Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/364/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203716
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212203716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 353 108, zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: G. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. č. XXX, Q. L., o zaplatenie sumy 362,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 16. apríla 2013, č. k. 7C/98/2012-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 298,68 eur s
príslušenstvom, keď konanie v časti istiny 64,02 eur zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 51 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 zák. č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 2 písm. a), § 2 písm. b), § 2 písm. i), § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 1,2,5 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku, §
142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybné, že medzi odporcom a

právnym predchodcom navrhovateľa bola uzavretá zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných obchodných
podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu a súd po preskúmaní obsahu a predmetu
zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy a tak právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah
spotrebiteľský. Následne súd posudzoval, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

ktoré by na škodu odporcov, vystupujúcich pri jej uzavretí v statuse spotrebiteľa, zakladali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Predmetom
konania je okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, vo výške 298,68 eur, ktorá bola
vyúčtovaná odporcovi faktúrou 1704492418 splatnou dňa 18.07.2009 ako „pokuta Magio internet Solo
vo výške 116,18 eur“ a „zmluvná pokuta Magio internet Solo viazanosť 18 m vo výške 116,11 EUR“
a „ pokuta WiFi router“ 66,39 eur. Právo na predmetné zmluvné pokuty pritom navrhovateľ odvíjal od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy a teda dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Právnypredchodcanavrhovateľaakododávateľzmluvnúpokutusodporcomakospotrebiteľomosobitne
nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách

právnym predchodcom navrhovateľa uzatváraných. Súd považoval takto dojednané zmluvné pokuty
v Zmluve o pripojení, resp. jej dodatku za neprijateľné, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutú zmluvnú
pokutu súd považoval za neprimeranú sankciu, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa
ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac

pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby
viazanosti. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi za hocijaké porušenie zmluvných povinností. Teda je
bez významu, že akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného
mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu za poskytnuté služby nad rámec predplatného programu,
teda aj sumu niekoľkonásobne vyššiu ako mesačný poplatok. Okrem toho zmluvná pokuta bola vopred
právnym predchodcom navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa,

preto dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za individuálne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok prevzal od postupcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty teda
z neprijateľnej podmienky. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute je teda v zmysle cit. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Navrhovateľovi z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť

právo na plnenie, preto súd návrh navrhovateľa čo do zaplatenia zmluvnej pokuty 298,68 eur ako
nedôvodný zamietol. V predmetnej veci navrhovateľ zobral svoj návrh voči odporkyni v časti istiny 64,02
eur späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na cit. ustanovenia
súd právo navrhovateľa na dispozíciu s návrhom vzal na vedomie a konanie v tejto časti, teda do
zaplatenia istiny 64,02 eur zastavil. V konaní bola úspešná odporkyňa, avšak súd jej náhradu trov

konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila a žiadne jej ani nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to v časti, v ktorej
súd návrh navrhovateľa čo do istiny vo výške 298,68 eur s príslušenstvom zamietol. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadny konkrétny argument, na základe ktorého považuje dojednania o
zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď neuviedol, v čom spočíva nerovnováha práv

a povinností strán zmluvy o pripojení. V rozsudku absentuje akákoľvek úvaha, ktorou sa konajúci súd
riadil, a na základe ktorej dospel k záveru o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Vo svojom odvolaní navrhovateľ ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdom, ktoré sa
zaoberali posúdením prijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcej sa zmluvnej pokuty a to rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.7.2010 sp. zn. 5Cdo/106/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 19.3.2013 č. k. 9Co/31/2012-157. Odvolateľ uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je len
zabezpečenie prospechu poskytnutého odporcovi. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
subsidiárneho práva, ktoré žalobcovi vzniklo až porušením primárnej povinnosti odporcu platiť cenu
poskytnutých služieb riadne a včas nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán ako to uvádza súd prvého stupňa. Zmluvu o pripojení nemožno bezvýhradne považovať

za formulárový typ zmluvy, ktorý odporcovi neumožňuje ovplyvniť jej obsah práve naopak. Druh
poskytnutého zariadenia si odporca mohol vybrať sám a podľa zvoleného zariadenia bola rozdielna
výška jeho štandardnej a akciovej ceny a teda i zmluvnej pokuty. Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie
zmluvy o pripojení s viazanosťou 18. mesiacov bola práva akciová cena zariadenia ako aj zvýhodnené
službyčicenymesačnýchprogramov,ktorýchhodnotunavrhovateľmuselzabezpečiťzmluvnoupokutou

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Navrhovateľ ďalej vo svojej odvolaní poukázal, že má
za to, že priloženou faktúrou preukázal uplatnenie si zmluvnej pokuty voči odporcovi a riadne tvrdil
dôvodnosť nároku na zaplatenie. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté služby a zaplatenie
zmluvnej pokuty navrhovateľovo bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca navrhovateľa s
odporcom ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa

cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Z tohto bremena tvrdenia pre navrhovateľa vyplýva
bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a túto skutočnosť
navrhovateľ riadne preukázal zmluvou o pripojení, ktorá bola spolu s návrhom predložená súdu. Naopak
ak by sa chcel odporca brániť musel by tvrdiť, že splatil cenu za poskytnuté služby a nedošlo z jeho
strany k porušeniu zmluvných povinností, ktoré mali za následok vypojení jemu poskytnutého koncového

zariadenia z prevádzky. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu t. j. pravidlo, že neexistencia neplnenia si povinností majúca trvajúci charakter sa zásadnenepreukazuje. Nie je možné zo strany súdu následne sankcionovať navrhovateľa za nepreukázanie
nesporných skutočností medzi účastníkmi konania priznaním uplatneného nároku. K tvrdeniu súdu
prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty si navrhovateľ dovolil s odkazom na rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2013 č. k. 9Co/31/2012-158 poukázať na skutočnosti, že právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj
za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v
podstate nižšej výške než je výška zmluvnej pokuty. Primeranosť k zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase

uzavretia zmluvy nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované
zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom
okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu
prípadných škôd, ktoré možno očakávať nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) ods. 5 Občianskeho zákonníka. na základe uvedeného

odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vyčíslené vo výške
41,24 eur.

K odvolaniu navrhovateľa odporkyňa nezaslala písomné vyjadrenie, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§201a§202)postupompodľa§214ods.1O.s.p.napojednávanívneprítomnosti
riadne predvolaných účastníkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením navrhovateľa zo
dňa 4.4.2014, Zmluvou o pripojení zo dňa 16.1.2014, Cenovým výmerom č. 77190/2008, Tarifou na
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet a predovšetkým s prihliadnutím k

výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/98/2012 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 362,70 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % zo
sumy 23,54 eur od 18.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14,60 eur od 18.4.2009

do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 12,94 eur od 18.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 12,94 eur od 18.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 298,68 eur od 18.7.2009
do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý ( o zaplatenie sumy 298,68 eur s príslušenstvom

titulom zmluvnej pokuty) a v časti trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie v časti istiny vo výške 64,02 eur
zastavené odvolaním napadnutým nebol a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku
právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúdprvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,

že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového
stavu, avšak vo veci aplikoval nesprávne právne predpisy a zákonné ustanovenia, v dôsledku čoho
dospel k nesprávnym záverom o platnosti zmluvnej pokuty a dôvodnosti návrhu na zaplatenie sumy
298,68 eur s príslušenstvom.

Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie

je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú
mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo
zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii
zisteného skutkového stavu.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná (§
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na to, či zmluva, ktorej plnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje bola uzavretá v písomnej forme alebo nie. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, čo vyplýva
z dikcie ust. § 544 Občianskeho zákonníka, v ktorom ods. 1 sa hovorí „ zaplatení“ pokuty, ale aj z toho,
že termín pokuta je zaužívaný pre peňažný postih. Vyžaduje sa určenie výšky zmluvnej pokuty alebo jej

určiteľnosť.Pôjdetedaopevnúsumualebodohodnutieospôsobejejurčenia.Výškazmluvnejpokutynie
je zákonom výslovne obmedzená. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi ak dlžník nesplní zmluvnú
povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Pôjde tak o prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti ako aj
prípad, keď dlžník urobí nemožným jej splnenie. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť každé zmluvné
plnenie. Pri dohode o zmluvnej pokute si treba starostlivo zvážiť, ktorú konkrétnu povinnosť chceme

zmluvnou pokutou zabezpečiť a jasne ju v dohode sformulovať. Podmienkou platnosti o zmluvnej pokute
je určenie povinnosti, ktorá má ňou byť zabezpečená resp. porušeniu, ktorej vznikne nárok na jej
zaplatenie.

Obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute pri splnení podmienky platnosti tejto dohody v
písomnej forme, ktoré majú obligatórny charakter sú určenie povinnosti, ktorej plnenie má zmluvná

pokuta zabezpečovať a zároveň určenie výšky zmluvnej pokuty.

Zo zmluvy o pripojení č. 9902006419 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spol. Slovak
Telecom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako podnikom a odporcom ako účastníkom
podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. dňa 16.1.2009 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal
preodporcuzriadiťprístupkverejnejtelefónnejsietiasprístupniťsúvisiaceslužbyvzmysledohodnutého

účastníckeho programu a rozsahu služieb. Podľa čl. 7 predmetnej zmluvy písm. g) v prípade, že účastník
poruší zmluvný záväzok doby viazanosti vyplývajúci zo zmluvy o pripojení podľa bodu 5, CV77190/2008
je Slovak Telecom oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokuta za porušenie doby viazanosti 18
mesiacovstanovenútýmtocenovýmvýmerovvtabuľkeč.7.Kzmluvnejpokutebudezároveňvypočítaná
pokuta za porušenie zmluvy viazanosti 18 mesiacov stanovená v Tarife na poskytovanie verejnej

elektronickej komunikačnej služby internet pri jednotlivých programoch. Podľa čl. 7 písm. h) predmetnej
zmluvy v prípade, že účastník využil akciovú ponuku podľa bodu 7b a poruší zmluvný záväzok dobyviazanosti vyplývajúci zo zmluvy o pripojení je ST oprávnený zvýšiť zmluvnú pokutu definovanú v
bode 7g o čiastku stanovenú CV77190/2008 v tabuľke 8. Z Cenového výmeru č. 77190/2008 účinného
od 1.1.2009 vyplýva, že výška zmluvnej pokuty za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti

pri kúpe Wifi router je 66,39 eur, že výška zmluvnej pokuty za porušenie zmluvného záväzku doby
viazanosti 18 mesiacov je 116,18 eur. Z Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej
služby Internet účinnej od 1.8.2008 vyplýva, že výška zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti
pred uplynutím 18- mes. doby viazanosti je 116,11 eur. Z faktúry č. 1704492418 za obdobie od 1.6.2009
do30.6.2009vyúčtovalprávnypredchodcanavrhovateľaodporkynisumunaúhraduvovýške298,68eur

so splatnosťou 18.7.2009, v ktorej je vyúčtovaná zmluvná pokuta Magio internet Solo vo výške 116,18
eur, zmluvná pokuta Wifi router vo výške 66,39 eur a taktiež je tam vyúčtovaná zmluvná pokuta Magio
internet Solo viazanosť 18 mesiacov vo výške 116,11 eur.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne
zaplatenia sumy 298,68 eur s príslušenstvom a to titulom zaplatenia zmluvných pokút. Zo zmluvy
o pripojení č. 9902006419 vyplýva, že určenie povinností, ktorých plnenie má zmluvná pokuta

zabezpečovať je zakotvené v čl. 7 písm. g) spolu s odkazom ohľadne jej výšky na cenový výmer resp.
tarifu.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa bez uvedenia presnej
citácie týchto zmluvných pokút resp. jednotlivých článkov zmluvy o pripojení, kde konkrétne sa tieto
zmluvné pokuty nachádzajú a kde sú dohodnuté uzatvoril, že predmetné zmluvné pokuty sú neprijateľné

v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka a plnenie navrhovateľovi nepriznal, avšak bez samotného
posúdenia ich platnosti v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka, zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú
formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť
osobitne dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme. Na platné dohodnutie zmluvnej pokuty je

tak potrebná písomná dohoda o tejto zmluvnej pokute v ktorej bude špecifikované porušenie zmluvnej
povinnosti, ktoré je zabezpečené zmluvnou pokutou ako aj výška alebo spôsob určenia výšky tejto
zmluvnej pokuty. Z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná forma právneho
úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. V danom prípade odvolací súd
dospel k záveru, že účastníci zmluvy o pripojení určili v čl. 7 porušenie zmluvných povinnosti, ktoré

sú predmetnými zmluvnými pokutami zabezpečené, avšak z predmetnej zmluve nevyplýva výška a
ani spôsob určenia tejto výšky zmluvnej pokuty. Predmetná zmluva len odkazuje na cenový výmer a
tarifu, avšak tieto nie sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nie sú podpísané ani navrhovateľom
ani odporcom, pričom zák. ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej
pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka

dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z
úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Keďže neexistuje platná dohoda o zmluvných
pokutách, nemá navrhovateľ právo požadovať od odporkyne zaplatenie týchto zmluvných pokút.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
o zaplatenie sumy 298,68 eur s prísl. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď tento

správne rozhodol aj o trovách konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnila a ani jej nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.