Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211214520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvetaJankovičováačlenieksenátu

JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Galalcová v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s.,
Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: C. P., nar. XX.XX.lXXX, bytom K. M.,
B. č. XXX, o návrhu na zaplatenie istiny 963,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 5C/108/2011-46 z 24. augusta 2012, v zamietajúcej
časti, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v
r d z u je.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 71,05 eur s úrokom z
omeškania 0,024 % denne zo sumy 71,05 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Po
aplikácii ust. § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 OZ prvostupňový súd zdôvodnil, že zmluvu
medziúčastníkmikonaniauzavretúdňa31.10.2008jedôvodnédefinovaťakozmluvuspotrebiteľskú,kde
navrhovateľ vystupuje ako právnická osoba - podnikateľ, predmetom ktorého činnosti je poskytovanie
úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Vychádzajúc z
obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že samotná výška poskytnutej peňažnej

čiastky, bola 25.000 Sk, keď odporkyňa mala vrátiť dlh po započítaní úrokov vo výške 51.540 Sk. Z
uvedeného je zrejmé, že táto suma je podstatne vyššia, a to viac ako 100 % zúročenia poskytnutého
úveru. Otázkou úročenia úverov sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012
pod č. sp. zn. 5Cdo/26/2011, keď rozhodoval o dovolaní žalobcov 1 a 2, ktoré zamietol, týkajúce sa
rozhodnutiaOkresnéhosúduvŽiline,zodňa28.04.2009č.k.13C/675/l999-265, vspojitostisrozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.07.2010. V prejednávanej veci Okresný súd dospel k záveru, že
dohodnuté úroky z pôžičiek nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal z toho, že žalovaní uzatvorili

zmluvy o pôžičke dobrovoľne, bez toho, že by sa nachádzali v tiesni, prihliadol na to, že ani jedna
zo zmlúv nebola zabezpečená iným právnym prostriedkom, než dohodnutým úrokom, že žalovaní
uzatvorenie týchto zmlúv iniciovali a že na strane žalobcu nešlo o špekulatívne poskytnutie peňažných
prostriedkov. Dohodnutú výšku úrokov považoval za primeranú, aj vzhľadom na výšku požičaných
peňažných prostriedkov a dobu ich splatnosti. Odvolací súd uviedol, že dohodnuté úroky sú primerané
a v súlade s dobrými mravmi, avšak tieto súdom prvého stupňa z uvedeného hľadiska neboli významné.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na to, že

ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, pretože bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny), za užívaniepožičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov, bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná
v zmysle § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich

dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera, dohodnutá medzi
účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke zo dňa 14.06.l998 a 13.07.l998, takmer 4 až 5 násobne
prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, dospel odvolací súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v
zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 39 Obč. zákonníka.

Z toho dôvodu považoval obidve zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmlúv o pôžičke
za neplatné. Dovolací súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa dotkol aj otázky námietok dovolávateľov,
nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvého stupňa. V súvislosti s tým
odvolávajúc sa na ust. § 657 Obč. zákonníka, 658 ods. 1 a 39 Obč. zákonníka, Najvyšší súd sa stotožnil
s právnym názorom II stupňového súdu, keď konštatoval, že dojednania o výške úroku sú v rozpore s
dobrými mravmi, s poukazom na § 3 ods. 1 Obč. zákona, keďže neprimerané vysoké úroky dojednané

pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore
s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností obsahovať i
skutkovú podstatu trestného činu úžery, vtedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor
so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Skonštatoval, že ust. § 3 ods. 1

Obč. zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym
normám, v ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzili hypotézu právnej normy za
širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri dojednaní úrokov peňažnej pôžičky, koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník

uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Skonštatoval, že neprimeranú, a preto
odporujúcoudobrýmmravomjetakávýškaúrokovdojednanápodľa §658ods.1Obč.zákonníka,ktorá
vpodstatepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvykleurčenúnajmäsprihliadnutímknajvyšším
úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vychádzajúc z výšky
uplatnenejpohľadávkynavrhovateľom,podľadojednaniavzmluve,súdpovažovalvráteniedlhuzvýšené

o 100 % v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu, pri obvyklých úrokoch poskytovaných
bankami. Ďalším dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky bola aj
skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy 31.10.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001 Z.z.,
pod č. 659/2007, kde podľa § 4 písm. g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h/ ročnú úrokovú
sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú
na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa ods. 3 veta druhá, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, písm.
d/ až j/, kde spadajú pod g/ a i/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším
dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky, kde odporkyňa v

skutočnosti zaplatila z poskytnutej istiny úveru 829,85 eur, 758,80 eur, teda rozdiel činí 71,05 eur, v
ktorej časti bol nárok navrhovateľa dôvodný. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako neodôvodnený z dôvodu
aj nesplnenia zákonom stanovených podmienok dojednaných v zmluve. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
odporkyňa bola úspešná v konaní, trovy konania si neuplatnila voči navrhovateľovi, súdu zo spisu trovy
odporkyne nevyplývajú, z dôvodu ktorého jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd považoval vrátenie dlhu zvýšené o 100 % v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu,
pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. Navrhovateľ poukázal na dátum uzatvorenia úverovej
zmluvy zo dňa 31.10.2007. V čase uzatvorenia zmluvy bolo platné znenie ustanovenia § 53 O.z. tak, že

neobsahovalo ods. 6, ktorý upravuje primeranosť, respektíve neprimeranosť odplaty v spotrebiteľských
úveroch prihliadajúc na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ustanovenie § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka zaviedla do právneho poriadku novela účinná 01.01.2008, predmetná
zmluva bola uzatvorená 31.10.2007 a v zmysle ustanovenia § 879 novelou účinnou od 01.01.2008 vznik
právnych vzťahov pred 1. januárom 2008, ako aj na nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008

sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Dohodnutý zmluvný úrok bol 21,3 % pri dobe splácania 60
mesiacov, úrok z poskytnutého úveru v predmetnej úverovej zmluve nebol ani v rozpore so zákonom,ani zákon neobchádzal a nebol ani uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ síce poukázal
aj na skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ, síce nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
úverovej zmluvy, ale na druhej strane odporca, pokiaľ by nesúhlasil s obsahom zmluvy, mohol sa

rozhodnúť, či úverovú zmluvu nepodpíše, ale toto neurobil. Telefónna pôžička, ktorou je vlastne úverová
zmluva, prebieha v takýchto prípadoch telefonicky, prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky, potom,
čo je klientovi úver schválený a dôjde k podpisu úverovej zmluvy, sú mu peniaze zaslané na bežný
účet. Odporca telefonicky kontaktoval zamestnancov navrhovateľa, na základe výzvy zamestnanca
navrhovateľa nadiktoval všetky potrebné údaje, ktoré boli zapracované do úverovej zmluvy, ktorú

podpísal žalobca 31.10.2007 a odoslal na podpis odporcovi, ktorý ju spätne podpísal s dátumom
podpisu vrátil navrhovateľovi. Mal dostatok času na oboznámenie sa s obsahom úverovej zmluvy a s
úverovými zmluvnými podmienkami, mohol sa rozhodnúť, či prejaví svoj súhlas s podpisom a odošle
späť podpísanú zmluvu alebo nie, a to v pohodlí svojho domova. Podľa názoru navrhovateľa, úverová
zmluva číslo 3710265 998 obsahovala zákonom požadované náležitosti potrebné v čase uzatvorenia. Aj
v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C - 453/10) za najdôležitejšiu súčasť pri skúmaní podmienok úverovej

zmluvy sa kladie dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, v ktorých si má pred uzavretím zmluvy zvážiť
jej obsah a nespoliehať sa na ochrannú ruku štátu. Nemožno vychádzať z toho, že normotvorca chcel
spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú
v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, že treba zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa

má svoje hranice, v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti spotrebiteľa. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu
odvolací súd v celom rozsahu vyhovie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňa nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec obsahom a dôvodmi

podaného odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli
súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 52 ods.1 až 3 Obč. zákonníka, platného od 01.04.2004 do 31.12.2007, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona, a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Účastníkom zmluvného vzťahu je spotrebiteľ, zmluva je označená ako úverová zmluva, ktorý právny
vzťah je upravený v Obch. zákonníku v ust. § 497 a ďalšie. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ by sa mali
spravovať všetky vzťahy, týkajúce sa úverových zmlúv Obchodným zákonníkom, ako výlučne obchodno-
právnyvzťah.Vzmysleust.§23aZákonaoochranespotrebiteľač.634/l992Zb.platnéhodo30.06.2007,
že vtedy definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Nadväznedňa
01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom
znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, alebo Obchodného
zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Obč. zákonníka sa primerane použijú ustanovenia
Obč. zákonníka. S účinnosťou od 01.11.2008 v ust. § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z zakotvil, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V dôsledku omeškania odporkyne s platením splátok zaslal predžalobnú upomienku navrhovateľ

odporkyni dňa 29.10.2009 na splatenie zvyšku pohľadávky vo výške 1.204,26 eur, keď mala zaplatiť dlh
len vo výške 241,07 eur. Úrok z omeškania si odporca uplatnil v súlade s dojednanou výškou úrokov,
ktorá je nižšia, ako zákonom stanovená výška úrokov v čase omeškania sa dlžníka. Úverová zmluva
bola uzavretá dňa 31.10.2007, pod č. 3710265998, a na jej základe poskytol navrhovateľ odporkyni úver
vo výške 25.000 Sk tak, že tento mala vrátiť v konečnej výške 51.540 Sk, úhradou mesačných splátok

v počte 60 po 859 Sk. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola stanovená 38,80 %. Súčasťou
zmluvy sa mali stať aj Všeobecné obchodné podmienky platné u navrhovateľa a splátkový kalendár,
kde chýbalo uvedenie dátumu vystavenia splátkového kalendára. Podľa rozpisu v splátkovom kalendári
odporkyňa uhradila pohľadávku v celkovej výške 758,85 eur, z celkovej výšky poskytnutej pohľadávky
1.722,05 eur.

Odporkyňa v skutočnosti zaplatila z poskytnutej istiny úveru 829,85 eur, 758,80 eur, teda rozdiel činí
71,05 eur, v ktorej časti bol nárok navrhovateľa dôvodný.

V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná v zmysle §
658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania,
stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššiu úrokovej sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek.

Vychádzajúc z výšky uplatnenej pohľadávky navrhovateľom podľa dojednania v zmluve, súd považoval
vrátenie dlhu zvýšené o 100 % správne, preto súd prvého stupňa poukázal na to, že je v rozpore
s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu, pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. V čase
uzavretia zmluvy 31.10.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001 Z.z., pod č. 659/2007,

kde podľa § 4 písm. g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade
variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny
variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú
ročnú úrokovú sadzbu i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. d/ až j/, kde spadajú pod g/ a i/

poskytnutý úver, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (podľa odseku 3 veta druhá). Vo zvyšku
prvostupňový súd preto správne návrh zamietol ako neodôvodnený.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol súd o trovách odvolacieho konania.

Tento rozsudok bol senátom odvolacieho súdu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.