Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/411/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113206266
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113206266.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so
sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO:00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o.,
IČO: 36 856 584, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49 proti odporkyni U. G., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom v R., R. ul. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.669,22 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2013 č. k.
13C/181/2013- 124, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2013 č. k. 13C/181/2013- 124 bolo odporkyni
uložené zaplatiť navrhovateľovi 1.250,55 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 974,07 eur
od 19.12.2012 do zaplatenia a 18,40% ročným úrokom zo sumy 935,80 eur od 19.12.2012 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý. V odôvodnení
výroku rozsudku o zmietnutí návrhu v časti okresný súd uviedol, že v zmluve o bežnom účte môže
byť dohodnuté, že banka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na
účte potrebné peňažné prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet
môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného
zostatku, avšak len v rozsahu úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu
však musí byť medzi stranami dohodnutý. V prejednávanom prípade z predloženej zmluvy o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby č. 0041441074 vyplynulo, že medzi navrhovateľom a
odporcom bolo dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania na tomto účte po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Z uvedených podmienok okresný súd
zistil, že podľa časti C bodu 9.1 banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok
uvedených v bode 10.2 až do výšky stanovenej bankou podľa bodu 9.2. Podľa časti C bodu 9.2 banka
v prípade, že dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie, oznámi dlžníkovi oznámením (t.j. písomnosťou
v zmysle časti A) poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto oznámení maximálnu výšku
povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Súdu v súvislosti s
týmto nárokom neboli zo strany navrhovateľa poskytnuté skutočnosti (ani vo forme tvrdení ani vo forme
dôkazov), na základe ktorých by mohol mať súd preukázanú skutočnosť, že k akej dohode o povolenom
prečerpaní došlo resp. s akými podmienkami. Listinný dôkaz, predložený navrhovateľom na č.l. 34-67
takým dôkazom nie je, nakoľko ide len o dôkaz o jednotlivých pohyboch na bežnom účte klienta t.j. takýto
dôkaz bez ďalšieho (bez splnenia povinnosti tvrdenia a predloženia ďalších relevantných dokladov,

ktoré sa spomínajú v obchodných podmienkach banky) nepreukazuje dôvod jednotlivých pohybov na
účte a tým dôvodnosť požadovaného nároku navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež žiadnym dôkazom
nepreukázal a žiadny dôkaz ani nenavrhol na preukázanie skutočnosti, že odporcovi bolo povolené
prečerpanie poskytnuté do výšky 663,88 eur a že v prípade prekročenia takto stanoveného úverového
rámca dochádzalo zo strany odporcu k tzv. nepovolenému prečerpaniu. Okresný súd sa nestotožnil s
právnym názorom navrhovateľa v tom, že uzavretím zmluvy o poskytnutí balíka služieb nebolo potrebné
odporcovi nič ďalej doručovať, pretože banka vo svojich obchodných podmienkach sa sama zaviazala
oznámiť Dlžníkovi maximálnu výšku povoleného prečerpania, aby tento mal o.i. vedomosť, kedy sa
dostane do nepovoleného prečerpania, s čím navrhovateľ spája vznik ďalších nárokov. Vzhľadom na
nepreukázanie skutočnosti, v akom rozsahu bolo medzi účastníkmi dohodnuté povolené prečerpanie,
súd nevie vyhodnotiť, kedy sa odporca dostal do tzv. nepovoleného prečerpania, a tým nevie vyhodnotiť
opodstatnenosť nárokov navrhovateľa, ktoré si voči odporcovi z titulu nepovoleného prečerpania uplatnil.
Navrhovateľ vo svojom doplnenom podaní zo dňa 24.10.2013 zdôvodnil, prečo výška požadovanej
„istiny“ je napriek tvrdenému úverovému rámcu oveľa vyššia. Navrhovateľom uplatňovaná istina vo
výške 1.387,51 eur je tvorená výbermi odporcu, ak išiel s výberom do mínusu + úroky + poplatky,
pričom sú zohľadnené aj úhrady odporcu započítané a istinu. V prvom rade by súd chcel uviesť, že
pojem istina predstavuje pomernú časť dlhu bez úrokov, v podstate musí ísť vždy o sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov znížených o úhrady dlžníka na túto sumu. Používanie pojmu istina tak, ako
to urobil navrhovateľ, je v rozpore s obsahom tohto pojmu, bežne akceptovaného a definovaného
v slovníkoch finančných pojmov. Súd preto uvádza, že suma 1.387,51 eur je tvorená istinou (ktorú
predstavujú celkové výbery odporcu, ak išiel s výberom do mínusu) vo výške 11.288,01 eur, úrokmi
vo výške 1.047,60 eur a poplatkami vo výške 384,12 eur. Úhrady odporcu navrhovateľ vyčíslil sumou
11.350,29 eur. Čo sa týka sumy vyčísleného úroku v tomto smere je nutné uviesť, že suma úroku bola
navrhovateľom vyčíslená bez bližšieho uvedenia výšky sadzby a príslušného obdobia, za ktorý je úrok
počítaný a teda uplatňovaný a taktiež z akej sumy. Čo sa týka vyčíslených poplatkov vo výške 384,12 eur
v tomto smere súd musí uviesť, že dôvodnosť jednotlivých poplatkov z predloženého sadzobníka - č.l.
24-27 nevyplýva, nakoľko jedinými dohodnutými poplatkami pri povolenom prečerpaní k bežnému účtu
je podľa č.l. 27 p.v. od 1.7.2006 suma 200,- Sk za prvú upomienku a suma 500,- Sk za druhú upomienku
a od 1.10.2010 podľa č.l. 105 suma 9,96 eur za upomienku. V tomto smere je taktiež potrebné uviesť, že
navrhovateľ zasielanie upomienok odporcovi súdu nijakým spôsobom nepreukázal a ostatné poplatky z
predložených sadzobníkov súdu nevyplývajú. Z predložených listinných dôkazov, najmä výpisov z účtu
odporcu a tvrdení navrhovateľa v podaní zo dňa 24.10.2013 tak mal súd preukázané, že istina bola
vo výške 11.288,01 eur, pričom úhrady zo strany odporkyne boli vo výške 11.350,29 eur, čím nárok
navrhovateľa súd vyhodnotil ako nedôvodný. Z tohto dôvodu jeho návrh v časti nároku na zaplatenie
sumy 1.418,67 € s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.388,13 eur od 19.12.2012 do zaplatenia
zamietol. Vec právne posúdil podľa § § 52 ods. 1-3 a § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného
do 30.06.2006, § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu v časti a do výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku okresného
súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie event. zmenil napadnuté výroky
tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.. Uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické
osoby č. 0041441074 bol odporkyni zriadený bežný účet, pričom po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie na tomto
účte do výšky 663,88 eur dňa 18.05.206, čo vyplýva aj z dokumentu Transakcia na úvere 2, ktorý
bol priložený ako dôkaz k návrhu. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že odporkyňa ho aj čerpala.
Transakcia na úvere je výpisom z účtu odporkyne, a preto nie je správny záver okresného súdu,
že nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Okresný súd konal v rozpore so
zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, čím porušil právo na spravodlivý súdny proces, pretože
počas pojednávania neuviedol, že spochybňuje nárok navrhovateľa týkajúci sa poskytnutia povoleného
prečerpania vo výške 663,88 eur ani iným spôsobom nevyjadril predbežný právny názor. Poukazoval na
znenie § 100 ods. 1 O.s.p v spojení s §118 ods. 2 O.s.p., pričom uviedol, že zmyslom tejto konštrukcie
nepochybne je obmedziť počet tzv. prekvapujúcich rozsudkov. Uviedol, že okresnému súdu doručil

podrobnú špecifikáciu pohľadávky a na pojednávaní doplnil tvrdenia, čoho dôkazom je aj zápisnica z
pojednávania. Obsahom danej špecifikácie na str. 7-27 je tak pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere
ako aj z poskytnutého povoleného prečerpania. Podľa jeho názoru uniesol dôkazné bremeno a všetky
skutočnosti podľa súdu nepreukázané podložil listinnými dôkazmi.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Odvolací súd sa predovšetkým nestotožňuje s procesnou námietkou navrhovateľa, že okresný súd
porušil právo na spravodlivý súdny proces, pretože počas pojednávania neuviedol, že spochybňuje
nárok navrhovateľa týkajúci sa poskytnutia povoleného prečerpania vo výške 663,88 eur. Zo zápisnice
o pojednávaní vyplýva pravý opak. Okresný súd po prednese návrhu postupoval v súlade s § 118
ods. 2 O.s.p. a prítomnému zástupcovi navrhovateľa uviedol cit. „skutkové tvrdenia ohľadom zmluvy
o splátkovom úvere súd nepovažuje za sporné, pričom návrh v tejto časti považuje aj za riadne
špecifikovaný. Ohľadom tvrdení navrhovateľa o nároku uplatňovaného zo zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre Fyzické osoby uvádza, že je potrebné ich doplniť.“ Z tohto konštatovania súdu
je zrejmé, že nároky uplatňované zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby
považoval za sporné, pričom prítomnému zástupcovi navrhovateľa konkrétne uviedol, v čom vidí ich
spornosť, resp. prečo tieto spochybňuje. Uviedol , že predmetné tvrdenia je potrebné doplniť, z toho
je zrejmé, že ich považoval za neúplne a nedostačujúce pre vyhodnotenie uplatneného nároku ako
nesporného a nepochybného. Následne okresný súd konkretizoval v čom, v ktorej skutkovej otázke
vidí neúplnosť tvrdení skutočností rozhodných z hľadiska hmotného práva, a vyzval navrhovateľa
na konkrétne doplnenie a objasnenie skutočností, ktoré sú z hľadiska právneho posúdenia veci
rozhodné a ktorými sa je potrebné pri dokazovaní zaoberať a to skutočnosti ohľadom dojednania
povoleného prečerpania. Navrhovateľ na výzvu okresného súdu na doplnenie tvrdil, že odporkyni nebolo
potrebné nič ďalšie doručovať vzhľadom na stanovené obchodné podmienky a taktiež nebola potrebná
jej osobitná žiadosť. Takéto doplnenie skutočností sa však okresnému súdu nejavilo dostatočným a
opätovne vyzval navrhovateľa na označenie skutočností tvoriacich rozhodný skutkový stav t.j. či došlo
k splneniu podmienok zo strany navrhovateľa tak, ako sú uvedené v časti C, bod 9 Obchodných
podmienok pri poskytovaní splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým
osobám nepodnikateľom (ďalej len „obchodných podmienok“). Navrhovateľ reagoval poukazom na
svoje predchádzajúce tvrdenia zaslané súdu pred pojednávaním v písomnej forme obsiahnuté v
špecifikácii pohľadávky, v ktorých bola obsiahnutá citácia čl. 9 a 11 obchodných podmienok . Z
uvedených obchodných podmienok okresný súd zistil, že podľa časti C bodu 9.1 banka dlžníkovi
poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.2 až do výšky stanovenej
bankou podľa bodu 9.2. Podľa časti C bodu 9.2 banka v prípade, že dlžníkovi poskytne povolené
prečerpanie, oznámi dlžníkovi oznámením (t.j. písomnosťou v zmysle časti A podmienok) poskytnutie
povoleného prečerpania a stanoví v tomto oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania,
do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Je teda zrejmé, že navrhovateľ sa zaviazal
oznámiť odporkyni písomne poskytnutie povoleného prečerpania a zároveň ním stanoviť jeho výšku.
Navrhovateľ však ani v návrhu, ani v jeho písomnom doplnení - v špecifikácii pohľadávky, a ani ústne do
zápisnice na pojednávaní po výzve súdu, netvrdil skutočnosti predpokladané a vyžadované obchodnými
podmienkami a uzavretou dohodou pre riadne dojednanie povoleného prečerpania.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosťou účastníkom.
Keďže navrhovateľ netvrdil, že by došlo k písomnému oznámeniu navrhovateľa adresovanému
odporkyni, ktorého obsahom by bola aj určená výška povoleného prečerpania, je z logiky veci zrejmé,
že nemohol byť vyzývaný ani na označenie a predloženie dôkazu o tejto skutočnosti.

Okresný súd postupoval v konaní správne podľa ustanovení občianskeho súdneho poriadku
upravujúcich priebeh pojednávania, dodržal princíp kontradiktórnosti súdneho konania, náležite si
ujasnil hmotnoprávnu problematiku riešeného sporu a zaujal predbežný právny záver o pochybnosti

nároku, ktorý je predmetom odvolania, z dôvodu neúplnosti tvrdení navrhovateľa a tým aj dôkazných
návrhov s poukazom na konkrétne znenie obchodných podmienok. Tento svoj predbežný záver
prítomnému navrhovateľovi oznámil a umožnil mu zamerať svoje tvrdenia a dôkazné návrhy tak, aby
sa ho snažil vyvrátiť.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a
navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou účastníkov konania, na ktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia
(§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý
účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď §
120 ods. 1 O.s.p.). Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať
potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel
vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi. Tie mu
nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Preto ak súd zistí, že opis rozhodujúcich skutočností
resp. tvrdenie účastníka o skutočnostiach nie je dostatočné a úplné, musí v sporovom konaní vyzvať
účastníkov, aby svoje tvrdenia doplnili, čo okresný súd v danej veci aj vykonal Ak tak účastníci
nevykonajú, potom zastihne tohto účastníka, ktorý je povinný potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý
procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jeho neprospech.

V danej veci navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol rozhodné skutočnosti.

Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól zásady formálnej
pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods. 1 O.s.p. tak, že základom rozhodnutia
súdu je zistený skutkový stav. Ak si účastník nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno
tvrdenia, má to ten procesný následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé
rozhodnutie. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľ vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam
uvedeným v návrhu na začatie konania a v jeho doplnení netvrdil, že splnil podmienky uvedené v
citovaných obchodných podmienkach (bod 9.2.) a že zaslal odporkyni písomné oznámenie obsahujúce
jednak skutočnosť poskytnutia povoleného prečerpania a jednak výšku povoleného prečerpania a preto
okresný súd správne uviedol, cit „súdu v súvislosti s týmto nárokom neboli zo strany navrhovateľa
poskytnuté skutočnosti (ani vo forme tvrdení ani vo forme dôkazov), na základe ktorých by mohol mať súd
preukázanú skutočnosť, že k akej dohode o povolenom prečerpaní došlo resp. s akými podmienkami, ....
že odporcovi bolo povolené prečerpanie poskytnuté do výšky 663,88 eur a že v prípade prekročenia
takto stanoveného úverového rámca dochádzalo zo strany odporcu k tzv. nepovolenému prečerpaniu.
Nesplnenie tejto povinnosti malo pre rozhodnutie o podanom návrhu ten následok, že súd nevedel
cit. vyhodnotiť, kedy sa odporca dostal do tzv. nepovoleného prečerpania, a tým nevie vyhodnotiť
opodstatnenosť nárokov navrhovateľa, ktoré si voči odporcovi z titulu nepovoleného prečerpania uplatnil.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval v odvolaní na skutočnosť, že právny dôvod vzniku pohľadávky a výška
pohľadávky vyplýva z listinného dôkazu „Transakcia na úvere 2“, s touto námietku sa vysporiadal už
okresný súd vo svojom rozsudku, keď správne uviedol cit. listinný dôkaz, predložený navrhovateľom na
č.l. 34-67 ( pozn. „Transakcia na úvere 2“) takým dôkazom nie je, nakoľko ide len o dôkaz o jednotlivých
pohyboch na bežnom účte klienta t.j. takýto dôkaz bez ďalšieho (bez splnenia povinnosti tvrdenia a
predloženia ďalších relevantných dokladov, ktoré sa spomínajú v obchodných podmienkach banky)
nepreukazuje dôvod jednotlivých pohybov na účte a tým dôvodnosť požadovaného nároku navrhovateľa.

Ak okresný súd zisťoval skutkový stav z dôkazného tvrdenia navrhovateľa ako aj z jeho dôkaznej
iniciatívy v konaní (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.), správne okresný súd uvedené zistenie skutkovej
okolnosti vyhodnotil tak (§ 153 ods. 1 O.s.p.), že navrhovateľ v konaní neuniesol bremeno tvrdenia
dôvodnosti a výšky uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací krajský súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, potvrdil
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods1. a §
151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila ani jej zo spisu žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplynuli, preto jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .