Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/632/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811221955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811221955.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa N. C. A., s.r.o., so sídlom K., O. 5, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou E. C., s.r.o., so sídlom K., O. 5, proti odporcovi: M. F., bytom O., P.
J. Z. X/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Q. R., advokátom
so sídlom L., J. Kráľa X/A, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. februára 2013, č.k. 12C/301/2012-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Q. R.,
advokáta, so sídlom L., J. C. X/A, vedený v E. banke, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol

8185612, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi v sume 90,87 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo
výške 158 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným

prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.12. 2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 1.630,97
Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 29.11.2012 vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol
námietku premlčania, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania vo výške 158 Eur za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 71,37
Eur + režijný paušál 7,63 Eur, vyjadrenie zo dňa 17.10.2012 71,37 Eur + režijný paušál 7,63 Eur. O
zastavení konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ účinne

zobral späť návrh v celom rozsahu ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej. O vrátení súdneho
poplatku vo výške 90,87 Eur, kráteného o 6,63 Eur bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., s odôvodnením, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, v

celkovej výške 158 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia 71,37 Eur, vyjadrenie zo dňa 29.11.2012
71,37 Eur a 2x režijný paušál á 7,63 Eur, sumu 15,26 Eur. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli,
preto mu súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajšíúčastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu
spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu

ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn.
5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom
novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované

rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností
vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a
to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na

priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje,
že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. 17Co/91/2012 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/420/2012. Zastáva názor, že
trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom
títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj Krajský
súd v Prešove v rozhodnutiach, sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012. Upozornil, že súd

nepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávonaprávnupomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu v súdnej veci navrhovateľ nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Vo veci nie je

podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Mal za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur s DPH
pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur a režijného paušálu k právnemu

úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH, za podanie odvolania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 43,50 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného
spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Svoj vstup do

konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný
v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Vedľajší účastník
by bol rád, ak by sa prijala taká vnútroštátna právna úprava, ktorá by súdu umožnila prihliadať na
premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti

premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi,
a preto v každom spore, v ktorom navrhovateľ žaluje premlčaný nárok, vnáša námietku premlčania.
Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl.
47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z

nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS
147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 71/2010 zo dňa
09.06.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 zo dňa 25.04.2012 a
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012 zo dňa 28.03.2012. Argumentáciu žalobcu,
že vedľajší účastník- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú.
Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj vsúdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní.“ Vstupom
vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu v súdnych konanich začína ocitať v postavení,
v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi

spormi, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže v súdnom konaní náležite brániť a v dôsledku
svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Uviedol,
že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy
spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva pozitívny
zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou
praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu
spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov

konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal

návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporvcovi zaplatenia istiny v
sume 1.630,97 Eur s príslušenstvom. Súdu prvého stupňa bolo písomným podaním, doručeným dňa

25.01.2013, podané späťvzatie návrhu navrhovateľom v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi

preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 158 Eur. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník

tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho

právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a v podaní zo dňa 27.11.2012 právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní
na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako
to v odvolaní navrhol navrhovateľ.Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 158 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom do 30.06.2013, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie

k odvolaniu) 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k
odvolaniu, doručené súdu prvého stupňa dňa 28.03.2013 + režijný paušál 7,81 Eur, t. j. spolu trovy
odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é