Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207550
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111207550.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: T. X., B.. X.X.XXXX,

B. X. W. - U. T., zastúpeného opatrovníkom: JUDr.Antónia Svičinová, zamestnankyňa Okresného súdu
Košice-okolie proti odporkyni: Q. X., B.. XX.X.XXXX, B. X. P. W., Y. XX, zastúpenej opatrovníkom:
JUDr.Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o určenie manželského
výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
prispievať navrhovateľovi sumou 120 EUR mesačne titulom manželského výživného z dôvodu, že je

nezamestnaný a nepoberá ani dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa
je v zahraničí, jej adresa mu nie je známa.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu nepodarilo napriek vykonanému šetreniu zistiť,
preto jej ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. V priebehu konania sa stal neznámym
aj pobyt navrhovateľa a aj jemu súd ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 8.1.2013 súd zistil, že odporkyňa
nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani rodičovský príspevok, ani žiadne iné sociálne dávky. Nie je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola vedená v období od 24.7.2006 do 10.10.2006,
kedy bola vyradená pre nespoluprácu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 12.11.2013 súd zistil, že ani

navrhovateľ nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky. V minulosti
bol riešený dávkou v hmotnej núdzi, v období od 1.3.2011 do 1.5.2013. V súčasnosti nie je vedený ako
uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol vedený v období od 2.4.2012 do 21.5.2012, kedy bol vyradený
pre nespoluprácu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15C/118/2007 a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci:Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti W.-U. T. vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa X.XX.XXXX.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/118/2007 súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom
zo dňa 1.8.2007 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou z dôvodu, že nežijú spolu už
tri mesiace s tým, že odporkyňa sa zdržiava na neznámom mieste. Konanie o rozvod manželstva bolo
skončené odmietnutím podania navrhovateľa a to uznesením č.k. 15C/118/2007-24 zo dňa 28.7.2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2008.

Podľa ust. § 71 ods.1 a 2 zákona č.35/2005 Z.z. o rodine ( ďalej iba Zákon o rodine ), manželia majú

vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa ust. § 75 ods.1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

Z vyššie citovaných ustanovení zákonnej úpravy vyplýva, že oprávneným subjektom z vyživovacej
povinnosti medzi manželmi je manžel. Aktívna legitimácia mu vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia,
než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná

úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Povinnosť plniť výživné vzniká momentom
uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov v zmysle zákona.
Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity.
Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému právo na výživné, by bol rozpor
s dobrými mravmi podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine. Vecná legitimácia súdu je daná tým, že jeden

z manželov neplní túto povinnosť vôbec alebo ju plní len čiastočne, v dôsledku čoho nie je životná
úroveň oboch manželov zásadne rovnaká. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi
je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť,
aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda zistiť len výšku príjmov oprávneného

a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným
stavom manželov a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť
a otázkou osobnej starostlivosti o deti, pretože výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému
zabezpečovaniu potrieb rodiny.

Vykonaným dokazovaním sa súdu podarilo ustáliť skutkový stav len v tom rozsahu, že účastníci

konania uzavreli manželstvo dňa 4.12.1987, toto manželstvo doposiaľ trvá, ako aj, že manželia nežijú v
spoločnej domácnosti. Takto zistený skutkový stav nepostačuje na rozhodnutie, či nárok navrhovateľa
na manželské výživné je alebo nie je dôvodný. Bez výsluchu účastníkov konania a ďalších dôkazov
osvedčujúcich ich osobné, rodinné a majetkové pomery, si súd nemohol učiniť záver, aká je životná
úroveň manželov a pokiaľ je životná úroveň odporkyne vyššia ako životná úroveň navrhovateľa, či si

plní svoju vyživovaciu povinnosť voči manželovi a ak áno, v akom rozsahu, ak nie, z akého dôvodu ju
neplní, aká je výška príjmov u oboch manželov, ich zdravotný stav, či majú vyživovacie povinnosti voči
iným osobám atď.Konanie o manželskom výživnom je konaním návrhovým, čo znamená, že súd nie je povinný vykonávať
dôkazy, ktoré účastník neoznačil ani nepredložil. Táto povinnosť zaťažuje v prvom rade navrhovateľa,
ktorý spor inicioval svojim návrhom. Navrhovateľ bol povinný na preukázanie dôvodnosti nároku na

manželské výživné označiť alebo predložiť relevantné dôkazy. Túto povinnosť však nesplnil, preto
neuniesol dôkazné bremeno. Nesplnenie tejto povinnosti ho stíha zamietnutím návrhu.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov potrebných na
účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyni však žiadne
trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania proti
navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )