Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/395/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213602
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812213602.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. J. I., s.r.o., so sídlom D., N. 5, X.: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou T. J., s.r.o., so sídlom D., N. 5, proti odporkyni C. C., bytom U. J.,
J.. L. 5/8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
H., so sídlom N., R.. Q. 5, X.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. O. P., advokátom so sídlom Q., J. J. X/
A, o zaplatenie 610,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 13. novembra 2013, č.k. 8C/225/2012-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. O. P.,
advokáta, so sídlom Q., J. J. X/A, vedený v T. banke, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol

8214212, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 94,94 Eur na účet JUDr. O. P., vedený v T. a.s., Q.,
č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 8214212, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 29,87 Eur prostredníctvom

Daňového úradu Bratislava I. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
voči odporkyni zaplatenia sumy 610,92 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že si neplnila povinnosti
vyplývajúce jej zo Zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 2247584 zo dňa 12.08.2004.
Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 04.10.2012 platobný rozkaz, č.k. 15Ro/250/2012-42, ktorý sa
nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 03.06.2013, č.k. 8C/255/2012-98
bol platobný rozkaz zrušený pre nemožnosť doručenia odporkyni. Dňa 16.10.2012 oznámil vedľajší

účastník prostredníctvom právneho zástupcu vstup do konania na strane odporkyne. Dňa 24.10.2012
podal vedľajší účastník odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd doručil právnemu zástupcovi
navrhovateľa odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 24.10.2012. O zastavení konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., z dôvodu, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania. Vedľajšiemu účastníkovi priznal

trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, v celkovej výške 94,94 Eur, a to prevzatie a príprava
právneho zastúpenia 39,84 Eur, podanie odporu 39,84 Eur a 2x režijný paušál á 7,63 Eur, sumu 15,26
Eur. O vrátení súdneho poplatku vo výške 29,87 Eur, kráteného o 6,63 Eur bolo rozhodnuté podľa § 11
ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie
navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší účastník - združenie
na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc

pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne
závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn.
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho

súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv
a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie

vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe
združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných

skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012 a Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/420/2012. Zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní
nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania

pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutiach,
sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012. Upozornil, že súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Odmenu za úkony

právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súdnej veci
navrhovateľ nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné
aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Mal za to, že v danom
prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň

si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu
právnej služby vo výške 9,96 Eur a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH, za
podanie odvolania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť aj náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 27,96 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál. Uviedol, že
vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v
súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený,
keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného
cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých

požadujú, objektívne účelné. Vedľajší účastník by bol rád, ak by sa prijala taká vnútroštátna právna
úprava, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach
proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť
chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, a preto v každom spore, v ktorom navrhovateľ žaluje
premlčaný nárok, vnáša námietku premlčania. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by

de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v
úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II.
ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo 71/2010 zo dňa 09.06.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.

17Co/87/2011-71 zo dňa 25.04.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012 zo
dňa 28.03.2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník- združenie na ochranu spotrebiteľa - musíbyť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval
za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a
chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom

na základe princípu „rovnosti zbraní.“ Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu
v súdnych konanich začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení
právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže v
súdnom konaní náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov
na právne zastúpenie, rezignuje. Uviedol, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti

spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok

konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny v sume
610,92Eurspríslušenstvom.Súduprvéhostupňabolopísomnýmpodaním,doručenýmdňa17.10.2013,
podané späťvzatie návrhu navrhovateľom v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom
na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyni bolo späťvzatie návrhu, pričom
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporkyňa splnila to, čoho sa

podaným návrhom voči nej domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ
povinný nahradiť odporckyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu

trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 94,94 Eur. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník
tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,

ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho
právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a v podaní zo dňa 19.10.2012 právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní
na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako

to v odvolaní navrhol navrhovateľ.Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,34
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 94,94 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v platnom znení, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) 16,60

Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu, doručené
súdu prvého stupňa dňa 17.01.2014 + režijný paušál 8,04 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo
výške 16,34 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .