Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712205306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Renáty Gavalcovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 8 51 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 643,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, zo dňa 14. februára 2013, č. k. 1C/301/2012-70,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa a určil, že odporcovi
nepriznáva právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa
domáhal návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 26.07.2012 určenia povinnosti odporcovi
zaplatiť mu sumu 643,90 eur s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 592,36 eur od 09.12.2006
do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa
03.03.2005 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bolo otvorenie a
zavedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie
bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála a elektronických distribučných sietí, a povolené

prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
bol dňa 17.10.2005 zrušený limit, dňa 27.12.2005 dátum výpovede a účet žalovaného zatvorený
dňa 13.02.2006. Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte bol vedený od 03.03.2005 do
13.02.2006 keď boli účtované odporcovi servisné poplatky, poplatky za vedenie konta, upomienky,
blokáciu s tým, že naposledy realizoval výber z účtu dňa 15.07.2005. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
v konaní nepreukázal, čo predstavuje žalovaná suma, akým titulom túto žaluje, teda či ide v súvislosti s
uzavretou zmluvou o bežný účet s vydanou platobnou kartou a povoleným prečerpaním, o nesplatené

povolené prečerpanie kontokorentného úveru, alebo nepovolené prečerpanie. Z dohody o uzatvorení
splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 27.06.2011 vyplynulo, že navrhovateľ ako veriteľ a
odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu
splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa bodu 2 dohody odporca
uznal záväzok na základe zmluvy s pôvodným veriteľom VUB, a.s. vo výške 592,36 eur, čo do právneho
dôvodu a výšky voči navrhovateľovi. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že odporca sa zaviazal splatiť
svoj záväzok v mesačných splátkach po 35 eur vždy do 25 dňa v mesiaci s prvou splátkou dňa

25.07.2011. Odporca uviedol, že mal otvorený účet, nemal peniaze na zaplatenie vzniknutého zostatku,
nepamätá si, čo konkrétne bolo v zmluve dohodnuté. Žiadal, aby súd preskúmal uplynulú dobu navymáhanie sumy, či navrhovateľ podal žalobu včas. V roku 2011 ho navštívil nejaký muž a podpísal mu
predloženú uzavretú dohodu. Povedal mu, že má nesplatený dlh, dohodli sa na splátkach po 35 eur,
bližšie mu nič nevysvetlil. Nevie, čo znamená premlčanie, ale v čase podpísania dohody uplynula už

dlhá doba. Nevie, čo znamená uznanie záväzku a ani aké sú s tým spojené následky, žiadne splátky
neposielal, lebo nemal peniaze. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 O.z. účinného
od 01.05.2004 do 31.12.2007, podľa § 1, § 261 ods. 6, § 397 Obchodného zákonníka, podľa § 2
ods. 1 písm. a), b) zák. č. 364/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 6 ods. 3, § 23a Zákona o
ochrane spotrebiteľa, podľa § 715 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, podľa § 558, § 100 ods. 1 a § 101

O.z.. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že medzi postupcom a odporcom bola uzavretá
dňa 03.03.2005 zmluva o bežnom účte. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa
ustanovenia Obchodného zákonníka, jedná sa o absolútny obchod vzhľadom na charakter postavenia
účastníkovzmluvydodávateľaaspotrebiteľa,ktorýnemoholovplyvniťobsahformulárovéhotypuzmluvy,
súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ust. 52 a nasl. O.z. zák. č. 364/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah

v časti poskytnutého povoleného prečerpania ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ustanovenia Občianskeho zákonníka, v ktorom od 01.04.2004 sa implementovali európske
pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Normy obchodného práva
sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda
o úprave podnikateľských vzťahov. V danom prípade platí 3 ročná premlčacia doba, pretože pri zmluve

o bežnom účte a úvere nie je stanovená inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany
odporcu, ktorú posúdil v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej neurčeným spôsobom príslušného orgánu svoje právo
nevykonala vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu práva. V danom konaní začala navrhovateľovi

plynúť3ročnápremlčaciadobanauplatnenieprávanavrátenienesplatenejsumyuzavretéhoúčtudňom
04.02.2006, teda po dátume zrušenia účtu a uplynula dňa 14.02.2009. Navrhovateľ však preukázal,
že dňa 27.12.2005 bol deň výpovede zo zmluvy, ktorým zanikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi a
navrhovateľovi začala plynúť premlčacia doba skôr, teda dňom 28.12.2005, uplynula dňa 28.12.2008.
Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 26.7.2012 teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade

uplatnenia ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní by 4 ročná premlčacia doba navrhovateľovi
uplynula pred podaním návrhu. Uznanie záväzku zo dňa 27.06.2011 so zrejmým zámerom navrhovateľa
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby súd považoval
za právne neúčinné. Odporca je priemerný spotrebiteľ, ktorý nevedel posúdiť následky inštitútu o uznaní
dlhu. Dohodu podpísal s tým, že mu bolo povedané, aby sa dohodli na zaplatení dlhu v splátkach,

túto nečítal, keďže od poskytnutia finančných prostriedkov uplynulo dlhá doba. V čase uznania záväzku
už bol dlh premlčaný. Odporca nemal vedomosť o premlčaní. Pri uzatváraní dohody v splátkovom
kalendári a uznaní dlhu tak došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou o odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie sa
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná

praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a
to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď

uviedol, že ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky premlčuje sa za 10 rokov odo dňa,
keď k uznaniu došlo. Pri premlčaní dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh
uznal vedel o jeho premlčaní. V dohode, ktorú odporca podpísal je jednoznačne zrozumiteľne a jasne
uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkov. Obsahom dohody
je uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku. Právnym

následkom uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby , tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula
sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Zákon nevyžaduje,
aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska
účinkov spojených s § 110 ods. 1 O.z. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo.
Úprava obsiahnutá v § 558 O.z. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so

vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Odporca sám žiadal možnosť splácať
dlhu v splátkach. Súd sa uspokojil a stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu,že o premlčaní dlhu a jeho následkoch nemal vedomosť. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu
procesnej zásady rovnosti účastníkov. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné,
a preto nemohol súhlasiť s tým, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana, keď

odporca bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov. Navrhovateľ nesúhlasí s premlčaním
nároku, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní právny
účinok spojený s uznaním práva, a ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta O.z. t.j. prerušenie
plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok novej 10 ročnej, v takomto prípade nastupuje uplynutím
premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané

právo zostáva naďalej zachované rovnako ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Predmetnou
dohodou o uznaní dlhu dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že
odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dohoda je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Na dohodu sa nevzťahujú tak ustanovenia
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca

potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril
svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom donútený.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť,
návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a trovu právneho zastúpenia v prvostupňovom i

odvolacom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konaniaprotirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný,postupombeznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo

veci vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/301/2012 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 643,90 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 592,36
eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom nedoplatku na zmluve o bežnom účte
zo dňa 03.03.2005.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov

súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do
úvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšli
počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo alebo v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a

vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určil, nesprávne vyložil príp. ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom ale aj s odôvodnením napadnutej zamietajúcej časti
rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplní reagovaním
na doplnenie navrhovateľa.

Podľa§558Občianskehozákonníka,akniektouznalpísomne,žezaplatísvojdlhurčenýčododôvoduaj
výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel

o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny nenastávajú právne účinky. Aj uznanie
premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Preto ak súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa
jeho rozhodnutie je vecne správne. Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil odporcovi na podpis dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal bez toho, aby jej obsahu porozumel, rovnako aj otázke
premlčania, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce
uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez
zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je

zmienka o tom, že odporca bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame
premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací
súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu skutočnosť, a to že právny vzťah, ktorý existuje medzi
navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať

ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na
právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je
adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa
definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade
pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli

naplnené.Umiestnenietextuovedomostipremlčanéhodlhunasvedčujetomu,žezostranynavrhovateľa
došlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahukspotrebiteľovi,ktorépredpokladáosobitúschopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je správny záver o tom, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa

dobrým mravom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil, pričom správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.