Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/305/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111204298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: D. O., a.s. so sídlom L., F. XX, IČO XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. & J., s.r.o. so sídlom L., Y. XX proti odporcom: 1/ J.
O., bytom V., R. XXXX/XX, 2/ E. R., bytom R. XXX, V. R., zastúpenému Advokátskou kanceláriou H. &
R., s.r.o. so sídlom V., E. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 1, o zaplatenie 9
951,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

19.decembra 2012, č. k. 26C/151/2011-89 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 9 951,54 Eur
s príslušenstvom. O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.03.2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa R.
sporiteľňa Y. - W., a.s. ako veriteľ s K. D. ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej právny
predchodca navrhovateľa poskytol dlžníkovi medziúver pre stavebné sporenie v sume 600 000,- Sk
(19 916,35 Eur) pri úrokovej sadzbe 6,5 % ročne, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť formou pravidelných

mesačných splátok po 4 200,- Sk (139,41 Eur). Zabezpečenie návratnosti úveru bolo zabezpečené
okrem iného aj ručením ručiteľov, ktorými boli odporca 1/ a odporca 2/. Ručiteľskými listinami zo dňa
14.03.2001 odporcovia 1/ a 2/ vyhlásili, že ručia za úver, vrátane úrokových nákladov poskytnutých
právnym predchodcom navrhovateľa dlžníkovi vo výške 299 800,- Sk (9 951,54 Eur). Dlžník dňa
14.03.2001 formou notárskej zápisnice uznal svoj dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa
vyplývajúci mu z úverovej zmluvy v plnom rozsahu, čo do základu a čo do výšky. Zároveň súhlasil
s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, ako

aj v prípade, že by došlo zo strany oprávnenej osoby k odstúpeniu od zmluvy sa stala táto notárska
zápisnica vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. aj na zostatok dlhu a to na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný
majetok ako povinnej osoby. Listami zo dňa 15.10.2001 právny predchodca navrhovateľa požiadal
dlžníka a odporcov 1/ a 2/ dňom 15.10.2001 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej
sume 344 282,60 Sk (11 428,09 Eur). Dňa 30.01.2003 podal navrhovateľ súdnemu exekútorovi Mgr.
E. H., Exekútorský úrad so sídlom v L. návrh na vykonanie exekúcie a Okresný súd Trenčín vydal

proti dlžníkovi dňa 09.02.2004 poverenie č. 5309 002881* na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
344 282,60 Sk (11 428,09 Eur) s ročným 6,5 % úrokom z omeškania od 16.10.2001 do zaplatenia
a trovy exekúcie. Odporca 1/ a vedľajší účastník na strane odporcov vzniesli proti uplatňovanému
právu námietku premlčania a zástupkyňa odporcu 2/ sa k vznesenej námietke premlčania pripojila. Poprávnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej úverovej v súlade s právnou úpravou platnou
v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 14.03.2001. Predmetná úverová zmluva je v zmysle § 23a ods. 1,
ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou. Základnou črtou

typových zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv
je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby, prípadne ich kombinácia. Úver poskytnutý spoločnosťou
Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. dlžníkovi túto charakteristiku spotrebiteľských zmlúv spĺňa.
Súd mal za to, že spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. poskytla dlžníkovi úver v rámci

svojej obchodnej činnosti a dlžník túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Dlžník v čase uzavretia
zmluvy bol spotrebiteľom, a týmto je doposiaľ, pričom zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej
zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
V čase uzavretia zmluvy o úvere právny predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a ods. 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom tento zákon v § 23a ods. 2 zakazoval dojednať
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Právne skutočnosti,
zakladajúce vzťah medzi spoločnosťou Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. a dlžníkom nastali
pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - z. č. 150/2004 Z. z., ktorá harmonizovala slovenský
právny poriadok s európskym právom v oblasti ochrany spotrebiteľa a zároveň pred vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie (01.05.2004), čo znamená, že v tom čase na území Slovenskej republiky

nepôsobilo komunitárne právo. Súd by mal prioritne na vec aplikovať slovenské hmotné právo, platné
a účinné ku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce skutočnosti, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, to však
nezbavuje súd povinnosti eurokonformného výkladu, implementujúceho príslušný komunitárny predpis
pred pristúpením štátu do EÚ. Z materiálneho hľadiska pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu
pred účinnosťou novely zák. č. 150/2004 Z. z. sa nelíšila od spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v

režime spotrebiteľských zmlúv. Eurokonformný výklad slovenských právnych noriem pre obdobie pred
pristúpením je teda prípustný s poukazom na predprístupovú obligatórnu aproximáciu a harmonizáciu
slovenského práva s platným právom európskych spoločenstiev. V tomto ohľade súd poukazuje i na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva
mimorámecpôsobnostinoriemkomunitárnehopráva(rozsudokzodňa13.11.1990C-106/89Marleasing

SA v. La Comercial Internacional de Alimentacion SA", rozsudok zo dňa 16. 12. 1993 C-334/92 Teodoro
Wagner Miret v. Fondo de Garantía Salarial alebo rozsudok zo dňa 14. 7. 1994 C-91/92 Paola Faccini
Dori a Recreb Srl), ako i na nález Ústavního soudu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/2006. a
uznesenie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 29.9.2005 sp.zn. 2Afs 92/2005, a to i vzhľadom na
blízkosť právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Predmetnú úverovú zmluvu je preto potrebné posudzovať

aj z hľadiska jej súladu s článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Ide o kogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť.
V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný

preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne
skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Hoci spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s.
uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, súd s poukazom na
článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 považoval v tomto konkrétnom prípade

spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa
a teda za nekalú podmienku. Súd preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Záväzok ručiteľa splniť dlh v prípade, ak ho nesplnil dlžník má k povinnosti
dlžníka plniť svoj záväzok subsidiárnu povahu. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú
ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to

písomnevyzval.Písomnúvýzvunaplneniemusíveriteľdlžníkovidoručiť.Akaninapriekdoručenejvýzve
a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie
dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v
akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Ručiteľ má právo uplatniť proti veriteľovi námietky smerujúce
voči pohľadávke, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. V prípade, ak by dlžník pred uplynutím

premlčacej doby písomne uznal pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky (§ 558), začne plynúť nová,
desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Takéto uznanie dlhu však voči ručiteľovi nemá žiadne účinky,
ak s tým ručiteľ nevyslovil súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Uznaním dlhu dlžníkom sajeho právne postavenie nemení. Zákon výslovne neurčuje, v akej forme má ručiteľ vysloviť súhlas s
uznaním dlhu. Z povahy veci a z toho, že súhlas je súčasťou existujúceho ručiteľského záväzku, ktorý
musí mať písomnú formu, vyplýva, že aj na takýto súhlas sa vyžaduje písomná forma. Z vyjadrení

navrhovateľa vyplýva, že dlžník neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, preto právny
predchodca navrhovateľa úver poskytnutý dlžníkovi zosplatnil dňom 15.10.2001 a vyzval dlžníka na jeho
okamžité splatenie. Listami zo dňa 15.10.2001 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcov 1/ a
2/ ako ručiteľov na okamžité splatenie celého zostatku úveru dňom 15.10.2001. Na vznesenú námietku
premlčania odporcov ako ručiteľov súd s poukazom na § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka preskúmal

ručiteľskélistinyodporcov1/a2/zodňa14.03.2001.Vručiteľskýchlistináchodporcovia1/a2/nevyslovili
súhlas s uznaním dlhu dlžníkom a navrhovateľ v konaní takýto súhlas súdu nepredložil. Súd mal za
to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia 1/ a 2/ o uznaní dlhu dlžníkom vedeli a s
týmto súhlasili, preto uznanie dlhu dlžníkom zo dňa 14.03.2001 považoval za neúčinné voči odporcom
1/ a 2/ ako ručiteľom. S ohľadom na zosplatnenie úveru dňom 15.10.2001 začala plynúť trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom po dni zosplatnenia, t.j. dňom

16.10.2001 a posledným dňom premlčacej doby bol deň 16.10.2004. Navrhovateľ podal návrh na tunajší
súd dňa 28.02.2011, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby a odporcovia vzniesli v konaní námietku
premlčania. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na vznesenú námietku premlčania a návrh v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie považoval za
nesprávne a mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p. z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa §
497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluve o úvere. Vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú

ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda bez ohľadu na
to, či zmluvnou stranou je podnikateľ alebo nepodnikateľ. Úpravu zmluvného typu v ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka dopĺňajú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských vzťahoch
v znení účinnom do 31.12.2007, Občiansky zákonník ako lex generalis v zmysle ust. § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka sa aplikuje na tie právne vzťahy, ktoré Obchodným zákonníkom upravené nie

sú. Zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku a ani samotná skutočnosť,
že aj napriek tomu sa niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka môžu použiť na predmetný vzťah,
nezakladá občianskoprávny charakter vzťahu. Nestotožnil sa ani s aplikáciou právnych predpisov zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a eurokonformným výkladom

tejto smernice. Podľa jeho názoru daná smernica nebola v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa
07.03.2001 v slovenskom právnom poriadku implementovaná, nakoľko k jej implementácii došlo až
zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04,2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, preto
ju nebolo možno na danú vec hoci aj nepriamo aplikovať. Zdôraznil, že nakoľko právna úprava v
čase uzavretia zmluvy o úvere nevymedzovala ako spotrebiteľskú zmluvu a taktiež táto právna úprava

nevymedzovala výlučnú pôsobnosť Občianskeho zákonníka na práve vzťahy založené Obchodným
zákonníkom, nemožno v danom prípade posúdiť predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda nemožno v danom prípade posúdiť inštitút premlčania, resp.
inštitút ručenia podľa Občianskeho zákonníka a aplikovať plynutie premlčacej doby bez zohľadnenia
skutočnosti, že § 310 Obchodného zákonníka, ktorý vyslovuje nepriamo zákaz premlčania práv veriteľa

voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi pri vzťahu založenom Obchodným
zákonníkom.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považoval napadnuté rozhodnutie
za správne a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom a závermi súdu prvého stupňa. Mal za

to, že je nepochybné, že spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wunstenrot, a.s. poskytla dlžníkovi
úver v rámci svojej obchodnej činnosti a dlžník túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ, a i keď k
uzatvoreniu zmluvy došlo pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 150/2004 Z. z.,
z materiálneho hľadiska pozícia zmluvnej strany uzatvárajúcej zmluvy pred účinnosťou tejto novely, sa
nelíši od spotrebiteľa, uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Predmetnú zmluvu

je potrebné preto posudzovať aj z hľadiska jej súladu s čl. 6 bod. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že uznanie dlhu
dlžníka voči veriteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ nevyslovil súhlas, a preto môže po uplynutí
trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Navrhovateľ nepreukázal, že ako ručiteľ vedel o uznanídlhu, resp. s tým súhlasil. Preto uznaniu dlhu dlžníkom zo dňa 14.03.2001 nie je vo vzťahu k nemu ako
ručiteľovi, právne účinné. Tiež poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané
i to, že žiadnu ručiteľskú listinu vo vzťahu k dlžníkovi K. D. nikdy nepodpísal. Jeho podpis na ručiteľskej

listine je totiž sfalšovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške
523,50 Eur.

Odporca 1/ a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa svoj zamietajúci rozsudok odôvodnil tým, že úverová zmluva zo dňa 14.03.2001 je

zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Hoci spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, s poukazom na článkom 6 bod 1 smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 považoval v tomto konkrétnom prípade spravovanie sa ustanoveniami

Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa a teda za nekalú podmienku.
Súd preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Prihliadol
na odporcami vznesenú námietku premlčania ako ručiteľov. V ručiteľských listinách odporcovia 1/ a
2/ nevyslovili súhlas s uznaním dlhu dlžníkom a navrhovateľ v konaní takýto súhlas súdu nepredložil.
Súd mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia 1/ a 2/ o uznaní dlhu dlžníkom

vedeli a s týmto súhlasili, preto uznanie dlhu dlžníkom zo dňa 14.03.2001 považoval za neúčinné voči
odporcom 1/ a 2/ ako ručiteľom. S ohľadom na zosplatnenie úveru dňom 15.10.2001 začala plynúť
trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom po dni zosplatnenia,
t.j. dňom 16.10.2001 a posledným dňom premlčacej doby bol deň 16.10.2004. Navrhovateľ podal návrh
na tunajší súd dňa 28.02.2011, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto súd návrh v celom

rozsahu zamietol.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 14.03.2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa
Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. ako veriteľ s K. D. ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol dlžníkovi medziúver pre stavebné sporenie v sume

600 000,- Sk (19 916,35 Eur) pri úrokovej sadzbe 6,5 % ročne, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť formou
pravidelných mesačných splátok po 4 200,- Sk (139,41 Eur). Zabezpečenie návratnosti úveru bolo
zabezpečené okrem iného aj ručením ručiteľov, ktorými boli odporca 1/ a odporca 2/. Ručiteľskými
listinami zo dňa 14.03.2001 odporcovia 1/ a 2/ vyhlásili, že ručia za úver, vrátane úrokových nákladov
poskytnutých právnym predchodcom navrhovateľa dlžníkovi vo výške 299 800,- Sk (9 951,54 Eur) podľa

§546 - 550 Občianskeho zákonníka a § 303 - 312 Obchodného zákonníka. Dlžník dňa 14.03.2001
formou notárskej zápisnice č. N 99/01, Nz 98/01 napísanej JUDr. G. H., notárom so sídlom v V., uznal
svoj dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vyplývajúci mu z úverovej zmluvy v plnom rozsahu,
čo do základu a čo do výšky. Zároveň súhlasil s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za
podmienok uvedených v predmetnej zmluve, ako aj v prípade, že by došlo zo strany oprávnenej osoby

k odstúpeniu od zmluvy sa stala táto notárska zápisnica vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. aj na zostatok
dlhu a to na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok ako povinnej osoby. Listami zo dňa 15.10.2001
právny predchodca navrhovateľa požiadal dlžníka a odporcov 1/ a 2/ dňom 15.10.2001 o okamžité
splatenie celého zostatku úveru v celkovej sume 344 282,60 Sk (11 428,09 Eur). Dňa 30.01.2003

podal navrhovateľ súdnemu exekútorovi Mgr. E. H., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave návrh na
vykonanie exekúcie a Okresný súd Trenčín vydal proti dlžníkovi dňa 09.02.2004 poverenie č. 5309
002881* na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 344 282,60 Sk (11 428,09 Eur) s ročným 6,5 %
úrokom z omeškania od 16.10.2001 do zaplatenia a trovy exekúcie. Odporca 1/ a vedľajší účastník na
strane odporcov vzniesli proti uplatňovanému právu námietku premlčania a zástupkyňa odporcu 2/ sa

k vznesenej námietke premlčania pripojila.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa je odvolací súd toho názoru, že samotné uzavretie predmetnej
zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka nespôsobuje nekalú podmienku. Jedná savšak o zmluvu spotrebiteľskú, preto je súd povinný túto posudzovať aj podľa ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. I keď v danom prípade bola
zmluva o úvere uzavretá dňa 14.03.2001, teda ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka,

vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola do Občianskeho zákonníka inplementovaná smernica
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, nič nemení na
skutočnosti, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa prechodných ustanovení citovanej novely
Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.2004 podľa § 879f ods. 3 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
uzavretí predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami §

53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj v ustanovení § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Preto správne súd prvého stupňa predmetnú
úverovú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľskú. Súd prvého stupňa správne potom posudzoval aj
ručiteľské listiny zo dňa 14.03.2001, ktorými odporcovia 1/ a 2/ ručili za úver podľa ustanovenia § 548
Občianskeho zákonníka. Ručiteľské listiny boli uzavreté podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a ustanovenia Občianskeho zákonníka
boli pre nich výhodnejšie. Rovnako tak aj vznesenú námietku premlčania správne posudzoval podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia /na rozdiel od ust. § 310
Obchodného zákonníka/ beží u dlžníka aj u ručiteľa samostatne, nezávisle na sebe, ale jej začiatok začal
plynúť v danej veci u odporcov 1/ a 2/ od 16.10.2001, t. j. potom ako dňom 15.10.2001 vyzval právny

predchodca navrhovateľa ručiteľov /odporcov 1/ a 2// na zaplatenie celého zostatku úveru. Premlčacia
doba pre uplatnenie pohľadávky navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ uplynula po troch rokoch t. j.
dňom 16.10.2004. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že dlžník uznal svoj dlh a tým mu
začala plynúť nová premlčacia doba desať rokov, vzhľadom k tomu, že odporcovia 1/ a 2/ ako ručitelia
uznanie dlhu nepodpísali, nemala vplyv u nich na plynutie novej premlčacej doby. Nárok navrhovateľa

voči odporcom 1/ a 2/ je preto premlčaný.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko
napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.