Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/181/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213219291
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213219291.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti odporcovi: Q. F., A..
XX.X.XXXX, W. W. O. Č.. XXX, o zaplatenie 1.339,12 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 465,26 € a to v mesačných splátkach po
20,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 2.9.2013 domáhal uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť mu sumu 1.339,12 € a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s
odporcom uzavrel úverovú zmluvu č. 3607163766 a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere. Odporcovi
tak bola poskytnutá úverová karta, ktorej aktiváciou došlo k poskytnutiu revolvingového úveru. Keďže
odporca neuhrádzal svoj záväzok riadne a včas, listom zo dňa 28.6.2011 ho vyzval k splateniu celého
zostatku úveru vo výške 1.439,12 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania návrhu dlh
odporcu predstavuje sumu 1.339,12 €, ktorá predstavuje dlžnú istinu spolu s poplatkami za výber
z bankomatu a poplatkami za výpis z úverového účtu vo výške 1.205,14 € a úrok z istiny do času
zosplatnenia vo výške 133,98 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise - splátkového kalendára, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok,
výzvy k úhrade, poštového podacieho hárku, výpisu z účtu, špecifikácie pohľadávky, HCtrio Brožúry SK
a ostatných ku spisu pripojených listín, a to prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 3607163766 zo dňa 26.7.2006 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
331,94 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi 10 mesačnými splátkami vo výške 36,51 €,
celkove vo výške 365,10 €. RPMN bola ustálená vo výške 23,3 %. V úverovej zmluve bolo zároveň
uvedené, že spoločnosť (navrhovateľ) a klient (odporca) podpismi na tejto zmluve (úverové zmluva)
zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže Zmluvu o RU, a to s úverovým

rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok,
pričom na základe tejto zmluvy vzniklo klientovi (odporcovi) právo na poskytnutie revolvingového úveru
prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok.

Z predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že navrhovateľ na základe vyššieho uvedeného
zmluvného dojednania poskytol odporcovi úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb -
revolvingový úver s úverovým rámcom 1.350,- €, ktorý bol odporca oprávnený čerpať prostredníctvom
úverovej karty poskytnutej navrhovateľom. Žalovaná čiastka 1.339,12 € pozostáva z istiny
revolvingového úveru spolu s poplatkami za výber z bankomatu a poplatkami za výpis z úverového
účtu vo výške 1.205,14 € a úroku z istiny do času zosplatnenia vo výške 133,98 €. Nakoľko odporca
nesplácal tento úver riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 28.6.2011 odporcovi oznámil, že v
nadväznosti na obsah úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru.
Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu príslušenstvom do 15
dní odo dňa spísania tohto listu, teda do 13.7.2011. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára odporca
titulom úveru čerpal celkove sumu 1.807,26 €, z ktorej sumy uhradil navrhovateľovi sumu 1.242,- €.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že s navrhovateľom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver vo výške 11.000,- Sk. Úver si bral pre osobnú spotrebu. Žiaden iný úver od
navrhovateľa nežiadal. Uznal však, že mu poštou bola doručená platobná karta a že z tejto mohol
vyčerpať finančné prostriedky vo výške 1.807,26 €. Uviedol, že je dôchodca s príjmom vo výške 190,-
€, nakoľko mu z dôchodku vykonávajú zrážky. Je rozvedený a žije sám v rodinnom dome vo výlučnom
vlastníctve jeho syna. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Finančne mu
občas vypomôže syn. Na zakúpenie liekov potrebuje sumu 10,- € mesačne. Žiadal o možnosť zaplatiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20,- €, keď táto suma predstavuje maximálnu možnú čiastku,
ktorú by vedel každý mesiac uhradiť.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy č. 3607163766, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 331,94 €. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že
táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odporca má
v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.339,12 €
titulom revolvingového úveru, ktorý odporcovi poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého
v závere textu zmluvy. Preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole
túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. V prvom rade je nutné zdôrazniť,
že koncepcia textu zmluvy s umiestnením jednotlivých jej častí, vrátane textu medzi bodmi 34 a 35
úverovej zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ vopred vnútil odporcovi uzavretie aj
inej zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (úver vo
výške 10.000,- Sk). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca
osoba (odporca) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu
- zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Navyše súd poukazuje na to, že text v tejto časti zmluvy je
písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to nielen textu medzi kolónkami
č. 34 a 35 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo štruktúry textu zmluvy
medzi bodmi 34 a 35 úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová zmluva je
písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a koncipované
navrhovateľom. Odporca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných
podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného
právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného
zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcom vymienený. Navrhovateľ týmto postupom z pohľadu súdu
jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil
podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom
na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od navrhovateľa úver, musel podpísať aj zmluvu
o revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem. Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom
úvere nemá charakter individuálneho dojednania, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce
sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o
revolvingovom úvere poskytol odporcovi úverovú kartu, z ktorej odporca čerpal finančné prostriedky. Ako
vyplýva z predloženého splátkového kalendára, odporca celkove čerpal finančné prostriedky vo výške
1.807,26 €, pričom z čerpaných peňažných prostriedkov odporca navrhovateľovi vrátil sumu 1.342,-
€. Pretože súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, odporca sa čerpaním
peňažných prostriedkov z úverovej karty na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko získal
majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v
zmysle § 457 občianskeho zákonníka je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe
tejto neplatnej zmluvy dostal, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 465,26
€ (1.807,26 € - 1.242,- € = 465,26 €) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti, t.j. o zaplatenie istiny revolvingového úveru spolu s poplatkami za výber z bankomatu a poplatkami
za výpis z úverového účtu vo výške 739,88 € úroku z istiny do času zosplatnenia vo výške 133,98 €
súd konštatuje, že tento uplatnený nárok sa viaže na existenciu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
tieto nároky vyplývajú z tohto zmluvného vzťahu. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere, táto neplatnosť sa odráža aj v nemožnosti vymáhať ďalšie nároky vyplývajúce z
tejto neplatnej zmluvy. Preto súd v prevyšujúcej časti týkajúcej sa uvedených nárokov návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď obaja účastníci v konaní mali
čiastočný úspech. Preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzajúc zo žiadosti odporcu súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. odporcu zaviazal na zaplatenie
dlžnej sumy v mesačných splátkach po 20,- € pod stratou výhody splátok. Súd pri určení výšky splátky
prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu ako aj na výšku dlžnej sumy a dobu
splatenia. Súd mal za to, že výška určenej mesačnej splátky je primeraná pomerom odporcu, pričom
uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej
spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani
vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.