Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113214901.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľa: L. L., nar.

XX.XX.XXXX, 1. mája XX, Q. G., právne zastúpená JUDr. Jozef Gajdoš, advokát, Hviezdoslavova 37,
Zlaté Moravce, proti odporcovi: Službyt Zlaté Moravce, mestský podnik, Radlinského 14, Zlaté Moravce,
IČO: 18 047 343, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom v Nitre,
Štefánikova 7 v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 3.5.2013 domáhala, aby súd určil, že právny úkon obsiahnutý v
Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX spísanej dňa X.X.XXXX notárom C.. G. V., na U.

úrade v Q. G., ktorým navrhovateľka na seba prebrala záväzok zaplatiť odporcovi sumu 1917,87 eur a
ktorým dala súhlas s vykonaní exekúcie je neplatný a aby súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka sa v tomto konaní domáha
určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici N XXX/XXXX NZ XXXX/XXXX
zodňaX.X.XXXX,pričomtentoprávnyúkonnebolurobenývsúladesozákonom,nakoľkonavrhovateľka
žila sama, starala sa o maloleté dieťa, čo odporca zneužil a prenajal jej byt za podmienky, že
navrhovateľka preberie dlh za predchádzajúceho nájomníka. Následne bola spísaná notárska zápisnica,
nazákladektorejterazodporcavymáhaodnavrhovateľkyvexekučnomkonaníXXEr/XXXX/XXXXsumu

1917,87 eur, pričom tento dlh na nájomnom vznikol v čase keď nájomníčkou predmetného bytu bola
pani E.. Navrhovateľka bola nájomníčkou v uvedenom byte na základe nájomnej zmluvy z 27.1.2009
uzatvorenej na dobu určitú do 31.12.2009. Potom v byte bývala od 1.1.2010 do 31.1.2012 síce bez
zmluvy, ale nikto ju z bytu nevyháňal. Následne dňa 31.1.2012 uzatvorila nájomnú zmluvu na obdobie
od 1.1.2012 do 30.6.2012, pričom síce z NZ nevyplýva, že dlh spôsobila predchádzajúca nájomníčka
pani E., ale je tomu tak. Predkladá súdu zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 27.1.2009, ako aj splátkový
kalendár, na základe ktorého navrhovateľka prebrala dlh od dlžníkov D. E. a T. E. voči odporcovi vo

výške 1844,98 eur. Posledná nájomná zmluva, ktorú mala navrhovateľka s nájomcom uzatvorenú, bola
zo dňa 31.1.2012 a bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2012.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v predmetnom byte bývala od 21.7.2009. Splácala dlh za
predchádzajúcich nájomcov. Dovtedy bývala po uliciach, prespávala so synom na schodoch, bola podtlakom, musela brať ohľad na dieťa, nikto ju nenútil prevziať tento dlh, ani byt, ale bolo jej povedané, že
ak chce bývať, musí dlh uhradiť. Snažila sa pýtať si od pani E. to, čo za nich uhradila, ale povedali jej,
že jej to nemajú z čoho uhradiť. Keď mal syn mesiac mama ju vyhodila, bývala u kamarátky a u iných

rómov, trvalo to asi pol roka, do tohto bytu sa sťahovala od mamy, dnes má jej syn 8 rokov.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasia, nakoľko
navrhovateľkaužívabyt bezakéhokoľvekužívaciehopráva,pričomvlastníkomjemestoZM,očomsúdu
prekladajú aj čiastočný výpis z LV XXXX a Službyt vykonával správu predmetného bytu do 1.1.2013. Na
základe uznesenia mestského zastupiteľstva 444/2012 bolo správcovstvo predmetného bytu Službytu

odňaté a správu vykonáva mesto ZM. Preto z opatrnosti vznášajú námietku nedostatku pasívnej
legitimácie na strane odporcu. Na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 21.7.2009 navrhovateľka
prevzala dlh po predchádzajúcich nájomcoch E. vo výške 1844,98 eur, ktorý sa na základe splátkového
kalendára z rovnakého dňa, zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 65 eur spolu s mesačným
nájomným. Navrhovateľka mala aj inú možnosť, nemusela prevziať tento konkrétny byt, bytov bolo dosť
iných. Napriek tomu s týmito podmienkami súhlasila o čom svedčí aj podpísaná nájomná zmluva, zmluva

o prevzatí dlhu a splátkový kalendár. Navrhovateľka nebola v tiesni. Čo sa týka NZ, táto obsahuje všetky
atribúty platného právneho úkonu a petit návrhu je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko súd má určiť, že
právny úkon obsiahnutý v NZ, ktorým navrhovateľka prebrala záväzok zaplatiť odporcovi sumu 1917,87
eur nebol predmetom NZ. Navrhovateľka dlh vo výške 1844,98 eur prebrala iným právnym úkonom
a to zmluvou o prevzatí dlhu, ktorého platnosť doposiaľ nebola namietaná. Na pojednávaní v konaní

15c/122/2013 dňa 30.4.2013 sama navrhovateľka uviedla, že potvrdzuje, že notársku zápisnicu u JUDr.
V. zo dňa 4.5.2011 vlastnoručne podpísala a tento právny úkon považuje za dohodu a neporušenie
splátkového kalendára. Zároveň uviedla, že má odložených 110 eur a preto je dlh ochotná zaplatiť
a preukazuje úmysel dlh zaplatiť. Už v samotnom konaní 18er1427/2012 sa súd zaoberal platnosťou
alebo neplatnosťou NZ, pričom nie je na mieste, ak navrhovateľka poukazuje na dobré mravy, pretože

navrhovateľka napáda len bod 4 NZ, pričom táto obsahuje 6 bodov, ale ostatné nenapáda, lebo jej
vyhovujú a deklarujú existenciu jej nájomného vzťahu a potom je na povážení koho konanie je v rozpore
s dobrými mravmi. Navrhovateľka splácala uznaný dlh a ako si platila predpísané nájomné od 1.7.2009
do 4.5.2011, teda odo dňa keď začala predmetný byt užívať, do dňa, kedy bola spísaná NZ. Pričom v
exekučnom konaní a v NZ figuruje ako dlh navrhovateľky suma 1917,87 eur, ktorá však nepredstavuje

len prevzatý dlh, ale pozostáva jednak z prevzatého nesplateného dlhu a jednak z platieb nájomného,
ktoré navrhovateľka neplatila riadne a včas.

Navrhovateľka podpísala NZ dňa 4.5.2011 dobrovoľne, sama prišla k notárovi, uznala dlh.

Svedkyňa E. G. na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľkou je kamarátka, býva v paneláku oproti
navrhovateľky. Vie, že je sama so synom. Keď sa jej syn narodil a mal asi 1 mesiac mama ju vyhodila

z bytu, bývala asi mesiac u kamarátky, potom sa k mame vrátila. V roku 2009 sa jej sťažovala,
že by najradšej išla bývať sama, že chce od mamy odísť, lebo tam bývalo veľa ľudí, okrem mamy,
navrhovateľky jej syna tam bývali aj súrodenci navrhovateľky a jej synovec. Do tohto konkrétneho bytu
sa odsťahovala od svojej mamy. Po narodení dieťaťa, keď mal malý asi 1 mesiac bývala dva dni na ulici,
to bolo vtedy keď ju mama vyhodila z domu, syna mala vtedy v nemocnici.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne G., ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s nájomnými zmluvami, s Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX,NZ
XXXXX/XXXX, s výpismi pohľadávok, so splátkovým kalendárom, s uzatvorením nájomnej zmluvy, s
návrhom na zastavenie exekúcie, s vyjadrením PZO, s čiastočným výpisom z LV č. XXXX, s protokolom
oodňatímajetkuzosprávy,suznesenímmestskéhozastupiteľstvavZMč.444/12,sozmluvouoprevzatí

dlhu, so splátkovým kalendárom, so spisom XXEr/XXXX/XXXX z neho: žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na zastavenie exekúcie, uznesenie na čl. 26 ak aj čl. 30 a z takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Na základe žiadosti Mesta Zlaté Moravce zo dňa 13.7.2009 adresovanej Službytu Zlaté Moravce, došlo
dňa 21.7.2009 k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy medzi Službyt Zlaté Moravce ako prenajímateľom a

odporkyňou ako nájomkyňou na byt č.4, na II.podlaží, na adrese 1.mája č.52, súp.č. 976, Zlaté Moravce,pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 1.7.2009 do 31.12.2009.

Odporkyňa dňa 21.7.2009 uzatvorila s predchádzajúcimi nájomníkmi predmetného bytu D. E. a T. E.

Zmluvu ako dlžníkmi, Zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej prevzala na seba dlh vzniknutý dlžníkom
voči veriteľovi- Službytu Zlaté Moravce, ktorý ku dňu 1.7.2009 predstavoval sumu vo výške 1844,98
eur (55.581,82,-Sk) a stala sa novým dlžníkom veriteľa. Rovnako dňa 21.7.2009 podpísala splátkový
kalendár, na základe ktorého sa zaviazal dlh splácať mesačne splátkou vo výške 65 eur a súčasne sa
s touto splátkou zaviazala mesačne riadne platiť nájomné počnúc mesiacom august 2009.

V konaní, ktoré bolo vedené na OS Nitra pod sp.zn.15C/122/2013 vydanie predbežného opatrenia a
iné, do zápisnice o pojednávaní dňa 30.4.2013 odporkyňa uviedla, že potvrdzuje, že notársku zápisnicu
zo dňa 4.5.2011 u notára G. V. vlastnoručne podpísala a tento právny úkon považuje za dohodu a
neporušenie splátkového kalendára. Má odložených 110 eur, je ochotná dlh zaplatiť a tým preukazuje
svoj úmysel dlh zaplatiť.

Dňa 31.1.2012 bola uzatvorená medzi Službyt Zlaté Moravce ako prenajímateľom a odporkyňou ako

nájomkyňou, Nájomná zmluva ohľadne totožného bytu a to na obdobie od 1.1.2012 do 30.6.2012.

Z čiastočného výpisu LV č. 3453 je zrejmé, že bytový dom súp.č. 976, postavený na parc.č. 2503 je vo
vlastníctve Mesta Zlaté Moravce, SR.

Na základe Uznesenia č. 444/2012 z 20.teho zasadnutia mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach
konaného dňa 8.11.2012 s účinnosťou od 1.1.2013 bol bytový dom súp.č. 976 na parcele č. odňatý zo

správy Službyt Zlaté Moravce, o čom bol vystavený Protokol zo dňa 22.11.2012.

Dňa 4.5.2011 bola u notára JUDr. V. spísaná Notárka zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, do
ktorej odporkyňa uviedla, že ako osoba povinná voči osobe oprávnenej (Službyt Zlaté Moravce) sa
zaviazala platiť za predmetný byt nájomné vo výške 62 eur mesačne do 15-teho dňa nasledujúceho
mesiaca a v prípade porušenia podmienok dojednaných v nájomnej zmluve, ktorých následkom bude

zánik nájmu a povinnosť vypratať byt, súhlasila s vykonaním exekúcie vyprataním bytu a zároveň
vyhlásila,žemávočioprávnenejosobedlhnanájomnomvovýške1917,87eurkudňuspísanianotárskej
zápisnice, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 33,19 eur a v prípade omeškania čo len
s jednou splátkou sa stane zročným celý dlh. Zároveň bolo dojednané, že notárska zápisnica je titulom
pre exekúciu.

Z pripojeného exekučného spisu 18Er/1427/2012 súd zistil, že oprávnený Službyt Zlaté Moravce podal
dňa 13.11.2012 návrh na vykonanie exekúcie vyprataním bytu a na zaplatenie peňažnej pohľadávky
vo výške 1917,87 eur na základe vyššie citovanej notárskej zápisnice. Okrem Notárskej zápisnice
doložil Nájomnú zmluvu zo dňa 4.5.2011, uzatvorenú do 31.12.2011 a výzvu na vypratanie bytu. Súd
vydal poverenie dňa 22.11.2012, dňa 25.3.2013 povinná (v tomto konaní navrhovateľka) požiadala o

zastavenie exekúcie, dňa 3.4.2013 o odklad exekúcie. Uznesením zo dňa 15.4.2013 bol výkon exekúcie
odložený do rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a uznesením zo dňa 9.8.2013 bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú v časti vypratania bytu a súd exekučné konanie v časti vypratania
bytu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2013. dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že
súd zistil, že spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2011,

pričom v bode 3 notárskej zápisnice povinná vyhlásila, že v prípade porušenia podmienok dojednaných
v nájomnej zmluve bude zánik nájmu a povinnosť vypratať byt do 3 dní od zániku nájmu. Keďže povinná
predložilavpriebehuexekučnéhokonania nájomnúzmluvuzodňa1.1.2012,súdposúdilbod3notárskej
zápisnice za nevykonateľný, pričom nevykonateľnosť spôsobil oprávnený uzatvorením novej nájomnej
zmluvy s povinnou, s ktorou zmluvou notárska zápisnica nepočítala. Z tohto dôvodu ostalo predmetom

exekúcie už len vymáhanie sumy 1917,87 eur a nie vypratanie bytu.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. O

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide.Súdmusí
skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo
vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať či tento právny vzťah trvá medzi v návrhu označenými
účastníkmi konania.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj

na neslobodu vôle. Tento základný rámec slobody vôle sa však nedá absolutizovať. Jeho zúžením na
nedovolený nátlak zo strany protistojaceho účastníka právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), prípadne
tretej osoby, by sa mohlo dospieť k záveru o neslobode vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len
o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne konajúci by sa dovolával
neslobody, hoci právny úkon, ktorý urobil, bol jeho povinnosťou a pritom druhý účastník by tvrdil, že

sa nemohol slobodne rozhodnúť, či právny úkon, ktorý bol povinný urobiť, urobí, alebo ho neurobí.
Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením, alebo psychickým donútením. Vychádzajúc
zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie
právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa prakticky nevyskytuje. Súvisí
to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom

voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s
bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v nasledujúcich prípadoch:

1. Keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať.

2. Keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne
pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto

nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich
tlakom.

3. Keď je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom
vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.

Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba
zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok

vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky,
ktorésainakspájajúsplatnýmprávnymúkonom.Vovzťahuknemujetedaprávnyúkonvcelomrozsahu
platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho,kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti
vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba
vážnosť ako základná náležitosť vôle.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom
na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie
prostriedky.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát

nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné
vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých
výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe
právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by
mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti

pochopil všetky slová uvedené v prejave.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí
prejavu vôle. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách
je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak

teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet
zmluvy nie je vyjadrený vôbec.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor
podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex

lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom
právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom
dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne
zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a
povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne

spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv,
nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne z
nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka mala naposledy so správcom predmetného bytu a to bytu č.4, na II.podlaží, na adrese

1.mája č.52, súp.č. 976, Zlaté Moravce, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva uzatvorenú
nájomnú zmluvu zo dňa 31.1.2012, táto bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2012 a od tej doby
navrhovateľka obýva predmetný byt bez právneho dôvodu. Navrhovateľka sa v konaní domáha určenia,
že právny úkon obsiahnutý v Notárskej zápisnici č. N 162/2011, Nz 1609/2011 spísanej dňa 4.5.2011
notárom JUDr. G. V., na Notárskom úrade v Zlatých Moravciach, ktorým navrhovateľka na seba

prebrala záväzok zaplatiť odporcovi sumu 1917,87 eur a ktorým dala súhlas s vykonaní exekúcie je
neplatný. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľka nie vyššie špecifikovanou Notárskou
zápisnicou, ale iným právnym úkonom a to Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 21.7.2009, ktorú uzatvorila
s predchádzajúcimi nájomníkmi predmetného bytu Pavlom E. a T. E. ako dlžníkmi, prevzala na seba dlh
vzniknutý voči veriteľovi- Službytu Zlaté Moravce, ktorý ku dňu 1.7.2009 predstavoval sumu vo výške

1844,98 eur (55.581,82,-Sk) a stala sa novým dlžníkom veriteľa. Rovnako dňa 21.7.2009 podpísala
splátkový kalendár, na základe ktorého sa zaviazala dlh splácať mesačne splátkou vo výške 65 eur
a súčasne sa s touto splátkou zaviazala mesačne riadne platiť nájomné počnúc mesiacom august
2009. Suma 1917,87 eur, ktoré sú od navrhovateľka ako od povinnej vymáhané v exekučnom konaní
nepredstavuje len jej prevzatý dlh za predchádzajúcich nájomcov uvedeného bytu, ale sčasti aj jej dlh nanájomnom, nakoľko dlh na seba prevzala len vo výške 1844,98 eur, sčasti ho splatila, avšak v notárskej
zápisnici uznala za svoj dlh vo výške 1917,87 eur a z výpisu pohľadávok je zrejmé, že navrhovateľka
neplatila v období rokov 2009-2011 predpísané nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu

tak, ako mala a rovnako nedodržiavala ani uzatvorenú splátkový kalendár na splácanie prevzatého dlhu.

Navrhovateľka namietala, že notársku zápisnicu podpísala v tiesni, nakoľko bola s maloletým dieťaťom
na ulici a nemala kde bývať. Ani táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, naopak svedkyňa G.-
priateľka navrhovateľky, ako aj samotná navrhovateľka na pojednávaní uviedli, že navrhovateľka nemala
kde s dieťaťom bývať keď malo jej dieťa jeden mesiac, pričom dnes má osem rokov, teda v čase Zmluvy

o prevzatí dlhu, splátkového kalendára (v roku 2009) malo dieťa navrhovateľky 3 roky a v čase spísania
Notárskej zápisnice v roku 2011 malo dieťa 5 rokov, teda problémy s bývaním nemala v roku 2009. Aj
v konaní 15C122/2013 na pojednávaní dňa 30.4.2013 navrhovateľka prehlásila, že má v úmysle a je
ochotná dlh zaplatiť, teda si bola vedomá toho, k čomu s zaviazala, chápala význam a dôsledky svojho
konania, obsah Zmluvy o prevzatí dlhu je zrozumiteľný a jasný a navrhovateľka sa rozhodla slobodne
a vážne, nekonala pod nátlakom a ani v núdzi.

Samotná otázka platnosti Notárskej zápisnice bola navyše posudzovaná aj v exekučnom konaní, ktoré
v časti vymáhania sumy 1917,87 eur voči navrhovateľke ako povinnej stále prebieha.

Súd neprihliadol na vznesenú námietku vecnej pasívnej legitimácie zo strany odporcu, nakoľko z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca síce od 1.1.2013 nevykonáva správu majetku
- bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, ku ktorému sa viaže vzniknutý dlh, tento

bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza je vo vlastníctve Mesta Zlaté Moravce, SR, avšak
v čase vzniku nedoplatkov na nájomnom, na službách spojených s užívaním bytu a prevzatého dlhu,
existoval medzi navrhovateľkou a odporcom právny vzťah, z ktorého je aj v čase vyhlasovania rozsudku
oprávneným odporca, preto odporca v tomto konaní je pasívne vecne legitimovaný.

Keďževšaknavrhovateľkavsvojichtvrdeniach(odonútení,núdziarozporesdobrýmimravmi)neuniesla

dôkazné bremeno a aj s poukazom na ostatné vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.