Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711207591
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:3711207591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: T. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T., V. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Balážovou, so sídlom Púchov, Štefánikova
812, proti odporcovi: LOKO TRANS Slovakia, s.r.o., Šurany, Cintorínska 57, IČO: 36551261, zastúpený
advokátom JUDr. Romanom Foltínom, so sídlom Nitra, Školská 3, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
5. októbra 2012 č. k. 6C/25/2012-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru odporcu dané navrhovateľovi dňa 22. 05. 2011 je neplatné a pracovný pomer
medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v
sume 413,13 eura, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa advokátky JUDr. Emílie Balážovej so sídlom
Púchov, Štefánikova 812 do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd
prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 06. 07. 2011 doručeným
Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 07. 07. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Nové

Zámky dňa 24. 01. 2012, sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
22. 05. 2011 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. V návrhu
navrhovateľ uviedol, že od r. 1996 pracoval v spoločnosti Matador, a.s., Púchov na úseku železničnej
dopravy, pričom dňa 01. 01. 2010 došlo k prevodu úseku železničnej dopravy na LOKO TRANS, s.r.o.
Šurany, a uvedeným dňom sa stal zamestnancom odporcu, u ktorého vykonával funkciu dispečera s
kumulovanou funkciou rušňovodiča a vedúceho posunu na vlečke s tým, že miestom výkonu práce je
areál spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že

dňa 22. 05. 2011 o 6.30 hod mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že „dňa 02. 05. 2011 bola s vami spísaná zápisnica k zistenému
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, kedy bolo fyzickou kontrolou dochádzky po upozornení
bezpečnostnej firmy v závode Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov zistené vaše neoprávnené
opustenie pracoviska dňa 10. 03. 2011 tým spôsobom, že ste použil čipovú kartu bývalého zamestnanca
spoločnosti Continental, ktorá vám bola po návrate na pracovisko príslušníkom bezpečnostnej služby
odobratá. Vo svojom vyjadrení ste sa priznal k neoprávnenému použitiu čipovej karty inej osoby s

použitím ktorej ste opustil pracovisko, pričom ste svojou čipovou kartou deklaroval prítomnosť na
pracovisku.“ Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru dôvod, ktorý odporca uviedol v okamžitom
skončení pracovného pomeru nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keďže neboli dodržané hmotno-právne podmienky, ktoré Zákonníkpráce vyžaduje a okamžité skončenie pracovného pomeru je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
Zákonníka práce. K okolnostiam, ktoré sa týkali okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že
dňa 10. 03. 2011 o 8.00 hod požiadal svojho nadriadeného K. N. o pracovné voľno na vyšetrenie v

nemocnici Ilava, keďže už dlhšiu dobu mal zdravotné problémy, lekár mu odporučil operáciu, pričom
K. N. mu pracovné voľno poskytol a o 8.00 hod pracovisko opustil a vrátil sa o 9.45 hod. Zároveň
uviedol, že je pravdou, že v ten deň našiel v priestore bufetu miešareň prípravných zmesí, čipovú
kartu, ktorú si uložil do peňaženky, vedľa svojej čipovej karty a túto kartu omylom použil pri odchode z
pracoviska, pričom cestou naspäť bol veľmi roztržitý a nervózny zo svojho zdravotného stavu, keďže

ošetrujúci lekár mu určil operáciu a pri príchode na pracovisko nevedomky predložil nájdenú čipovú
kartu na čo ho zamestnanec strážnej služby spoločnosti Seprot servis s.r.o. vyzval, aby počkal na
veliteľa zmeny, ktorý s ním spíše protokol. Keďže veliteľ zmeny nechodil dlhšiu dobu, on odišiel na
pracovisko a pokračoval v plnení pracovných úloh, keďže mal veľa pracovných povinností. Zároveň v
návrhu navrhovateľ uviedol, že od 22. 02. 2011 do 01. 05. 2011 bol práceneschopný a následne dňa
02. 05. 2011 poverený zamestnanec odporcu I. C. s ním spísal zápisnicu, v ktorej navrhovateľ uviedol,

že nájdenú čipovú kartu použil len jedenkrát dňa 10. 03. 2011, pričom v zápisnici sa konštatuje, že
čipovú kartu odporca použil aj dňa 03. 03. 2011, čo však nie je pravda. Zároveň uviedol, že odporca
nedodržal ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keďže porušenie pracovnej disciplíny bolo strážnou
službou oznámené e-mailom dňa 14. 03. 2011, a teda v tento deň sa odporca dozvedel o porušení
pracovnej disciplíny a od uvedeného dňa plynula dvojmesačná lehota, ktorá uplynula dňom 14. 05.

2011, a teda dvojmesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru odporca nedodržal.
Listom zo dňa 24. 05. 2011 oznámil odporcovi podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, a keďže mu odporca na oznámenie neodpovedal, dňa 14. 06. 2011 sa skontaktoval s
nadriadeným K. N., ktorému oznámil, že chce nastúpiť do práce, avšak K. N. ho odkázal na odporcu
a neumožnil mu vykonávať prácu, pričom odporca uvedené oznámenie prevzal dňa 03. 06. 2011.

Zároveň v návrhu uviedol aj to, že od r. 2010 je predsedom organizačnej zložky odborovej organizácie
- Rady odborových dôverníkov č. 14 u odporcu, pričom dňa 04. 05. 2011 bola podpredsedovi uvedenej
organizačnej zložky odborovej organizácie K. V. doručená žiadosť odporcu adresovaná organizačnej
zložke odborovému orgánu - Rade odborových dôverníkov č. 14 o udelenie súhlasu k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, pričom Odborový výbor ECHOZ (Energeticko-chemický odborový zväz)

na zasadnutí dňa 19. 05. 2011 prerokoval uvedenú žiadosť a neudelil súhlas na okamžité skončenie
pracovného pomeru, s odôvodnením, že: „Odborový výbor má za to, že pracovník nebol v minulosti
riešený v oblasti pracovnej disciplíny, porušenie pracovnej disciplíny je prvýkrát.“ V tejto súvislosti
navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 240 ods. 8 a 9 Zákonníka práce a uviedol, že táto žiadosť o
súhlas k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bola doručená OV ECHOZ dňa 14. 05. 2011, ktorý

rozhodol o žiadosti odporcu dňa 17. 05. 2011, t.j. v 15 dňovej lehote, a teda tvrdenie odporcu, uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru, že „nesúhlas s týmto krokom zamestnávateľovi nebol v
lehote 15 dní od doručenia písomne oznámený, čo sa považuje za súhlas zástupcu zamestnancov“,
je nepravdivé, a preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Navrhovateľ
tiež uviedol, že Zákonník práce nedefinuje ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní

závažnosti pracovnej disciplíny vychádzať, pričom jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o
postihu porušenia pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny a hodnotenie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje tak osoba zamestnanca,
jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob ich porušenia ako i situácia, v ktorej
k porušeniu došlo s prihliadnutím na dôsledky porušenia zamestnávateľa, či konanie zamestnanca

spôsobilo zamestnancovi škodu. S poukazom na uvedené mal za to, že konanie, ktorého sa dopustil
dňa 10. 03. 2011 nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čipovú kartu použil
omylom jediný krát, nemal v úmysle poškodiť zamestnávateľa a ani mu nespôsobil škodu, pričom svoju
prácu vykonával 35 rokov svedomite a nikdy nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. K
návrhu navrhovateľ pripojil okamžité skončenie pracovného pomeru, žiadosť o súhlas k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru, oznámenie o prechode práv a povinností z pracovno - právnych vzťahov
na odporcu, lekárske potvrdenie zo dňa 23. 03. 2011, výpis z uznesenia OV ECHOZ zo dňa 17. 05. 2011
o nesúhlase okamžitého skončenia pracovného pomeru, zápis rokovaní so zamestnancami druženými
v odborovej organizácii zo dňa 24. 03. 2011, zápisnica o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 02. 05.
2011, oznámenie navrhovateľa o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 24. 05. 2011, výpis z

obchodného registra odporcu.

Základná organizácia ECHOZ podaním zo dňa 24. 02. 2012 oznámila súdu, že žiadosť o súhlas k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru odporcu bola dňa 04. 05. 2011 doručená Rade odborovýchdôverníkov č. 14, ktorú prevzal podpredseda tejto rady K. V., pričom Rada odborových dôverníkov
kompetenciu na prerokovanie žiadosti nemá a preto bola K. V. postúpená na Odborový výbor základnej
organizácie ECHOZ s tým, že odborový výbor uznesenie zaslal dňa 19. 05. 2011 konateľovi odporcu K..

M. Z.. Zároveň k uvedenému podaniu pripojila žiadosť o súhlas k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, výpis z uznesenia zasadnutia OV ECHOZ zo dňa 17. 05. 2011 ako i podací hárok, z ktorého
vyplýva, že nesúhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru bol podaný na pošte dňa 19. 05. 2011
na adresu M. konateľa odporcu.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že z vyjadrení oboch účastníkov vyplýva, že medzi navrhovateľom

a odporcom existoval pracovný pomer čoho dôkazom je oznámenie o prechode práv a povinností z
doterajšieho zamestnávateľa Continental Matador Rubber s.r.o. Púchov na odporcu zo dňa 27. 01.
2010 a túto skutočnosť ani žiadny z účastníkov nespochybnil. Návrh na začatie konania bol podaný
včas podľa § 77 Zákonníka práce v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Odporca doručil navrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 22. 05. 2011, a to osobne prostredníctvom zamestnanca
odporcu I. C.. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20. 05. 2011 vyplýva, že odporca

skončil okamžite pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
z odôvodnením, že navrhovateľ neoprávnene opustil pracovisko dňa 10. 03. 2011, keďže použil
čipovú kartu bývalého zamestnanca spoločnosti Continental, ktorá mu bola po návrate na pracovisko
príslušníkom bezpečnostnej služby odobratá s tým, že navrhovateľ sa priznal k neoprávnenému použitiu
čipovej karty inej osoby, s ktorou opustil pracovisko, pričom svojou čipovou kartou deklaroval prítomnosť

na pracovisku. V okamžitom skončení pracovného pomeru bolo takisto uvedené, že odporca požiadal
podľa § 240 ods. 8 Zákonníka práce odborový orgán o vydanie súhlasu k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru a nesúhlas s týmto krokom nebol odporcovi v lehote 15 dní od doručenia písomne
oznámený, čo sa považuje za súhlas zástupcu zamestnancov. Z uvedeného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je zrejmé, že toto bolo realizované v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 Zákonníka

práce, riadne podpísané štatutárnym orgánom odporcu, t.j. konateľom, Ing. M. Z.. Zároveň z vyjadrenia
ZO ECHOS pri Continental Matador Rubber s.r.o. Púchov zo dňa 24. 02. 2012 ako i zo zápisnice
o rokovaní so zamestnancami združenými v odborovej organizácii zo dňa 21. 04. 2011 je zrejmé,
že príslušným odborovým orgánom podľa § 11a a § 240 ods. 8 Zákonníka práce je ZO ECHOS
Continental Matador Rubber s.r.o. Púchov, pričom zo zápisnice zo dňa 02. 05. 2011 vyplýva, že

porušenie pracovnej disciplíny bolo prerokované s navrhovateľom dňa 02. 05. 2011 a v tomto odporca
konštatuje neoprávnené použitie čipovej karty inej osoby navrhovateľom, pričom túto skutočnosť
odporca považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a navrhovateľ v uvedenej zápisnici uviedol,
že čipovú kartu požil iba jediný krát dňa 10. 03. 2011. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,
že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu, avšak z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie

je zrejmé akú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru navrhovateľ porušil, keď použil
inú čipovú kartu a nie vlastnú a ani z neho nie je zrejmé, kedy sa odporca o porušení pracovnej
disciplíny navrhovateľom dozvedel. Z tohto hľadiska je preto uvedené okamžité skončenie pracovného
pomeru dané odporcom navrhovateľovi nepreskúmateľné, keďže z neho nie je zrejmé, či odporca
okamžité skončenie pracovného pomeru dal včas v prekluzívnej dvojmesačnej lehote v zmysle § 68

ods. 2 Zákonníka práce. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je ani zrejmé, či dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neoprávnené použitie čipovej karty inej osoby alebo
neoprávnené opustenie pracoviska v pracovnej dobe. Mal za to, že v danom prípade vzhľadom na
okolnosti porušenia pracovnej disciplíny nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a teda
uvedené porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom nemohlo mať za následok okamžité skončenie

pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Prihliadal aj na to, že porušenie pracovnej
povinnosti nebolo úmyselné, keďže úmysel preukázaný nebol, odporcovi nevznikla žiadna škoda ani
iná ujma, ktorú by odporca riadne preukázal. Taktiež prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ opustil
pracovisko z dôvodu lekárskeho vyšetrenia a že k tomu mu dal súhlas jeho nadriadený K., a teda
nešlo o bezdôvodné a samoúčelné opustenie pracoviska. Zo strany navrhovateľa išlo o prvé porušenie

pracovnej disciplíny hoci navrhovateľ pracuje u odporcu už 35 rokov. Z uvedených dôvodov návrhu
navrhovateľa vyhovel. Vzhľadom na uvedený právny názor ďalej nevykonal dokazovanie navrhované
účastníkmi a ani neskúmal ďalšie hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru,
napr. dodržanie subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru. Bolo preukázané, že
príslušným odborovým orgánom na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle §

11a ods. 1 a § 240 ods. 8 Zákonníka práce je Základná organizácia ECHOS Continental Matador Rubber
s.r.o. Púchov, ktorej žiadosť o súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom
nebola doručená v zmysle § 38 Zákonníka práce, keďže táto bola adresovaná Rade odborovýchdôverníkov č. 14, ktorá je len organizačnou jednotkou uvedeného príslušného odborového orgánu, ktorý
pôsobí u odporcu. Skutočnosť, že i napriek tomu príslušný odborový orgán dňa 17. 05. 2011 prerokoval
žiadosť o okamžité skončenie pracovného pomeru na tom nič nemení. S poukazom na ust. § 240 ods.

8 Zákonníka práce považoval okamžité skončenie pracovného pomeru aj z tohto dôvodu za neplatné,
keďže žiadosť o súhlas o okamžité skončenie pracovného pomeru nebola riadne doručená príslušnému
odborovému orgánu. Nepovažoval za vierohodné a preukázané tvrdenie právneho zástupcu odporcu
na pojednávaní dňa 05. 10. 2012, ktorý uviedol, že nevie, či u odporcu pôsobí odborová organizácia,
keďže opak bol preukázaný vyššie uvedenými skutočnosťami. O trovách konania rozhodol v súlade

s ustanovením § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania,
ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 413,13 eura, ktoré pozostávali z úkonov právnej
služby vrátane režijného paušálu v sume 261,46 eura, cestovného v sume 41,57 eura a z náhrady za
čas strávený na ceste v sume 127,10 eura. Úkony právnej služby pozostávali z dvoch úkonov právnej
služby v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k návrhu na začatie konania)
po 57,- eur s tým, že ku každému úkonu právnej služby náležal režijný paušál v sume 7,41 eura (2x

7,41 eura), a z dvoch úkonov právnej služby v roku 2012 (spísanie vyjadrenia vo veci 28. 05. 2012,
účasť na pojednávaní dňa 05. 10. 2012) po 58,69 eura s tým, že k týmto úkonom náležal režijný paušál
po 7,63 eura (2x 7,63 eura). V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi tiež náhradu
za čas strávený na ceste v sume 127,10 eura za účasť na pojednávaní dňa 05. 10. 2012 za desať
začatých polhodín po 12,71 eura (10 x 12,71) na ceste Púchov - Nové Zámky a späť. Súd tiež priznal

navrhovateľovi náhradu cestovného t.j. náhradu za spotrebované pohonné hmoty v sume 41,57 eura na
ceste Púchov - Nové Zámky a späť dňa 05. 10. 2012 za použitie osobného motorového vozidla Hyundai
Acent dňa 05. 10. 2012 pri cene benzínu 1,599 eur za liter benzínu NATURAL 95 pri spotrebe 6,5 l/100
km t.j. 0,10 eura za km. Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi podľa § 11 ods.
1, § 14 ods. 1 písmeno a/, b/, c/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že základnou otázkou ktorou sa mal súd prvého stupňa zaoberať
je otázka pasívnej legitimácie odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľ sa stal ich zamestnancom
v prevádzke v závode Continental v Púchove, pretože na základe zmluvy o prenájme železničnej

vlečky pre jeho pôvodného zamestnávateľa Continental Matador Rubber spol. s r.o. Púchov prevzali
prevádzku určitých služieb na ich železničnej vlečke, na základe čoho v zmysle § 31 Zákonníka práce
prešli na nich povinnosti zamestnávateľa k 12 zamestnancom, ktorí boli zamestnaní na tejto časti
prevádzky. Zamestnávateľom voči týmto zamestnancom sa stali od 01. 02. 2010. Zmluva o prenájme
železničnej vlečky bola ukončená ku dňu 29. 02. 2012, v súčasnosti už pre spoločnosť Continental

Matador Rubber nevykonávajú žiadne služby a v tejto prevádzke nepôsobia. Pracovnoprávne vzťahy
k zamestnancom prešli uvedeným dňom späť na pôvodného zamestnávateľa Continental Matador
Rubber spol. s r.o., vrátane riešenia pracovného vzťahu k navrhovateľovi. Z toho dôvodu nie je vo
veci pasívne legitimovaný a výrok o ďalšom trvaní pracovného pomeru považuje za úplne zmätočný.
Podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa prijal tézu

navrhovateľa napr. o odborovom orgáne, ktorý mal dať súhlas s okamžitým skončením pracovného
pomeru. Súd konštatoval, že príslušným odborovým orgánom na prerokovanie súhlasu s okamžitým
skončením pracovného pomeru bola Základná organizácia ECHOS Continental Matador Rubber, s.r.o.
Púchov, avšak jedná sa o základnú organizáciu a nie o odborový orgán. Kolektívna zmluva, na ktorú
sa v rozsudku odkazuje nebola podpísaná s odporcom ale s pôvodným zamestnávateľom, kedy Rada

odborových dôverníkov č. 14 ako odborový orgán neexistovala a bola vytvorená podľa vyjadrení členov
ako odborový orgán práve pre účely odporcu. Riadne požiadal odborový orgán o vyslovenie súhlasu
dňa 04. 05. 2011, do 15 dní sa však nevyjadril, stanovisko doručil až dňa 25. 05. 2011. OV ECHOZ
sami uznali toto konanie navrhovateľa za porušenie pracovnej disciplíny, avšak nesúhlasili iba preto, že
sa to stalo prvýkrát. Poukázal na to, že vyjadrenie dal odborový orgán u zamestnávateľa Continental

Matador Rubber posl. s r.o., čo je úplne iný zamestnávateľ. Na základe ich žiadosti im bolo oznámené, že
odborovým orgánom je Rada odborových dôverníkov č. 14 pri základnej organizácii ECHOZ Continental
CMR. Navrhovateľ zmenil svoje vyjadrenia až keď sa dal zastupovať právnou zástupkyňou.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, žiadajúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť neoprávnené

opustenie pracoviska dňa 10. 03. 2011, pričom on pracovisko opustil so súhlasom svojho nadriadeného.
Vžiadostioudeleniesúhlasuzodňa03.05.2011,ktorúadresovalodporcaRadeodborovýchdôverníkovč. 14 je uvedený iný dôvod porušenia pracovnej disciplíny ako sa uvádza v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Podľa jeho názoru, konanie, ktorého sa dopustil dňa 10. 03. 2011 nemožno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čipovú kartu použil iba jediný krát omylom, nemal

vúmyslepoškodiťzamestnávateľa,animunespôsobilškodu,svojuprácuvykonávalsvedomito35rokov,
nikdy nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru odporca
nedodržal ustanovenie § 68 ods. 2 ZP, email zo dňa 30. 03. 2011, ktorý odoslal K. N. I. C. nemožno
považovať za relevantný dôkaz, že odporca sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny až dňa 30. 03.
2011. K. bol jeho vedúcim, teda bolo jeho povinnosťou informovať zamestnávateľa ihneď ako sa skutok

stal. Odporca bol povinný vyžiadať súhlas podľa § 240 ods. 8 ZP od ZO ECHOZ Continental Matador
Rubber a nie od Rady odborových dôverníkov č. 14, pretože táto nikdy nemala žiadne kompetencie a
jej členovia sa zúčastňovali na zasadnutiach odborového orgánu pri ZO ECHOZ CMR. On bol od roku
2010 predsedom Rady odborových dôverníkov č. 14. Keďže odporca nedoručil žiadosť príslušnému
odborovému orgánu, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1 OSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú

novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne

posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že sa v prvom rade zaoberal
posúdením pasívnej legitimácie odporcu. Dňom 01. 02. 2010 činnosti spojené s dopravou základného

materiálu - železničnou vlečkou zabezpečovala v areáli Continental Matador Rubber spol. s r.o.
spoločnosť LOKO TRANS Slovakia s.r.o. Šurany, predmetom bol prevod činností zamestnávateľa
(CMR) - doprava základného materiálu stredisko 11750 s cieľom vykonávania hospodárskej činnosti.
Dňom 01. 02. 2010 prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na preberajúceho
zamestnávateľa - odporcu. Bolo dohodnuté, že preberajúci zamestnávateľ bude u prechádzajúcich

11 zamestnancov dodržiavať platnú Kolektívnu zmluvu spoločnosti CMR s.r.o. Púchov dohodnutú na
roky 2010-2012. V zozname zamestnancov je uvedený aj navrhovateľ. Následne došlo k zmene tak,
že od 01. 02. 2012 došlo k prevodu činností zamestnávateľa (LOKO TRANS Slovakia) - doprava
základného materiálu s cieľom vykonávania hospodárskej činnosti na preberajúceho zamestnávateľa
LTS Logistik s.r.o. Šurany, ktorý prebral 14 zamestnancov za rovnakých podmienok. Navrhovateľ

v zozname prechádzajúcich zamestnancov uvedený nie je. Z toho vyplýva, že nedošlo k prevodu
zamestnancov a činností z odporcu späť na Continental Matador Rubber spol. s r.o. Púchov.Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely
tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť
zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z

pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Podľa § 28 ods. 2 ZP, prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju
totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky),
ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo
doplnková.

Podľa § 28 ods. 3 ZP, prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku
2 prestáva byť zamestnávateľom.

Podľa § 28 ods. 3 ZP, preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

Podľa § 28 ods. 4 ZP, práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých
pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

Pojmové vymedzenie, ako aj rámcové východiská realizácie týchto pracovnoprávnych inštitútov a nimi
spojených pracovných kategórií sú v súlade so smernicou EÚ č. 2001/23/ES o aproximácii zákonov
členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo
častí podnikov alebo závodov. Právny prechod zamestnávateľa ako jeden z najdôležitejších právnych
inštitútov v oblasti pracovného práva je spomínaný a tiež obsiahnutý vo viacerých smerniciach Európskej

únie - najmä v Smernici č. 77/187/EHS a v Smernici č. 2001/23/EC. Tieto vytvárajú právny základ pre
formulovanie rozhodnutí a stanovísk Európskeho súdneho dvora. Pracovnoprávne aspekty spojené so
súdnou ochranou práv zamestnancov v rámci Európskej únie sú jasným dôkazom toho, že podstatné
dosahy spojené s riešením otázky prechodu zamestnávateľa na iného sú veľmi úzko spojené navzájom.

Prevodom podľa smernice Európskej únie nie je každý prevod, ale iba taký, ktorý si zachováva svoju

totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov. Do obsahu pojmu prevod sú v uvedenom zmysle
zahrnuté hmotné, nehmotné a osobné zložky a jeho cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti, bez
ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č.
348/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2007 je teda rozhodujúcim kritériom skutočnosť, či ide o prevod
hospodárskej jednotky a či si táto hospodárska jednotka aj po uskutočnení prevodu zachováva svoju

identitu.

Na zabezpečenie ochrany práv zamestnancov v prípade prevodu podniku, podnikania alebo ich častí
je určená na úrovni európskych spoločenstiev smernica č. 2001/23/ES, ktorá nahradila (v zhode s
kodifikačným úsilím Európskej únie) predchádzajúcu smernicu č. 77/187/EHS, v znení smernice č.
98/50/ES a predstavuje ich úplné znenie.

Smernica 2001/23/ES môže byť aplikovateľná vo všetkých prípadoch, keď sa fyzická alebo právnická
osoba, ktorá je zodpovedná za prevádzku podniku a ktorá vystupuje voči zamestnancom v postavení
zamestnávateľa, v rámci zmluvného vzťahu zmení, a to buď prostredníctvom právneho úkonu (napr.
nájomnej zmluvy) alebo vplyvom okolností situácie (napr. prevzatie zamestnanca od subdodávateľa
novým zhotoviteľom, pri ukončení pôvodnej zmluvy o dielo a uzatvorenie novej zmluvy s novým

zhotoviteľom).

Pokiaľ ide o prevod podniku alebo jeho časti na základe zmluvy, tak tu platí, že judikatúra ESD sa vo
zvýšenej miere venovala tomuto problému, aj keď z článku 1 smernice č. 77/187/EHS dosť jednoznačne
vyplýva, že pôsobnosť smernice je daná, keď k prechodu hospodárskej jednotky dochádza právnym
prevodom.

Za prevod podniku sa považuje nielen vlastnícka zmena subjektov, ale aj prenájom. Už v právnej veci č.
C- 287/86 (Ny Molle Kro) ESD vyslovil, že pôsobnosť smernice o zachovaní nárokov zamestnancov pri
prechode podniku alebo časti podniku je daná aj v tom prípade, ak nedôjde k prevodu vlastníctva, ale len
k prenájmu. Zamestnanci podniku, ktorých zamestnávateľ sa zmenil bez akejkoľvek zmeny vlastníctva,
sú v porovnateľnej situácii k tej, v ktorej sa ocitajú zamestnanci predaného podniku a vyžadujú rovnakú

ochranu.Pojem „prevod“ (okrem iného aj na účely § 28 ZP) musí spĺňať dve hmotnoprávne podmienky: 1.
existencia zmeny na strane zamestnávateľského subjektu (t. j. musí dôjsť k zmene zamestnávateľa;
v zmluvných vzťahoch musí dôjsť k zmene osoby, ktorá je zodpovedná za vykonávanie činnosti a

ktorá zaisťuje plnenie povinností zamestnávateľa voči zamestnancom) a 2. zachovanie identity na
strane prevádzaného hospodárskeho subjektu (ktoré je charakteristické vykonávaním rovnakých alebo
obdobných činností novým zamestnávateľom a súčasne zachovaním zamestnancov, organizácie práce,
vedenia, prevádzkových alebo logistických postupov alebo dostupných operačných zdrojov).

V § 28 ods. 2 ZP je normatívne vymedzená obsahová náplň pojmu prevodu podniku alebo jeho časti,

pričom pod týmto pojmom sa rozumie prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť
ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého
cieľomjevykonávaniehospodárskejčinnosti,bezohľadunato,čijetátočinnosťhlavnáalebodoplnková.
Kľúčovým momentom, z ktorého dikcia zákona vychádza, je zachovanie identity hospodárskej jednotky.
Vychádza sa pritom z toho, že Európsky súdny dvor namiesto pojmu „podnik“ zaviedol v súvislosti s
prevodom podniku pojem „hospodárska jednotka“. Podľa doterajšej judikatúry Európskeho súdneho

dvora hospodársku jednotku ako základný právny pojem prevodu podniku vytvárajú nielen materiálne,
ale aj nemateriálne prvky. Rozumejú sa tým napr. budovy, stroje, „osobný substrát“ (personálne
obsadenie pracovného tímu), organizačno-prevádzkový substrát (know-how, licencie), spôsob výroby či
zásoby na sklade. Nadobúdateľ podniku musí prevziať už jestvujúci podnik, v ktorého činnosti pokračuje
alebo má aspoň možnosť pokračovať v činnosti rovnakého druhu alebo podobného druhu. Záleží od

toho, či bola predaná ešte existujúca hospodárska jednotka. V niektorých odvetviach hospodárstva,
založených na ľudskej pracovnej sile, je možné za hospodársku jednotku považovať jednotku, ktorá
spočíva v tom, že samotní zamestnanci, ktorí sú trvalo spojení spoločnou činnosťou, môžu predstavovať
hospodársku jednotku. Takáto jednotka si zachová svoju totožnosť (identitu) po každom prevode v
prípade, ak nový majiteľ podniku nielen pokračuje v príslušnej činnosti tvoriacej predmet podnikania,

ale aj prevezme časť personálu, ktorá je dominantná, resp. nosná vzhľadom na počet a odborné
znalosti, ktorú jeho predchodca cielene využíval pri tejto činnosti. Zachovanie identity je charakteristické
vykonávaním identických činností novým zamestnávateľom a zároveň zachovaním zamestnancov,
vedenia, organizácie práce, prevádzkových postupov alebo dostupných operačných zdrojov. Ako jedno
z významných kritérií zachovania identity prevádzanej hospodárskej jednotky sa vyžaduje istý stupeň

podobnosti medzi činnosťami vykonávanými pred prevodom a po prevode.

Hospodárska jednotka nemôže byť chápaná iba ako činnosť. Jej identita vyplýva aj z ostatných
atribútov, akými sú napr. personál, vedúci zamestnanci (manažment), organizácia pracovného procesu,
prevádzkové metódy a prípadne prevádzkové prostriedky. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora
je pod pojmom hospodárska jednotka nutné rozumieť organizačný celok osôb a vecí na výkon

ekonomickej činnosti s vlastným stanovením cieľa. Každá takáto hospodárska jednotka musí byť
dostatočne štruktúrovaná a samostatná, ale nemusí nevyhnutne zahŕňať významné hmotné alebo
nehmotné prostriedky.

Prostredníctvom znenia ods. 5 tohto ustanovenia zákonodarca výslovne určil, že práva a povinnosti
doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu

zanikli,zostávajúnedotknuté.Taktonastavenézachovanienárokovzamestnancovjeupravenévoväzbe
na prechod práv a povinností na nadobúdateľa. Ide o práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy
a z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré existovali ku dňu prevodu. Najdôležitejším pracovnoprávnym
následkom prevodu podniku, závodu alebo ich časti je prechod práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa, ku ktorému musí dôjsť zo zákona ku dňu

prevodu. Prevod týchto práv sa vyznačuje týmito znakmi: 1. nastáva automaticky ex lege (zo zákona)
z dôvodu prevodu podniku, 2. nemôže byť podriadený úmyslu prevádzateľa alebo nadobúdateľa,
resp. dohode zamestnancov, 3. dotýka sa všetkých práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo
pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu.

Práva a povinnosti prechádzajú na subjekt nadobúdateľa od okamihu prevodu podniku alebo časti

podniku. Nový zamestnávateľský subjekt je v pozícii generálneho sukcesora, t. j. vstupuje do
všetkých práv, povinností i zodpovednostných právnych vzťahov. Zároveň naňho prechádzajú nielen
záväzky z uzatvorených pracovných zmlúv, ale i záväzky z uzatvorenej kolektívnej zmluvy dohodnutej
predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do výpovede kolektívnej zmluvy alebo do uplynutia jej
platnosti, resp. do času nadobudnutia platnosti novej kolektívnej zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry

Európskeho súdneho dvora prvoradú pozornosť si v súvislosti s právnym riešením otázok prechodupodniku alebo časti podniku zasluhujú problémy kolektívnych zmlúv, resp. ich vplyvu a účinkov na
prechod podniku alebo časti podniku a pojmového vymedzenia termínu „pracovné podmienky“. Pre
nadobúdajúceho zamestnávateľa- nadobúdateľa - je záväzná iba kolektívna zmluva platná v čase

prevodu.

Na prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nestačí podľa práva Európskej únie iba
samotný prevod, ale musí ísť o prevod určitej ekonomickej jednotky, ktorou je buď podnik, časť podniku,
určité činnosti v podniku, alebo úlohy podniku.

V nadväznosti na kritériá práva Európskej únie musí ísť o prevod hospodárskej jednotky, ktorá si aj

po zrealizovaní prevodu ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, a to s
cieľom pokračovať v hospodárskej činnosti, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

V danej veci spoločnosť Continental Matador Rubber spol. s r.o. Púchov (CMR) previedla na odporcu
hospodársku činnosť spojenú s dopravou základného materiálu - železničnou vlečkou, v areáli
Continental Matador Rubber spol. s r.o. Púchov. Išlo o prevod - prenájom časti podniku CMR, t.j.
celej hospodárskej jednotky potrebnej pre výkon uvedenej činnosti, teda zamestnancov aj technického

vybavenia. K prevodu zamestnancov na nového zamestnávateľa - odporcu došlo na dobu určitú do
31. 12. 2010. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru dal navrhovateľovi odporca, je daná jeho
pasívna legitimácia vo veci. V prípade neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ostáva
navrhovateľovi zachovaný pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej s CMR. Ak odporca
prenajal predmetnú hospodársku jednotku ďalšiemu subjektu bez navrhovateľa, potom navrhovateľ

zostal ako prebratý zamestnanec od CMR u odporcu. V prípade ukončenia zmluvy medzi CMR a
odporcom sa navrhovateľ stáva opäť zamestnancom CMR.

Podľa § 240 ods. 8 a 9 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.

Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ
môže použiť predchádzajúci súhlas v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ak zástupcovia
zamestnancov odmietli udeliť súhlas je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa z toho dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého

skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže
spravodlivo požadovať aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru platné.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

porušil závažne pracovnú disciplínu pričom zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako i zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP je
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom preukázať. Preukazovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny nemožno viazať
len na § 81 a § 82 ZP, v ktorých sú všeobecne obsiahnuté základné povinnosti zamestnancov a
vedúcich zamestnancov, ale aj na povinnosti zamestnancov, ktoré sú obsiahnuté v ďalších vnútorných

predpisoch zamestnávateľa, napr. v pracovnom poriadku (§ 84 ZP). Pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, kdoterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k
dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojím konaním spôsobil

zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo
inom vnútornom predpise.

Odporca dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, v ktorom sa uvádza dôvod, že dňa 02. 05. 2011 bola s ním spísaná zápisnica

k zistenému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, kedy bolo fyzickou kontrolou dochádzky
po upozornení bezpečnostnej firmy v závode Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov zistené
jeho neoprávnené opustenie pracoviska dňa 10. 03. 2011 tým spôsobom, že použil čipovú kartu
bývalého zamestnanca spoločnosti Continental, ktorá mu bola po návrate na pracovisko príslušníkom
bezpečnostnej služby odobratá. Vo svojom vyjadrení sa priznal k neoprávnenému použitiu čipovej karty
inejosoby,spoužitímktorejopustilpracovisko,pričomchcelsvojoučipovoukartoudeklarovalprítomnosť

na pracovisku.

Odporca bol povinný okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať so zástupcami zamestnancov,
resp. odborovým orgánom. Navrhovateľ bol predsedom Rady odborových dôverníkov č. 14, preto Rada
nemohla prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru, v zmysle kolektívnej zmluvy CMR platnej
v tom čase, bol príslušným odborovým orgánom ZO ECHOZ pri CMR. Odporca bol povinný dodržiavať

kolektívnu zmluvu CMR v zmysle dohody o prevode hospodárskej činnosti i v zmysle ustálenej judikatúry
súdnehodvora,podľaktorejnaňhoprešlinielenzáväzkyzuzatvorenýchpracovnýchzmlúv,aleizáväzky
z uzatvorenej kolektívnej zmluvy dohodnutej predchádzajúcim zamestnávateľom CMR, a to až do
výpovede kolektívnej zmluvy alebo do uplynutia jej platnosti, resp. do času nadobudnutia platnosti novej
kolektívnej zmluvy. Kolektívna zmluva CMR pre odporcu voči prebratým zamestnancom bola záväzná.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval
správny odborový orgán, svoje stanovisko zaslal odporcovi v zákonnej lehote. Odporca síce doručil
žiadosť o prerokovanie dňa 04. 05. 2011, avšak nesprávnemu subjektu - Rade odborových dôverníkov
č. 14, ktorý nemal právomoc na prerokovanie. Rada postúpila žiadosť príslušnému ZO ECHOZ, preto
nemožno l5-dňovú lehotu na prerokovanie počítať odo dňa 04. 05. 2011. Keďže odporca nepredložil

žiadosť o prerokovanie správnemu odborovému orgánu, nemôže byť nedodržanie 15-dňovej lehoty od
podania žiadosti Rade odborových dôverníkov č. 14 na ťarchu navrhovateľa, keďže bolo spôsobené
odporcom. Odborový orgán ZO ECHOZ prerokoval žiadosť odporcu dňa 17. 05. 2011 a nedal súhlas na
okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom.

Tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal vedomosť o skutku, ktorý bol dôvodom okamžitého skončenia

pracovnéhopomeruuždňa14.03.2011,neboloničímpreukázané,navrhovateľvtomtosmereneuniesol
dôkazné bremeno. Pokiaľ bol postup strážnej služby ohľadne oznámenia skutku odporcovi nesprávny,
táto skutočnosť nemôže zaťažiť odporcu, lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru mu začala
plynúť až od kedy sa skutočne dozvedel o danom skutku, t.j. od 30. 03. 2011.

Pokiaľ ide o posúdenie samotného skutku, ktorý bol dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nešlo o závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Odvolací súd poukazuje v tomto smere na to, že navrhovateľ neopustil pracovisko
neodôvodnene ako sa uvádza v okamžitom skončení pracovného pomeru, svojho nadriadeného p. N.
požiadal o uvoľnenie z dôvodu návštevy lekára, čo mu menovaný umožnil. U lekára sa nezdržal dlho
a bezodkladne sa vrátil na pracovisko. Použitie karty iného zamestnanca možno síce charakterizovať

ako porušenie pracovnej disciplíny, pokiaľ odporca striktne zamestnancom stanovil povinnosť používať
výlučne svoju osobnú kartu, avšak nemožno ho charakterizovať ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom súd prvého stupňa
správne prihliadol k osobe navrhovateľa, ku skutočnosti, že jeho pracovný pomer trvá od roku 1996,
doposiaľ si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, k porušeniu pracovných povinností došlo iba použitím

kartyinéhozamestnancapriodchodeklekárovi,pričompracoviskoneopustilbezsúhlasunadriadeného,
uvedené porušenie pracovnej disciplíny nemalo negatívny dopad na zamestnávateľa, nesťažilo výkon
hospodárskej činnosti odporcu, nespôsobilo mu žiadnu škodu, neovplyvnilo chod práce. Použitie karty
iného zamestnanca navrhovateľom v iný deň nebolo preukázané. Vzhľadom na uvedené okolnosti
intenzita porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom nie je závažného charakteru. Odvolací súdpoukazuje i na to, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je presne jasné, či bolo dané pre
absenciu alebo pre použitie karty iného zamestnanca. Absencia však nie je vždy závažným porušením
pracovnej disciplíny, v danom prípade obzvlásť, vzhľadom na uvedené okolnosti i na skutočnosť, že

navrhovateľ bol neprítomný na pracovisku iba v čase od 8:00 hod. do 9:45 hod. (u lekára bol ošetrený
o 9:04 hod.).

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151

ods. 2 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože si
náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a zo spisu iné trovy nevyplývajú. Odvolací súd vyhlásil
rozsudok tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, avšak keďže si ich nevyčíslil,
rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP tak, že mu ich náhradu nepriznal, pretože v tomto prípade nebol
viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.