Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113201935
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113201935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne: D. E., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom G.,
R. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 2, proti
žalovanej: I. M., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. E., E. X, zastúpená JUDr. Milanom Slebodníkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 22.129,28 Eur a prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C 15/2013-77 zo dňa 19.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania na účet JUDr.
Milana Slebodníka vo výške 473,46 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1 476,73 Eur
na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „medzi účastníčkami nebolo sporné, že v dávnej minulosti došlo medzi nimi
a ich matkou a ďalšou sestrou R. V. k ústnej dohode, v zmysle ktorej rodičovský dom v T. mala ich matka
previesť na žalobkyňu a v prípade, ak by táto neskôr ho predala, mala žalobkyňa vyplatiť tretinu kúpnej
ceny svojim dvom sestrám. K tejto dohode podľa žalobkyne malo dôjsť v roku 2003, podľa žalovanej
dokonca ešte skôr, asi pred 20 rokmi. Žalobkyňa si predmetný nárok uplatnila práve na základe tejto

dohody.Napojednávaníprehlásila,žeotom,ževlastníčkoupredmetnejnehnuteľnostisastalažalovaná,
ktorá neskôr dom predala cudzej osobe, sa dozvedela dňa 16.3.2008, kedy získala informáciu aj o
skutočnej výške kúpnej ceny od manžela kupujúcej a ktorá mala predstavovať sumu 66.387,84 Eur.

Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje peňažný nárok zo záväzkového vzťahu, pričom za tento
záväzkový vzťah považuje ústnu dohodu uzavretú pred mnohými rokmi, podľa ktorej konkrétnu
nehnuteľnosť mala nadobudnúť žalobkyňa a pri následnom jej odpredaji mala svojim dvom sestrám
vyplatiť po 1/3 kúpnej ceny. Pre súd je nepochopiteľné, ak žalobkyňa na základe tejto dohody uplatňuje
sporný nárok, keď dohoda sa nevzťahovala na prípad nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanou, ako k

tomu reálne došlo. Na pojednávaní pritom výslovne prehlásila, že si neuplatňuje nárok na základe
zodpovednostného právneho vzťahu, teda za porušenie nejakého záväzku, ale uplatňuje plnenie zo
záväzkového právneho vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti však absentuje právny titul, na
základe ktorého by žalobkyni vznikol nárok zo záväzkového vzťahu, pretože spomínaná ústna dohodatakýmto právnym titulom nie je. Navyše žalobkyňa by si mala uvedomiť, že akákoľvek ústna dohoda
týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti vrátane prevodu plánovaného v budúcnosti (zmluva o budúcej kúpnej
alebo darovacej zmluve), aby bola relevantná a teda účinná musí mať písomnú formu ako to vyplýva z

§ 46 ods. 1 alebo § 50 a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať
na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade bola vznesená aj námietka premlčania, ktorá
je dôvodná. Žalobkyňa si síce nárok uplatnila z neexistujúceho záväzku, ale aj v prípade, ak by
záväzok bol relevantný, premlčacia lehota by bola trojročná a plynula by od nasledujúceho dňa od

vzniku záväzku. Takýto záver vyplýva už z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ČR, možno
poukázať na rozhodnutie publikované pod R 28/1994. Navyše aj v prípade, ak by nárok bol uplatnený
zo zodpovednostného právneho vzťahu, teda či už titulom náhrady škody alebo vydania bezdôvodného
obohatenia, v oboch týchto prípadoch by platila dvojročná premlčacia subjektívna premlčacia lehota,
ktorá by začala plynúť od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o odpredaji nehnuteľnosti žalovanou
za konkrétnu kúpnu cenu (§ 106 ods. 1 OZ a § 107 ods. 1 OZ). Nepochybne žalobkyňa už dňa 16.3.2008

o týchto skutočnostiach mala informáciu, preto od uvedeného dňa jej začala plynúť dvojročná premlčacia
lehota, ktorá uplynula 16.3.2010. Žaloba bola podaná podstatne neskôr a to 23.1.2013.

Argumentácia žalobkyne o neakceptovaní vznesenej námietky premlčania pre jej rozpor s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) neobstojí. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby veriteľ pod hrozbou
sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda v čas. Účinné vznesenie

námietky premlčania práva znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe premlčané právo priznať, keďže
vznesením tejto námietky zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút
poskytuje východisko ako predísť resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu
majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkového právneho vzťahu právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V

inštitúte premlčania sa premieta pravidlo „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre bdelých).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmernedlhejdobesiveriteľuplatnísvojeprávo;nadruhejstranemožnosťtejtonámietkyvedieveriteľa
k včasnému vykonaniu svojho práva. Prax slovenských súdov je konštantná a nezaoberá sa možnosťou
posúdenia námietky premlčania aj s poukazom na § 3 ods. 1 OZ teda ako výkon práva v rozpore so

zásadou dobrých mravov, na rozdiel od súdov v Českej republike. Aj podľa nich však okolnosti, ktoré by
mali viesť k odopreniu práva uplatniť námietku premlčania by museli byť v natoľko výnimočnej intenzite,
aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, čo v danom prípade splnené nebolo.
Poukázanie na porušenie pôvodnej dohody o spôsobe vyporiadania majetku, ku ktorému však nedošlo
(akosúduviedolvyššie),aleboargumentáciavtomsmere,ževpodstatedošlokdarovaniunehnuteľnosti

len1dcére(žalovanej)rozhodnenepredstavujedôvodprevyhodnotenienámietkypremlčaniaakovýkon
práva v rozpore s dobrými mravmi.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne o spočívaní premlčacej lehoty počas doby dedičského
konania s poukazom na § 112 OZ. Dedičské konanie je nesporové konanie, v ktorom sa prejednáva
dedičstvo poručiteľa (v danom prípade matky účastníkov) a nemá žiadny súvis s uplatneným peňažným

nárokom žalobkyne voči žalovanej.

Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.“

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa namietajúc, že je nemysliteľné a nelogické, aby sa

jej matka pár mesiacov pred smrťou rozhodla previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovanú, a aby táto
ich obratom previedla na tretiu osobu a vyplatila vnúčatám po 150 000,-Sk a zvyšných 950 000,-Sk si
ponechala.Naviacmatkabolavážnechorá.Vnúčatániesúdeťmiporučiteľkyanijakosaonadobudnutie,
údržbu a zhodnotenie nehnuteľností nepričinili. Najviac sa na dome narobila a finančne prispela. Smatkou žila a pravidelne sa o ňu starala a nakoniec nič nedostala. Žalovaná zrejme zo zištným úmyslom
vzala chorú matku k sebe domov od novembra 2007, hoci naďalej chodila pracovať na turnusy do
Rakúska a v tom čase matku umiestňovala v nemocnici. V prípade ak je z hľadiska platnosti právneho

úkonupotrebnédodržaniepísomnejformy,zrovnakýchdôvodovmalabyťneplatnáajžalovanoutvrdená
nová dohoda o inom spôsobe vyporiadania. Nesprávne vec právne posúdil prvostupňový súd vec, pokiaľ
uznal námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú. Rozpor s dobrými mravmi spočíva jednak
v okolnostiach, za ktorých došlo krátko pred smrťou Y. T. k prevodu nehnuteľností na žalovanú a jednak v
samotnom príbuzenskom vzťahu medzi účastníkmi konania. Na základe uvedeného navrhla napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobkyne je neopodstatnené.

Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;

musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

V zmysle ust. § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Prvostupňový súd správne posúdil absenciu písomnej formy dohody ako právneho titulu, na základe
ktorej sa žalobkyňa v konaní domáhala plnenie voči žalovanej.

Odvolacísúdpretokonštatuje,ževpredmetnejveciabsentujezákonnýaleboinýprávnydôvod,čiprávny
vzťah, z ktorého by mu vyplynula povinnosť, uloženia ktorej sa žalobkyňa voči žalovanej domáha. Pre
absenciu písomnej formy je dohoda o vyporiadaní nehnuteľnosti neplatná. Plnenia na základe nej sa
nemožno s úspechom na súde domáhať.

Je potrebné prisvedčiť i záveru prvostupňového súdu, že pokiaľ by i nárok žalobkyne bol odôvodnený,

nebolo možné by jej plnenie priznať z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Pokiaľ ide onamietaný rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/148/2004 publikovaného Zo súdnej praxe
č. 3/2005 pod por. č. 30/2005: „ Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom

konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 OZ ”. V konaní žalovanou
dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke však nemožno pokladať za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (porov. tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci II. ÚS 176/2011).

Za tohto stavu, keďže namietané nesprávne posúdenie veci dôvodné nebolo, odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 386,74 Eur, režijný paušál 7,81 Eur a 20% DPH. Na

základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania vo výške 473,46 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Milana
Slebodníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.