Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312217601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P., F. X proti odporcovi H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX-XXX Y., G.. R. M. R. o zvýšenie výživného, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 10P/483/2012-95
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a odporca n e m á p
r á v o na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu na

navrhovateľa zo sumy 2 000 Sk mesačne na sumu 130 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcejčastinávrhzamietolavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.
Odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 98,46 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu
Humenné zo dňa 01. 06. 2004, č. k. 19P/373/2003-39 bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu pre
navrhovateľa zo sumy 1 200 Sk mesačne na sumu 2 000 Sk mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2013. V
tom čase odporca žil v N., kde mal pracovné príjmy. Bol ženatý a z manželstva pochádzali dve mal. deti
narodené v roku 2001 a v roku 2004. Čistý mesačný príjem matky navrhovateľa predstavoval 8 333 Sk.

Navrhovateľ bol žiakom 6.ročníka základnej školy a žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou.

Navrhovateľ je v súčasnosti študentom 2.ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia Vysokej školy
zdravotníctva a sociálnej práce sv. C. v L.. Školu navštevuje v H., kde denne dochádza z P. a za cestovné
uhrádza každý deň 2,20 Eur. Dňa 28. 08. 2013 uhradil za ISIC kartu sumu 10 Eur a sumu 380 Eur
ako školné. Rozhodnutím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. C. v L. mu bolo priznané
sociálne štipendium vo výške 155 Eur mesačne od 01. 09. 2013 do 30. 06. 2014. Žije v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá je nezamestnaná. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka
Humenné zo dňa 04. 10. 2013 jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného

vymeriavacieho základu 13,3195 Eur od 01. 09. 2013 na obdobie 6 mesiacov. K tomu pracuje na základe
dohody o vykonaní práce zo dňa 18. 09. 2013, v ktorej je dohodnutá odmena za vykonanú prácu vo
výške 50 Eur. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 9 rokov a je nepochybné, že za toto
obdobie sa životné náklady navrhovateľa podstatným spôsobom zvýšili. Odporca, ktorý dlhodobo žijev zahraničí v čase posledného rozhodnutia o výživnom žil a pracoval v N.. V terajšej dobe žije v F.. Vo
svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ako azylový utečenec v F. nemôže legálne pracovať, pretože
mu skončilo dočasné pracovné povolenie a čaká na rozhodnutie súdu. O tom doručil doklad žiadateľa o

ochranu utečenca v F., ktorý je však ešte z roku 2007. V F. podľa dostupných internetových zdrojov sa
uplatňuje nový azylový systém pre utečencov, ktorého zmyslom bolo urýchliť konanie pre žiadateľov o
azyl z tzv. bezpečných krajín, medzi ktoré je zaradená i Slovenská republika. F. rada pre prisťahovalcov
a utečencov vypočúva každého oprávneného žiadateľa o azyl individuálne v priebehu 30 - 45 dní a
následne vydá rozhodnutie. Je preto nelogické, aby odporca od roku 2007 neobdržal žiadne rozhodnutie

odF.radypreprisťahovalcovautečencov,nazákladektoréhobymoholďalejriešiťsvojusituáciu.Taktiež
nebolo možné uveriť tvrdeniu odporcu, že vôbec nepracuje, pretože v F. žije minimálne od roku 2007, má
tam náklady na život, má rodinu, dve mal. deti a mal dostatok času na získanie potrebného pracovného
povolenia, resp., ak toto pracovné povolenie zatiaľ nemá, neznamená to, že nepracuje aj nelegálne.
Minimálna mzda v F. sa v jednotlivých provinciách pohybuje od 7 - 8,5 F. dolára za hodinu, čiže ak
by odporca pracoval hoci len na za minimálnu mzdu, jeho mesačný príjem by mu umožnil prispievať

na výživu syna Z. zvýšené výživné vo výške 130 Eur mesačne. Odporca navyše nepredložil žiadne
dokumenty preukazujúce, že je nezamestnaný, že nepracuje, prípadne poberá len sociálne dávky alebo
má závažné zdravotné problémy neumožňujúce mu pracovať. S prihliadnutím na uvedené vyživovacia
povinnosť pre navrhovateľa zo strany odporcu bola s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zvýšená
na sumu 130 Eur mesačne.

V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, a to aj preto, lebo navrhovateľ poberá sociálne štipendium,
vyživovaciu povinnosť má k nemu i matka, pričom odporca má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

O trovách konania účastníkov a štátu sa rozhodlo podľa ust. § 142 ods. 2 a § 148 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Ako dôvod uviedol,
že F. rada pre prisťahovalcov a utečencov vypočúva každého jedného oprávneného žiadateľa o azyl

individuálne v priebehu 30 - 45 dní, avšak tento stav neplatil v roku 2007, keď prišiel do F.. Od roku 2007
do roku 2012 sa v F. zdržiaval na základe platného utečeneckého azylu. Nelegálne pracovať nemôže,
nakoľko by jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá. Žiadosť o utečenecký azyl si podal v roku 2011 a
vybavenie tejto žiadosti trvá od 30 do 42 mesiacov. Rozhodnutie o žiadosti mu môže byť poslané v roku
2014. V roku 2014, keď sa jeho situácia vyrieši a bude pracovať, je ochotný platiť na výživu navrhovateľa

vyššou čiastkou. V F. býva s tetou, ktorá platí nájom a všetko čo sa týka stravy.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia postupom
vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O. s.
p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi

žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.