Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211346
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovanému: B. I., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. L.Č. Č.. XXX,XX, Z. G.
E., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou M. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov
nad Topľou, o zaplatenie sumy 89,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 62,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 19,22 eur od 23.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 37,22 eur od 22.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 6,10 eur od 25.1.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku v sume 11,55 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 41,- eur na účet právneho
zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.10.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 89,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,22 eur od 23.11.2010
do zaplatenia, zo sumy 40,72 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 26,10 eur od 25.1.2011
do zaplatenia, zo sumy 3,50 eur od 24.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.6.2013 medzi
postupcom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovanému. Postupca dňa 27.10.2008 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení 0948404455 a
Dodatok k zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby
žalobcom žalovanému a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a
Cenník. Postupca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté služby v súlade s Cenníkom a vystavil
faktúru č. 1011548796 na sumu 19,22 eur, č. 1012829077 na sumu 40,72 eur, č. 1013807962 na sumu
26,10 eur a č. 1014764001 na sumu 3,50 eur. Pohľadávka voči žalovanému je teda vo výške 89,54
eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si preto

uplatňuje aj úrok z omeškania.

Opatrovníčka žalovaného navrhla rozhodnúť v zmysle zisteného skutkového stavu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Všeobecnépodmienky“), Cenníkom O2 Fér, Pokusom o zmier zo dňa 27.9.2013, faktúrami č. č. 1011548796,
č. 1012829077, č. 1013807962 a č. 1014764001, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami,
výsluchom opatrovníčky žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci

skutkový stav veci:

Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 27.10.2008 Zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“ ). Zmluva podľa
bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy,
ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Žalovanému bol poskytnutý

účastnícky program O2 Fér a bolo mu pridelené telefóne číslo 0948 404 455.

V zmysle bodu 3. zmluvy, miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom potvrdzujem, že som sa oboznámil
so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy, zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy,
ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy, služby sú elektronické komunikačné služby
poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej

komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby
členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.

Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky, bod 2.1 poskytovateľ bude poskytovať
účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a
Cenník.

Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované
služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných
podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú (čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok).

V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n),
poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na

zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 2 Zákona.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok, účastník je okrem ďalších povinností
uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so
Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo
Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.

V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok, ceny služieb sú obsiahnuté v
platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za
poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a
cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá.
Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.Podľa čl. 7 bod 7.11 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok, bol oprávnený písomne
alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví (napr. prostredníctvom SMS, emailu) upozorniť účastníka na jeho
povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti.

Z Cenníka O2 Fér platného od 4.11.2008 súd zistil, že v časti cenníka označeného ,,O2 Fér s platbou
na faktúru - Ostatné“, bol uvedený poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia 20,41eur, pod bodom Iné
poplatky poplatok za upomienku 3,82 eur.

Faktúrou č. 1011548796 zo dňa 9.11.2010, splatnou dňa 22.11.2010, pôvodný veriteľ vyfakturoval
žalovanému sumu 98,85 eur s DPH. Táto suma pozostávala z poplatku za Extra balíčky, z ceny
hlasových služieb, nehlasových služieb, služieb mobilnej zábavy O2, služieb mobilnej zábavy partnerov

O2 a z ostatných administratívnych poplatkov.

Faktúrou č. 1012829077 zo dňa 8.12.2010, splatnou dňa 21.12.2010, pôvodný veriteľ vyfakturoval
žalovanému sumu 40,72 eur s DPH. Táto suma pozostávala z poplatku za Extra balíčky a ďalšie služby,
z ceny hlasových služieb, nehlasových služieb, služieb mobilnej zábavy O2, služieb mobilnej zábavy
partnerov O2 a z poplatku za upomienku vo výške 3,50 eur.

Faktúrou č. 1013807962 zo dňa 31.12.2010, splatnou dňa 24.1.2011, pôvodný veriteľ vyfakturoval
žalovanému sumu 26,10 eur s DPH. Táto suma pozostávala z poplatku za Extra balíčky a ďalšie služby
a z poplatku za odpojenie vo výške 20,- eur.

Faktúrou č. 1014764001 zo dňa 10.2.2011, splatnou dňa 23.2.2011, pôvodný veriteľ vyfakturoval
žalovanému za upomienku sumu 3,50 eur.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2003 zo dňa 24.6.2013 spolu s jej prílohou, došlo
k postúpeniu pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania z postupcu - Telefónica Slovakia, s.r.o. na
postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 27.9.2013 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovaného
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 112,26 eur.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvnéustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek

činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností
upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon“ ), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 Zákona, účastník má právo na

a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,

d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,

e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,

f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

Podľa § 42 ods. 4 Zákona, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými

podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení. Podľa zmluvy a Zmluvných dojednaní sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje,

že síce v rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré sú označované
ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadouzmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ),
avšak na druhej strane existuje osobitná právna úprava zakotvená v Občianskom zákonníku upravujúca
inštitút spotrebiteľských zmlúv a Obchodný zákonník aplikáciu týchto zákonných ustanovení nevylučuje,

ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie je prípustné, aby kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa boli obchádzané zvolením
iného rozhodného práva. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.
typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.

Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchobsiahnutýchvObčianskomzákonníku
či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve
je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné

ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytované dohodnuté
služby. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté

telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry. Ako však súd
uviedol vyššie, v jednotlivých vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené právnym predchodcom žalobcu aj
poplatky za upomienku a poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia .

V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.

Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie cien reálne poskytnutých služieb a to za hlasové,
služby, nehlasové služby, za služby mobilnej zábavy O2 a služby mobilnej zábavy partnerov O2, tak ako

boli vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na ich zaplatenie je
v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
62,54 eur.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr, dostal
sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehôt splatnosti do omeškania s plnením peňažného záväzku a

to dňom 23.11.2010, 22.12.2010, 25.1.2011. Žalobcovi od uvedených dní vznikol nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 23.11.2010, 22.12.2010 a 25.1.2011 bola
1 % ročne. Výška úrokov z omeškania teda bola 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky
z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v

spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne zo sumy 19,22 eur od 23.11.2010 do
zaplatenia, zo sumy 37,22 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 6,10 eur do zaplatenia.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 7,- eur pozostávajúci z dvoch
poplatkov za upomienku ( 2 x 3,50 eur), tak ako bol vyúčtovaný faktúrou č. 1012829077 a faktúrou č.
1014764001. V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol právny predchodca žalobcu oprávnený

účtovať poplatok za upomienku v sume 3,82 eur. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok
poskytovateľ, bol oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví (napr. prostredníctvom
SMS, emailu) upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil
sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané
upomienky uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si

nesplnil svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumu za upomienku
zaneprimeranú,keďžebymalapredstavovaťnákladyspojenésozaslanímupomienky,ktoréajvprípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojenými výdavkamina poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu. Súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 7,- eur s príslušenstvom ako zamietol.

Ďalším uplatneným nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 20,- eur predstavujúcej poplatok za
odpojeniezdôvoduneplatenia,ktorýpôvodnýveriteľvyúčtovalvofaktúreč.1013807962.Tentopoplatok
ako súd uviedol vyššie bol uvedený v Cenníku, ktorý v zmysle zmluvy a Všeobecných podmienok bol
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie
z dôvodu neplatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná zmluva boli vyhotovené
právnym predchodcom žalobcu - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalovaného
privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať
aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátene určenie poplatkov za jednotlivé

služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Preto súd aj nárok žalobcu v časti na zaplatenie poplatku
za odpojenie vo výške 20,- eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 62,54 eur
s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh, t.j. ohľadom sumy 27,- eur zamietol. V časti
zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný, čo predstavuje 30 %. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 70 %.

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
16,50 eur a z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur podľa vyčíslenia trov konania
v písomnom podaní zo dňa 6.5.2014.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 58,58 eur

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 39,84 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a c)
vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- príprava a prevzatie zastupovania ................................................16,60 eur.........

- písomné podanie na súd dňa 25.10.2013 ............................................16,60 eur...

- účasť na pojednávaní dňa 8.1.2013 ................................................33,20 eur........

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2013 vo výške 2 x 7,81 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 58,58 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobca mal úspech v 70 %,
vnikol mu má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % z celkových priznaných trov konania. Súd

preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 11,55 eur za zaplatený súdny poplatok( 70 % zo sumy 16,50 eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 41,- eur ( 70 % zo sumy
58,58 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.