Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/498/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213212
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612213212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni - W. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Y. W. - B., B. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v zastúpení JUDr. Andrej
Cifra, advokát so sídlom v Y., J. N. X/A, o zaplatenie 83,87 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/19/2013-43 zo dňa 31.1.2013

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov

odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne
zaplatenia sumy 83,87 eur, spolu s úrokom z omeškania 90,51 eur a s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne z istiny 83,87 eur od 15.6.2011 do zaplatenia. Uvedenú pohľadávku uplatňoval voči odporkyni
titulom zmluvy uzavretej dňa 28.11.2005 medzi ňou a právnym predchodcom navrhovateľa s tým, že
pohľadávku voči odporkyni nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno či už v merite veci, alebo v aktívnej vecnej legitimácii. Tvrdil, že
pohľadávka voči odporkyni na neho bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007,
z tejto zmluvy je preukázané, že na neho postúpil svoje pohľadávky postupca Consumer Finance
Holding,a.s.,Kežmarok,avšakpodľapredloženejzmluvyzodňa28.11.2005,tátobolauzatvorenámedzi
žalovanou ako dlžníčkou a veriteľom SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., Kežmarok zastúpenú VÚB, a.s.,
Bratislava, čo je subjekt odlišný od právneho predchodcu navrhovateľa Consumer Finance Holding,
a.s., Kežmarok. Prechod, alebo prevod práv a povinností z tejto zmluvy zo subjektu SLOVENSKÁ

POŽIČOVŇA, a.s., Kežmarok na subjekt Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok navrhovateľ
netvrdil a ani nepreukázal. V úvodnej časti svojho návrhu poskytol len všeobecné, nie individualizované
tvrdenie o tom, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá
bola účastníkom zmluvného vzťahu a k prechodu imania zanikajúcej spoločnosti na Consumer Finance
Holding, a.s., Kežmarok. Neuviedol, ktorá konkrétna spoločnosť (obchodné meno a sídlo) mala byť
účastníkom ktorého konkrétneho zmluvného vzťahu (kto sú jeho zmluvné strany, kedy vznikol, aké sú
esenciálne náležitosti zmluvy, najmä jej predmet) a ktorá konkrétna spoločnosť mala potom zaniknúť

bez likvidácie. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 vyplýva, že predmetompostúpenia by mala byť pohľadávka voči žalovanej vo výške 676,03 eur, z ktorých je nezaplatených
443,87 eur a ktorá je označená číslom 6003583. Zmluvu, plnenia z ktorej sa navrhovateľ návrhom
domáha však v žalobe označil číslom 6553306815, teda odlišným od čísla postupovanej pohľadávky. Z

fotokópiezmluvyč.6553306815zodňa28.11.2005vyplývavýškaúveru497,91eur,vpríloheč.1zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 je uvedený dlh odporkyne 676,03 eur. Ani týmto spôsobom
nie je aktívna vecná legitimácia navrhovateľa preukázaná. Ďalej navrhovateľ tvrdil v žalobe, že Zmluvou
č. 6553306815 zo dňa 28.11.2005 sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných termínoch riadne a včas. Opäť chýba tvrdenie o základných prvkoch tohto zmluvného

vzťahu, ktorými sú označenie zmluvných strán a ich základné práva a povinnosti, predmet zmluvy,
označenie povinnosti porušenej odporkyňou a doby, kedy toto porušenie vzniklo. Ak sa má odporkyňa
k žalobe vyjadriť, a ak má súd rozhodnúť o žalovanom nároku, musí žalobca vymedziť množstvo
finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni, dobu ich poskytnutia, dohodnutý počet, výšku a dobu
splatnosti splátok, počet splátok zaplatených odporkyňou aj počet splátok nezaplatených, výšku celkovej
sumy zaplatenej odporkyňou a čas, kedy svoju povinnosť odporkyňa prestala plniť. Vzhľadom na

uplatnenýúrokzomeškaniajenutnéuviesť,kedysaodporkyňadostaladoomeškania,tedakedynastala
splatnosť žalovaného záväzku (čo je rozhodujúce pre posúdenie správnosti uplatnenej výšky úroku z
omeškania). Prednes týchto tvrdení podľa súdu má vplyv nielen na rozhodnutie o žalovanom nároku,
ale aj na posúdenie existencie procesnej prekážky konania v podobe litispendencie, alebo prekážky veci
právoplatne rozsúdenej vzhľadom na možnosť, že medzi tými istými účastníkmi prebiehajú aj iné súdne

konania. V kontexte vyššie uvedeného je potom bez právneho významu písomnosť zo dňa 25.6.2009,
predložená súdu vo fotokópii, ktorou mala odporkyňa voči navrhovateľovi uznať svoj dlh zo zmluvy č.
6003583, vyčíslený sumou 333,87 eur istiny a 66,39 eur príslušenstva (vrátane nákladov na vymáhanie).
Na pojednávaní 31.1.2013 sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nezúčastnili, riadne a včas boli
predvolaní (navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu), čím si opakovane a vedome zmarili možnosť

splniť dôkaznú povinnosť poskytnutím presných tvrdení odôvodňujúcich žalovaný nárok. Keďže súd
podrobným spôsobom vyzval navrhovateľa na preukázanie aktívnej legitimácie písomným podaním z
11.12.2012aopakovanenapreukázanieaktívnejlegitimácieanadoplnenieskutkovýchtvrdenípodaním
z 11.1.2013, nebolo dôvodným, hospodárnym a v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania
odročenie pojednávania. Napokon navrhovateľ bol na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie

listinných dôkazov vyzvaný písomne, bol aj riadne a včas predvolaný na pojednávanie, kde bol znovu aj
v predvolaní poučený o tom, že ho súd považuje za potrebné vypočuť a bol aj vyzvaný na predloženie
dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo
dňa 25.1.2013 a navrhol, aby súd s prihliadnutím na skutkový a právny stav rozhodol o žalobe na
základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporových strán, s výslovným súhlasom navrhovateľa

podľa § 115a/ Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ k tejto žiadosti nepožiadal o predĺženie
lehoty na poskytnutie skutkových tvrdení týkajúcich sa jeho aktívnej vecnej legitimácie, alebo základných
atribútovžalovanéhonároku,alepožiadallenopredĺženielehotynapredloženiešpecifikáciežalovaného
nároku. Tento dôvod, vzhľadom na nedostatok základných skutkových tvrdení, nebol tiež dôvodom
pre odročenie pojednávania; špecifikácia žalovaného nároku bez ďalšieho je vzhľadom na nedostatok

základných skutkových tvrdení irelevantná. Súd poukazoval na opakované správanie sa navrhovateľa
v množstve obdobných súdnych sporov, v ktorých je jeho právny zástupca neustále minimálne od roku
2012 opakovane vyzývaný na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie, odstránenie vád žalôb
a predloženie potrebných dôkazov. Napriek tomu pri podávaní žalôb postupuje rovnako, bez náznaku
snahy o nápravu svojho procesného správania, hoc ide o osobu znalú práva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len Obč. súd. por.). Navrhovateľ mal neúspech v plnom rozsahu, úspešná procesná strana, ktorej
vzniklo právo na náhradu trov, návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodala.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa v ňom
zmeny rozsudku tak, že jeho návrhu bude vyhovené v plnom rozsahu, alternatívne sa domáhal

zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal dôvod zamietnutia
návrhu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že žiadosť a zmluva o poskytnutie
pôžičky bola uzavretá medzi odporkyňou a spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. V súlade so
zákonom došlo s účinnosťou od 1.1.2006 k zrušeniu bez likvidácie k zániku spoločnosti SLOVENSKÁ
POŽIČOVŇA, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 472 913, pričom imanie spoločnosti

prešlo na Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923130, ktorá sa stala právnym nástupcom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007
medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa
pohľadávku voči odporkyni. Pokiaľ ide o spôsob označenia predmetnej pohľadávky v prílohe k zmluve

o postúpení pohľadávok číslom 6003583 a nie číslom uvedeným na zmluve 6553306815, odvolateľ
uviedol, že číslo 6003583 predstavuje evidenčné číslo, pod ktorým vedie predmetnú pohľadávku
vo svojom systéme. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je však predmetná pohľadávka
označená aj prostredníctvom iných identifikačných znakov, ktoré zodpovedajú postúpenej pohľadávke
voči odporcovi a na základe ktorých je postúpená pohľadávka identifikovateľná. V návrhu uviedol

základné skutočnosti na základe ktorých si svoj nárok uplatnil, pričom ďalšie skutočnosti jednoznačne
vyplývajú aj z predložených dôkazov. Požiadal súd aj o predĺženie lehoty na zabezpečenie ďalších
požadovaných dokladov, tieto musel vyžiadať od postupcu pohľadávky, ktorý ich taktiež musí dohľadať.
Predložil však súdu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorou sa súd nijakým
spôsobom nezaoberal, napriek tomu, že v čase podpisu Dohody nebola jeho pohľadávka premlčaná a
teda je nutná aplikácia ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa dňa 25.6.2009 v Dohode

o uznaní záväzku uznala svoj záväzok voči nemu vzniknutý zo zmluvy uzavretej dňa 28.11.2005 so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 333,87 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu
a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Dohoda má všetky
zákonom predpísané náležitosti, vyžadované pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Zvýraznil,
že záväzok, ktorý odporkyňa uznala v čase podpisu Dohody premlčaný nebol. Nevidel preto dôvod na

zamietnutie žalobného návrhu, keďže jeho nárok v čase uznania nemohol byť premlčaný. Uznaním
záväzku odporkyňou nastupuje účinok ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa
prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane
spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti za plnenie svojich povinnosti, ktoré mu plynú
zo záväzkového vzťahu. Odporkyni umožnil splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach, snažil sa

predísť súdnemu konaniu a je logické, že si musí zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre
prípad neskoršieho nesplnenia splátkového kalendára odporkyňou a to práve uznaním dlhu z jej strany,
s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Odporkyňa podpísanie Dohody nespochybnila,
bola si vedomá svojho záväzku, preto záväzok podpisom Dohody i uznala, prejavila tým svoju vôľu
záväzok splniť, konala dobrovoľne. Dohoda o zmene a obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol

medzi ním (odvolateľom) ako veriteľom a odporkyňou (ako dlžníčka), pričom navrhovateľ ako postupník
nemá postavenia dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s
obsahom Dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala.

Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložila.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu predložil vedľajší účastník na strane odporkyne. Argumentoval
významom osobitného právneho režimu spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu
zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb (dodávateľmi). Právny predchodca navrhovateľa Slovenská požičovňa, a.s.

v právnom postavení dodávateľa uzatvoril s odporkyňou - spotrebiteľom zmluvu o úvere zo dňa
28.11.2005. Ani v prípade uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa
nemení spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, navrhovateľ pri uzatvorení „Dohody“ je naďalej v
postavení dodávateľa, preto súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára
kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Navrhovateľom

predložená „Dohoda“ o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pripravená dodávateľom
vopred pre spotrebiteľa, a ten nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Predformulovaná
„Dohoda“ predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku zakomponovanú vo formulári „Dohody“ a ako neprijateľné sú obidve
zmluvnépodmienkyneplatné.Navrhovateľvoformulárových„Dohodách“nechávadlžnýmspotrebiteľom

uznať pohľadávky v rozsahu takej sumy, ktorá nemá v celom rozsahu platný právny titul, t.j. suma
dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. Ide o „Dohodu“
formulárovú vopred pripravenú veriteľom pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník
nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Formulár obsahuje jednostranné právne
úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o

splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na k predformulovanémuobsahu „Dohody“ možno mať vážne pochybnosti o tom, či skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá
jej obsahu. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do „Dohody“
o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania dlhu. Formulácia uznania dlhu je predtlačená na

všetkých „Dohodách“ bez ohľadu na to, či je dlh v čase „uznania“ premlčaný alebo nie.

Vrovineverejnoprávnejochranyspotrebiteľaupravenejvzákoneč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
v znení neskorších predpisov treba uzavretie „Dohody“ považovať za nekalú obchodnú praktiku,
navyše je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Právny
režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nevyhnutne musí
dopadať aj na „Dohodu“. Záver, že pri uzatváraní takejto „Dohody“ došlo k nekalej obchodnej praktike
konštatoval v obdobnej právnej veci aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutiach 11Co/37/2012-88 zo dňa
7.6.2012 a 12Co/47/2012-97 zo dňa 14.6.2012. Preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík
navrhovateľa (§ 7 ZOS, § 8 ods. 1,4 ZOS), ktoré odporujú dobrým mravom (§ 4 ods. 8 ZOS, § 3 ods.
1 OZ) súčasne s neurčitosťou „Dohody“ je dôvodom na posúdenie „uznania“ ako neplatného právneho

úkonu (§ 39 OZ, § 37 ods. 1 OZ). Najvyšší súd SR (ako súd dovolací) v uznesení sp. zn. 6M Cdo
9/2012 zo dňa 16.1.2013 ustálil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je „ochrana spotrebiteľa“.

Vedľajší účastník osobitne zvýrazňuje aj význam svojej činnosti v oblasti spotrebiteľskej ochrany,
zastupovanie spotrebiteľov v súdnych konaniach ako najefektívnejšiu činnosť pri ochrane spotrebiteľa.

Pritom účelom jeho vstupu do konania nie je získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady
trov právneho zastúpenia, ale ide o hodnotovú orientáciu a osobné nasadenie zainteresovaných,
ktorí pracujú neraz bez odmeny, resp. dotujú činnosť združenia z vlastných prostriedkov. Poukazuje
na činnosti mimoriadne náročné finančne, časovo i personálne pri spracovávaní množstva právnych
podaní administratívnej agendy a komunikácie so spotrebiteľmi. Navrhuje odvolaciemu súdu potvrdenie

rozsudku pre dôvodnosť a správnosť, žiada priznať i náhradu trov odvolacieho konania titulom trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 24,41 eur.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v

spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
pre vecnú správnosť.

Okresný súd v posudzovanej veci za podstatnú okolnosť považoval (a to správne) sporový charakter
konania. V sporovom konaní ako ide aj v súdenej veci je povinnosťou navrhovateľa vymedziť
jednoznačne skutkovo žalobný nárok v návrhu na začatie konania. Povinnosťou súdu nie je v takomto

type konania vyšetrovať, hádať (napr. z predložených listinných dôkazov), nahradzovať skutkové dôvody
o ktoré navrhovateľ (ako dominus litis - pán sporu) mieni oprieť ( resp. z ktorých mieni vyvodiť ) žalovaný
peňažný nárok. Z ktorých konkrétnych skutkových okolností svoj nárok navrhovateľ vyvodzuje, aké
skutkové údaje sú podstatné pre ustálenie peňažného nároku, je povinnosťou navrhovateľa uviesť
v písomnom návrhu na začatie konania (v žalobe). Ak by skutkové okolnosti, skutkové údaje súd

prvého stupňa v štádiu dokazovania vyšetroval, alebo nahradzoval u navrhovateľa povinnosť tvrdenia,
takýto jeho procesný postup by bol neprípustným zásahom do procesných práv účastníkov sporového
konania, zároveň neprípustným zásahom do zásady kontradiktórnosti súdneho konania. Procesné
postupy súdu v priebehu vedeného konania sú jednoznačné, vyplývajú z obsahu spisu. Súd vyzýval
písomne navrhovateľa na opravu a doplnenie žaloby (napr. v písomnej výzve zo dňa 4.12.2012 na

č.l. 24, 25 spisu). V tejto výzve aj presne pod bodom č. 1 až 11 vyšpecifikoval, o ktoré relevantné
skutkové údaje je potrebné žalobu doplniť. Navrhovateľ ani v písomnej špecifikácii zo dňa 21.1.2013
resp. ani v podaní zo dňa 25.1.2013 (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní) a ani na pojednávaní
konanom dňa 31.1.2013 žalobu v požadovanom rozsahu nedoplnil. Odvolateľ (navrhovateľ) ku dňu
rozhodnutia okresného súdu neposkytol rozhodujúce skutkové údaje o tom, kedy, v akom období vznikla

nesplatená istina 83,87 eur, za aké obdobie je vyčíslený úrok z omeškania 9,51 eur a z akej zákonnej
výšky úroku z omeškania navrhovateľ pri jeho uplatnení vychádzal, kedy prestala odporkyňa plniť
svoju povinnosť, koľko splátok a v akej výške odporkyňa zaplatila, kedy sa dostala do omeškania,teda kedy nastala splatnosť žalovaného záväzku. Za tejto situácie potom následný záver súdu o
neunesení dôkazného bremena navrhovateľom na preukázanie svojho nároku má svoje opodstatnenie.
Neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom vyúsťuje do jeho neúspechu a zamietnutia žaloby tak,

ako sa to stalo i v tejto súdenej veci. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje tým, že odporkyňa v „Dohode“ o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 25.5.2009 uznala svoj dlh, krajský súd zvýrazňuje,
že v „Dohode“ o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvádzané číslo zmluvy nie je totožné
s číslom zmluvy o poskytnutí pôžičky uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská požičovňa, a.s.,
navyše dohoda neobsahuje také identifikačné údaje, ktoré by nespochybniteľne svedčili o tom, že ide

o finančný záväzok plynúci z pôvodnej zmluvy o poskytnutie pôžičky uzatvorenej medzi odporkyňou
a Slovenskou požičovňou, a.s. Kežmarok dňa 28.11.2005. Napokon finančné záväzky, ktoré „Dohoda“
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku obsahuje sú odlišné, než peňažný nárok, ktorý
navrhovateľ vymáha v aktuálnej sporovej veci.

Rozhodovanie súdu v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania má oporu v aplikovaných
ustanoveniach (§ 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.), akceptuje princíp úspechu/neúspechu účastníkov

v konaní.

Krajský súd postupujúc podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu
z nich) a ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov tohto odvolacieho konania
nepriznal. Navrhovateľ ohľadne odvolania úspech nemal, úspešnou procesnou stranou bola odporkyňa,
ktorá by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľa, avšak odporkyňa si trovy

neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním
navrhovateľa nejaké trovy. Ani vedľajšiemu účastníkovi krajský súd trovy odvolacieho konania nepriznal.
Prioritne konštatoval formulárovitosť obsahového vyjadrenia vedľajšieho účastníka k odvolaniu, ide o
písomné vyjadrenie, ktoré vedľajší účastník predkladá v stovkách prebiehajúcich súdnych sporoch (s
minimálnymi odlišnými odvolacími argumentáciami). Z tohto dôvodu nemožno považovať úkon právnej

služby - uplatňovaný titulom písomného vyjadrenia k odvolaniu za úkon účelne vynaložený.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .