Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/274/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713221635.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu J. C., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcemu vo Z. C., ul. L. N. E. XX/XX proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcej vo Z. Kapušanoch L. N. E. XX/XX, 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej vo Z. C., L. N. E. XX/
XX, 3/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej vo Z. C., L. N. E. XX/XX, žalované v 2. a 3. rade zastúpené
žalovanou v 1. rade, o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok U. súdu Michalovce č.k. 17P 11/2009-38 zo dňa 17.6.2009 tak, že z n i ž u j e
výživné žalobcovi na žalovanú v 2. rade G. C., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80,- € mesačne na sumu 60,-
€ mesačne, ktoré výživné je žalobca povinný platiť do rúk žalovanej v 2. rade vždy do 25-teho dňa toho
ktorého mesiaca počnúc od 1.5.2014.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 11/2009-38 zo dňa 17.6.2009 tak, že z n i
ž u j e výživné žalobcovi na žalovanú v 3. rade G. C., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80,- € mesačne na
sumu 60,- € mesačne, ktoré výživné je žalobca povinný platiť do rúk žalovanej v 2. rade vždy do 25-
teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 1.5.2014.

III. Žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a .

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.12.2013 domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade,
aby súd rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.7.2008 č.k. 1C 40/2008-28
v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre žalovanú v 2. a 3. rade súd zníži zo sumy
80,- € na sumu 30,- € mesačne na každé z nich splatné vždy do 15.-tého dňa daného mesiaca vopred k
rukám matky. V priebehu konania spresnil návrh tak, že žiadal, aby súd znížil výživné od 1. mája 2014
a to z dôvodu, že do konca apríla 2014 uhradil žalovaným v 2. a 3.rade výživné na čo si vzal pôžičku.
Odôvodnil to tým, že manželstvo, ktoré s matkou detí uzavrel 14.6.1990 bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu, ktorým rozsudkom boli zároveň deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol
zaviazaný platiť výživné vo výške 80,- € mesačne na jedno dieťa. Pri určovaní výšky výživného súd
vychádzal z jeho príjmu, ktorý bol u vtedajšieho jeho zamestnávateľa v čase rozhodovania súdu 560,- €
mesačne čistého. V dôsledku reštrukturalizačných opatrení s účinnosťou od 11.7.2013 bol prepustený
z pracovného pomeru. Ako dôkaz predložil výpoveď z pracovného pomeru, s tým, že v súčasnosti je

nezamestnaný a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 456,50 € mesačne.
Keďže došlo k zásadnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na jeho strane, tak z tohto
dôvodu teda žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu sumu a navrhol, aby teda súd vyhovel
jeho rozsudku.

Žalovaná v 1. rade - matka žalovaných v 2. a 3. rade navrhla, aby súd žalobu zamietol. Žalované v 2. a
3. rade takisto so žalobou nesúhlasili a navrhli, aby súd žalobu zamietol. Poukázali na to, že od rozvodu
manželstva nežije žalobca so žalovanou v 1. rade v spoločnej domácnosti. Žalované bývajú v podnájme
v 1 a 1 izbovom byte. Obe žalované v 2. a 3. rade -deti žalobcu študujú na vysokej škole, s čím majú
spojené výdavky na cestovanie, stravu, ubytovanie, ktoré výdavky im nedokáže žalovaná v 1. rade v
plnej miere sama zabezpečiť a je potrebné, aby prispieval na ich výživu aj žalobca ako ich otec.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C 40/2008 bolo zistené, že manželstvo žalobcu a žalovanej
v 1. rade, rodičov žalovaných v 2. a 3. rade bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
1C 40/2008-28 dňa 17.6.2008, s tým, že na čas po rozvode boli v tom čase ešte maloleté žalované v
2. a 3. rade zverené do osobnej starostlivosti žalovanej v 1. rade - matke detí a žalobcovi bola uložená
povinnosť na čas po rozvode prispievať na výživu oboch žalovaných v 2. a 3. rade na každú z nich po
3.000,- Sk mesačne, ktoré výživné bol povinný žalobca prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám
žalovanej v 1. rade. Zároveň súd upravil styk detí so žalobcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
4.7.2008.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 17P 11/2009 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 17P 11/2009-38 zo dňa 17.6.2009 bol zmenený vyššie označený rozvodový rozsudok tak, že
žalobcovi bolo znížené výživné na žalovanú v 2. rade z 3.000,- Sk na 80,- € mesačne a žalovanú v 3.
rade z 3.000,- Sk na 80,- € mesačne, ktoré výživné bol povinný prispievať žalobca k rukám matky detí
- žalovanej v 1. rade vždy do 20. -teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku vopred. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 20.7.2009. Ako vyplýva z obsahu spisu v tom čase žalobca pracoval, bol
zamestnancom J. A. republiky K.. Žalobca za rok 2008 dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok
v sume 582,45 € (17.546,92 Sk) a za obdobie od januára do marca 2009 dosahoval čistý mesačný
príjem 522,63 € (čl. 15-16 spisu). Matka detí - žalovaná v 1. rade v tom časte dosahovala čistý mesačný
zárobok od 230,- € do 250,- €. V tom čase obidve žalované v 2. a š. rade boli študentkami strednej
školy. žalovaná v 2. rade navštevovala 3. ročník a žalovaná v 3. rade 1. ročník Gymnázia s vyučovacím
jazykom maďarským vo Z. C.. V tom čase rodičia žalovaných v 2. a 3. rade iné vyživovacie povinnosti
okrem nich nemali.

Súd ďalej zistil z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 17P 77/2010, že žalobca opätovne súd
požiadal návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2010 o zníženie výživného na žalované v 2. a 3. rade, čo
odôvodňoval tým, že mu bude vyplácaná mzda len vo výške 70 % z platu. Súd však rozsudkom zo dňa
10.11.2010 č.k. 17P 77/2010 - 50 zamietol návrh žalobcu na zníženie výživného.

Vzhľadom k tomu, že žalované v 2. a 3. rade nadobudli plnoletosť, ktorá skutočnosť vyplýva z ich rodných
listov pripojených v spise tak súd voči žalovanej v 1. rade - matke detí z tohto dôvodu žalobu zamietol,
pretože žalovaná v 1.rade už nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Súd zisťoval teda v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení, či teda na strane žalobcu alebo
žalovaných v 2. a 3. rade došlo od poslednej úpravy výživného v roku 2009 k takej podstatnej zmene
pomerov, na základe ktorej by mohol súd zmeniť toto rozhodnutie.

Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 23.11.2013 (čl. 9 spisu)
mal súd za preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v sume 456,50 € mesačne od
9.10.2013. Invalidný dôchodok mu bol priznaný z dôvodu, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok
vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav bol uznaný invalidným z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce a výsledok jeho posúdenia je
uvedený v lekárskej správe z 31.10.2013. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol k 9.10.2013. Ďalej
súd z dohody o skončení pracovného pomeru (čl. 7 spisu) č. 311/2013 zo dňa 4.11.2013 uzavretej
medzi jeho zamestnávateľom J. spoločnosťou R. A., a.s., so sídlom Drieňova 24, 820 09 Bratislava a
zamestnancom - žalobcom, ktorý vykonával prácu posunovača z článku I. dohody, že sa obe strany
dohodli tak, že bude skončený pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, čiže žalobcu dňom
7.11.2013 a to z dôvodu jeho odchodu do invalidného dôchodku. Z potvrdenia o príjme (čl. 20 spisu)
vyhotoveného ŽS Cargo, bývalým zamestnávateľom žalobcu zo dňa 18.11.2013 súd zistil, že žalobca
dosahoval čistý mesačný príjem za rok 2012 vo výške 5.327,45 €, čo predstavuje sumu 443,95 €
mesačne. Z výpovede žalobcu pred súdom súd zistil, že tento v priebehu konania predal rodinný dom
súp. číslo XXX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. C. zapísané na LV č. XXX za
kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi kúpnej zmluvy spísanej G. zápisnicou N 38/2014,
NZ 12771/2014, NCRIS 13004/2014 na sumu 44.000,- €. Kúpna cena predávajúcemu -žalobcovi mala
byť vyplatená v 243 mesačných splátkach v sume 251,- € priamo na jeho účet vedený v Slovenskej

sporiteľni, a.s. a tieto majú byť uhradené od 1.4.2014 do 1.4.2034. Na nehnuteľnostiach viazne ťarcha
Slovenskej sporiteľne, a.s. a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

Z výpovede žalobcu bolo zistené, že splátky kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy
bude priamo slúžiť ako úhrada za pôžičku, ktorá mu bola poskytnutá Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že už nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Zároveň predložil súdu
kópiu nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním ako nájomníkom a Z. E. ako prenajímateľom. Predmetom
nájmu tejto zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 8.4.2014 je prenájom bytu č. 5, nachádzajúceho sa
v bytovom dome súp. č. XX/XXX na ulici O. XX vo Z. C.. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná
o garsónku, v ktorej teraz býva. Ďalej uviedol, že má aj ďalšie pôžičky, ktoré musí aj naďalej splácať.
Je ich asi okolo päť. Z tohto dôvodu teda trvá na návrhu na zníženie výživného. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej K. C., nar. XX.X.XXXX na výživu ktorej
prispieva výživným v sume 40,- € mesačne od 1. júla 2011. Zároveň súdu predložil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne - ústredie z 5.12.2013, na základe ktorého mu bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu
464,30 € mesačne od 1. januára 2014. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, kvôli čomu bol
aj hospitalizovaný v nemocnici a má zvýšené výdavky na nákup liekov. Uviedol, že si musel požičať
peniaze, aby mohol prispievať na výživu svojich detí. Zároveň uviedol, že žalovaným v 2. a 3. rade
vybavil aj režijný lístok, aby mohli cestovať lacnejšie do školy.

Z výpovedí žalovaných 2. a 3. rade a potvrdení mal súd za preukázané, že žalované v 2. a 3. rade
sú toho času študentkami vysokej školy a to Univerzity J. Selyeho so sídlom Bratislavská cesta 3322
Komárno. Žalovaná v 2. rade navštevuje štvrtý ročník a žalovaná v 3. rade navštevuje druhý ročník
tejto školy. Obe sú poberateľkami sociálneho štipendia vo výške 180,- € mesačne, čo súdu preukázali,
aj rozhodnutím vydaným univerzitou. Zároveň poukázali na to, že majú výdavky spojené so štúdiom
a to za ubytovanie v kolégiu v sume 46,- €, za nákup študijných pomôcok, stravné, dokopy asi 130,-
mesačne. V tomto školskom roku žalovaná v 2. rade študuje v Budapešti, kde je na študijnom pobyte,
kde býva v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 110,- € mesačne, o čom predložila súdu
aj nájomnú zmluvu.

Ďalej súd zistil z predloženého opisu mzdových listov žalovanej v 1. rade, že za obdobie roka 2014
dosahovala u zamestnávateľa Imperium, s.r.o. so sídlom Nám. Osloboditeľov 23, Michalovce sumu asi
350,- € mesačne. Z výpovede žalovanej v 1. rade bolo zistené, že so žalovanými v 2. a 3. rade bývajú v
1 a 1 izbovom byte v podnájme. Uhrádzajú nájom vo výške 248,- € mesačne. Žalovaná v 1. rade nemá
iné vyživovacie povinnosti.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P 123/2011 súd zistil, že rozsudkom č.k. 15P123/2011-19 zo
dňa 21.9.2011 súd schválil rodičovskú dohodu tak, že zveril mal. K. C., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matke a žalobcovi uložil povinnosť prispievať iba jej výživu sumou XX,- € mesačne. P.
nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Zo spisu sp. zn. 2P XXX/XXXX bolo zistené, že tunajší súd
rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX schválil rodičovskú dohodu na základe, ktorej zveril mal. K. C., nar.
XX.X.XXXX, maloleté dieťa žalobcu do striedavej starostlivosti rodičov a neurčil výživné. Rozsudok zatiaľ
nenadobudol právoplatnosť.

Súd v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami po vykonaní dokazovania dospel k záveru,
že u žalobcu došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na žalované v
2. a 3. rade. Preukázateľné u žalobcu sa znížila pracovná schopnosť, čo vyplýva z vyššie označeného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. V dôsledku toho ukončil pracovný pomer u
zamestnávateľa, u ktorého dosahoval vyššie označený príjem a následne je mu vyplávaný invalidný
dôchodok, v súčasnosti vo výške 464,30 € mesačne. Okrem toho však narodením maloletej K. C.,
15.X.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, na výživu ktorej prispieva
na základe vyššie označeného rozhodnutia tunajšieho súdu. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré spôsobili
na strane žalobcu takú zmenu pomerov a na základe čoho súd aj dospel k záveru, že táto odôvodňuje
u neho zníženie výživného na žalovaných v 2. a 3. rade. Žalobca sa domáhal zníženia výživného na
žalované v 2. a 3. rade z doterajšej sumy 80,- € na každú z nich na sumu 30,- € na každú z nich. Súd
však zvážil aj skutočnosti, že na druhej strane aj u žalovaných v 2. a 3. rade došlo k podstatnej zmene

pomerov od poslednej úpravy výživného, keďže obe sú vekovo staršie, sú študentkami vysokej školy v
dôsledku čoho sú u nich zvýšené náklady v súvislosti s nákladmi na bývanie, nákupom školských potrieb,
stravy, ako aj ďalších potrieb, čo tiež je spojené so značnými nákladmi. U žalovanej v 1. rade matky
žalovaných v 2. a 3. rade k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Tejto sa podstatne mesačný príjem
nezvýšil ani neznížil, oproti poslednej úprave výživného. Súd po zvážení týchto skutočností rozhodol o
návrhu žalobcu tak, že vyhovel v časti jeho návrhu a znížil výživné od 1. mája 2014 na žalované v 2.
a 3. rade z pôvodne určenej sumy 80,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne u každej zo žalovaných v
2. a 3. rade. Keďže žalobca žiadal znížiť výživné na 30,- € mesačne na každú z nich tak v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ktorá síce mala
úspech v konaní, ale náhradu trov konania od neúspešného žalobcu nežiadala. Vo vzťahu k žalovaným
v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.