Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Radoslav Baláž
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614200167.3
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. A. M., A..
XX.X.XXXX, P.. F. M., A.. XX.X.XXXX, P.. P. M., A.. X.X.XXXX, všetky deti bytom u matky a všetky
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q., F. L., deti rodičov, matky A. M., A..
XX.XX.XXXX, W. G.. M.P. XXX/XX A. a otca U. M., A.. XX.X.XXXX, W. N. I. XXX/XX, A. v konaní o
úprava práv a povinností takto
r o z h o d o l :
Zverujú sa mal. A. M., A.. XX.X.XXXX, P.. F. M., A.. XX.X.XXXX Y. P.. P. M., A.. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí mesačne
minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 8.1.2014, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám
matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 8.1.2014 do 30.4.2014 na mal. A. v celkovej výške 102,39
Eur, na mal. F. v celkovej výške 102,39 Eur a na mal. P. v celkovej výške 102,39 Eur je otec povinný
uhradiť matke mesačne v splátkach po 10,-- Eur na každé dieťa teda spolu na všetky deti 30,-- Eur
mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej
z nich.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka sa svojím návrhom zo dňa 7.1.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.1.2014 domáhala, aby
súd zveril mal. A., P.. F. Y. P.. P. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu
mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené maloleté dieťaťa, ktoré je
otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti a to od roku 2010
po narodení ich tretej dcéry. Otec maloletých detí sa o svoje deti nezaujíma, nenavštevuje ich a nie je v
žiadnom kontakte s nimi. Neprispieva na ich výživu. Doposiaľ výživu zvládla z rodičovského príspevku,
ktorý jej skončil, a za pomoci jej rodičov. Momentálne je nezamestnaná a vedená na ÚPSVaR v L..
Súd niekoľkokrát predvolal oboch rodičov na pojednávania. Títo sa však pojednávaní nezúčastnili a tak
súd konal a napokon aj rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej prostredníctvom poverenej zamestnankyne navrhol
otca zaviazať na úhradu výživného v minimálnej výške na každé z maloletých detí počnúc od podania
návrhu. Poukázal na to, že otec mal. detí sa v domácnosti matky nezdržiava a žije v domácnosti svojho
syna Na deti ničím neprispieva.
Z rodných listov mal. A., P.. F. Y. P.. P. mal súd preukázané, že ich rodičmi sú matka a otec uvedení
v tomto konaní.
Zo správ Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q., F. L. z prešetrenia pomerov u mal. detí, naposledy z 2.4.2014
vyplynulo, že tieto bývajú so svojou matkou v murovanom rodinnom dome , kde žijú viaceré rómske
rodiny. Matke pribudla od 27.2.2014 ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H. M., ktorej otcom je jej terajší
druh , pán H. O.. Rodina má k dispozícii jednu miestnosť , ktorá je zariadená základným nábytkom.
Nachádza sa tam rozťahovací gauč, starý sekretár a pec na tuhé palivo. V čase návštevy zamestnankýň
úradu bol v domácnosti poriadok . Hygiena je na nižšej úrovni z dôvodu, že v domácnosti nie je
voda, chýba sociálne zariadenie , ktoré sa nachádza vonku. V domácnosti bolo zakúrené, matka mala
zakúpené oblečenie pre deti , ako aj základné potraviny. Najstaršia P. je žiačkou 1. ročníka základnej
školy v A.. Mladšie deti a to A. Y. F. sú v celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé, dobre prospievajú.
nemajú žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Matke sú vyplácané prídavky na deti vo výške 70,56 Eur
a 23,52 Eur mesačne cestou osobitného príjemcu, a tiež rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur
mesačne.
Otec maloletých detí podľa uvedenej správy Úradu práce býva v domácnosti svojho syna N. M. a
jeho rodiny v nájomnom dome, ktorý pozostáva z jednej miestnosti. Niekedy sa zdržuje v pristavenom
drevenom dome, ktorý sa taktiež nachádza v blízkosti obydlia jeho syna. Na výživu detí ničím
neprispieva a nie je s nimi ani v žiadnom kontakte.
Zo správ Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q. , F. L. vyplynulo, že nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych
dávok a ani dávky v hmotnej núdzi. Nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa
správy Sociálnej poisťovne je však poberateľom starobného dôchodku vo výške 309,80 Eur mesačne ,
z ktorého sú mu vykonávané mesačné zrážky v sume 37,23 Eur.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o maloleté deti riadne
stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, preto súd tieto zveril do osobnej starostlivosti matke.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času len poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a tiež cestou
osobitného príjemcu sú jej vyplácané prídavky na deti vo výške 70,56 Eur a 23,52 Eur mesačne. Okrem
mal. A., P.. F. Y. P.. P. má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, mal. Radke. Otec
maloletých detí je poberateľom starobného dôchodku vo výške 309,80 Eur mesačne , z ktorého sú mu
vykonávané mesačné zrážky v sume 37,23 Eur. Šetrením nebolo preukázané, že by okrem mal. A., P..
F. Y. P.. P. mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj
súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že
maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda
táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých
deti vo výške minimálneho zákonného výživného, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu
27,13 Eur mesačne na každé dieťa.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 8.1.2014, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na
úpravu rodičovských práv a povinnosti na tunajšom súde. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1
Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne
pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať
výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a
včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno
posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a
v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne.
Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok,
konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky,
násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil,
preto výživné priznával len počnúc od podania návrhu. Súd neakceptoval návrh priznať výživné na deti
až od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie nie je v záujme maloletých detí, keďže
sa im zo strany otca dosiaľ podľa vykonaného dokazovania nedostalo žiadnych plnení na ich výživu.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 8.1.2014
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.1.2014
do 30.4.2014 a to v celkovej výške 102,39 Eur na každé z detí, na úhradu ktorého súd otca zaviazal
v mesačných splátkach po 10,-- Eur na každé dieťa , teda 30,--Eur spolu na všetky deti spolu s
bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Tento
nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre každé z detí za mesiace február 2014
až apríl 2014 vrátane v určenej minimálnej výške výživného v sume 27,13 Eur a pomernej časti určeného
výživného za mesiac január 2014 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od
8.1.2014 do 31.1.2014), čo predstavovalo čiastku 21,-- Eur ( t.j. 27,13 Eur / 31 dní x 24 dní) u každého
dieťaťa. Keďže otec na maloleté deti za uvedené obdobie neuhradil žiadne výživné konečná suma
zaostalého výživného u každého z detí tak predstavovala čiastku 102,39 Eur (t.j. 3 mesiace x 27,13 Eur
+ 21,--Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 20. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
apríl 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.