Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414202210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloletého O. G., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, dieťa rodičov: E. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XXX a G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/99/2006-70 zo dňa 13.10.2006 v časti o
výživnom na maloletého O. G., nar. XX.X.XXXX tak, že výživné na maloletého zo strany otca sa z v y š
u j e zo sumy 1.000,- Sk mesačne na 80,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku a výživné
na maloletého zo strany matky sa z v y š u j e zo sumy 800,- Sk mesačne na výšku 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podal podnet na zvýšenie výživného na maloletého
zo strany oboch rodičov, keďže maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti s poukazom na
ustanovenie § 62 Zákona o rodine a zvyšujúcu sa sumu životného minima.

Na základe uvedeného súd začal konanie o zvýšenie výživného na maloletého podľa § 81 Občianskeho
súdneho poriadku.

Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 80,- eur mesačne.

Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože nemá žiadny príjem a
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej terajšieho
druhovského pomeru.

Stará matka na pojednávaní žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 80,- eur mesačne a zo strany
matky na minimálnu výšku vzhľadom na to, že otec je zamestnaný a matka nepracuje. Maloleté dieťa
má okrem bežných potrieb aj mimoriadne potreby športového charakteru, keďže hrá hokej.

Kolízna opatrovníčka navrhla výživné zvýšiť zo strany oboch rodičov, pretože sa zmenili pomery na
strane maloletého dieťaťa, ktoré je už vekovo staršie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho súdu č.k.
11P/99/2006, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/99/2006-70 zo dňa 13.10.2006 bol maloletý O. G.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke X. G., pričom otec bol zaviazaný na
platenie výživného na maloletého v sume 1.000,- Sk mesačne a matka v sume 800,- Sk mesačne. V tom
čase obaja rodičia boli nezamestnaní a brigádnicky si privyrábali. Otec mal príjem 15.000,- Sk čistého
a matka na deň dostala 800 - 900,- Sk.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na
maloletého na výšku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, bez ohľadu na

jej príjem, pričom toto životné minimum činí od 1.7.2013 90,42 eur mesačne podľa zákona č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a výživné z tejto sumy činí 27,13 eur mesačne.
Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej
terajšieho druhovského pomeru.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca, brigádnicky si privyrobí mesačne okolo 300-360,- eur čistého. Má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči M. G., nar. XX.X.XXXX, na ktorého platí výživné vo výške 80,- eur
mesačne. Podľa názoru súdu otec môže prispievať sumou 80,- eur mesačne aj na maloletého O. a
to vzhľadom na jeho príjem a odôvodnené potreby maloletého s prihliadnutím na Zákon č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na nezaopatrené
neplnoleté dieťa činí 90,42 eur mesačne. Pokiaľ otec zaplatí zo svojho priemerného mesačného čistého

príjmu, ktorý činí mesačne 360,- eur sumu 80,- eur na maloletého O. a sumu 80,- eur na maloletého M.,
zostane mu ešte 200,- eur, čo je suma na hranici jeho životného minima, ktoré podľa vyššie citovaného
zákona o životnom minime na plnoletú fyzickú osobu činí 198,09 eur mesačne.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku,
pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a
v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 4
vyhotoveniach, okrem matky, kolízneho opatrovníka a sestry maloletej, ktorí sa tohto práva po jeho
vyhlásení vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Podľa § 205 odsek 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočnosti, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.