaplatila spolu 390,32 Eur , čiže o 111,52 Eur menej. V tejto časti súd návrh považoval za
dôvodný. Súd je však žalobným návrhom viazaný a nakoľko navrhovateľ si uplatnil na istine 111,24
Eur, súd mu priznal z uvedeného titulu iba sumu uplatnenú návrhom.

Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% a na sankčný úrok
vo výške 0,05% denne v zmysle článku 12. bod 12.12 a 12.13 VOP.

Podľa článku 12. bodu 12.12 VOP splatných v čase uzavretia zmluvy spoločnosť je oprávnená

požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade ak sa klient dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-tý deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Podľa článku 12. bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný
uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň

omeškania.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky

pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania
ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne
inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom
omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením
peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania

so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok
z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka resp. v zmysle ustanovenia§ 369 Obchodného zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát. Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej výšky je možné
pri úvere dohodnúť úroky a sankcie. To však neznamená, že ich výška by závisela len na dohode

účastníkov a nepodliehala by žiadnemu obmedzeniu.

Súd s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
dohodnutúúčastníkmizmluvyvčlánku12.bod12.12abod12.13Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné ako celok.
Navrhovateľ nepreukázal, ani netvrdil, že by sa v danom prípade jednalo o individuálne dohodnuté

sankciezaporušeniezmluvnýchpovinnostíakojetoupravenév§544ods.1,2Občianskehozákonníka.
Podľa názoru súdu zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi vo výške 10% z dlžnej splátky, ako aj
sankčný úrok vo výške 0,05% denne sú neprimerane vysoké, priečia sa dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku. Takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné
zvýhodnenie veriteľa na úkor odporkyne ako spotrebiteľa a naopak zhoršenie zmluvného postavenia
odporkyne ako spotrebiteľa, ktoré je podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31.12.2007 neprípustné. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť v právnom vzťahu podľa zák. č.
258/2001 Z.z. medzi veriteľom a spotrebiteľom súd posúdil ako odporujúci dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, a teda nepožívajúci právnu ochranu. Nebolo preukázané, že táto
zmluvná podmienka bola účastníkmi individuálne dohodnutá, odporkyňa nemala možnosť jej výšku
ovplyvniť, preto súd vyslovil, že tieto zmluvné podmienky sú neprijateľné a pre neprijateľnosť neplatné. Z

neplatného právneho úkonu nevznikajú žiadne práva a povinnosti, preto súd právny nárok navrhovateľa
na zmluvnú pokutu a sankčný úrok spolu vo výške 18,37 Eur považoval za neopodstatnený v tejto časti
návrh zamietol.

Podľa § 517 ods.l,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( ktorým je vládne nariadenie č.
87/1995 Z.z.).

Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB od 13.5.2009 do 12.4.2011 činila 1%, čiže navrhovateľovi prináležia
úroky z omeškania vo výške 9% ročne. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.6.2010,
doručeného odporkyni 1.7.2010 vyzval odporkyňu na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo,
najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Nakoľko odporkyňa výzve nevyhovela, dostala sa do omeškania

s plnením peňažného dlhu a preto navrhovateľ podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonník právom
požaduje od nej aj úroky z omeškania od 5.7.2010, výšku ktorých upravuje § 3 ods. 1 Vládneho
nariadenia č. 87/95 Z.z.

Podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ trovy konania si uplatnil sumou 75,08 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 Eur a
titulom trov právneho zastúpenia 58,58,-Eur. Nakoľko jeho úspech vo veci bol nepatrný, súd mu priznal
plnú náhradu trov konania, a to z titulu súdneho poplatku 16,50Eur vyrubeného podľa položky 1 psím.

a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 Eur a z titulu
trov právneho zastúpenia 58,58 Eur za tieto úkony právnych služieb podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. :

-prevzatie veci 2.3.2013 a písomné vyhotovenie návrhu 18.2.2013 po 16,60 Eur, podľa § 10ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a),

-režijný paušál k dvom úkonom právnej služby podľa § 16 ods. 3 t.j. 2x 7,81 Eur,

-20% DPH podľa § 18 ods. 3 zo sumy 48,82 Eur t.j. 9,76 Eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov na návrh na zmenu navrhovateľa. Bol toho názoru, že tieto
trovy nemá znášať odporkyňa, ktorá nemohla ovplyvniť postúpenie pohľadávky po podaní návrhu a
nezapríčinila vznik týchto trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne vo 2

vyhotoveniach.

V odvolaní sa podľa § 205 ods. 1 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.