Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Jaroslava Fúrová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201173
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6012201173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľa W.
Z., bytom E. I. č. XXX, proti odporcovi Centru právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná č. 34, Žilina,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 4N 2397/12 zo dňa 11. októbra 2012, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/31/2012-19 zo dňa 20. decembra
2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/31/2012-19
zo dňa 20. decembra 2012, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie odporcu č. 4N 2397/12 zo
dňa 11. októbra 2012 z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.Uvedenýmrozhodnutímodporcanepriznalnavrhovateľovinároknaposkytnutieprávnejpomoci
v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/137/2009 o náhradu straty na zárobku
konštatujúc, že navrhovateľ spoločne posudzovaný z manželkou a jedným nezaopatreným dieťaťom
sa nenachádzajú v stave materiálnej núdze, hoci ich započítateľný príjem v posudzovanom období

nedosahuje 1,6-násobok sumy životného minima, majúc za to, že vzhľadom na predpokladané trovy
právneho zastúpenia, ktoré by mohli navrhovateľovi vzniknúť, možno konštatovať, že žiadateľ spolu
s jedným nezaopatreným dieťaťom vlastní majetok, ktorým by si mohol zabezpečiť využitie právnych
služieb.

Krajský súd citujúc ust. § 3 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 a 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/ a ods.
2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. konštatoval, že v prejednávanom prípade nebolo sporné, že navrhovateľov započítateľný príjem
v posudzovanom období nedosahoval 1,4 ani 1,6-násobok sumy životného minima, ale sporným bolo,
či si môže navrhovateľ využívanie potrebných právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom. Podľa
názoru krajského súdu odporca pri vydávaní predmetného rozhodnutia nepostupoval podľa ustanovení
§ 3 ods. 4 (zásada zákonnosti) a § 32 a § 46 správneho poriadku, nakoľko nedostatočne zistil skutkový

stav a zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Konštatoval, že odporca v súvislosti so zistením, že
navrhovateľ vlastní majetok, ktorým by si mohol zabezpečiť využitie právnych služieb, poukázal na
vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo viacerých nehnuteľností navrhovateľa v neidentickom stave, ktorých
výmeru nie je možné určiť, a preto odporca za rozhodujúce považoval pozemky zapísané na listevlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. I. v celkovej výmere 11 073 m2, pričom sa jedná o 12
pozemkov v kultúre orná pôda. Ďalej poukázal na to, že odporca uviedol, že na základe informácie
od pracovníka realitnej kancelárie zistil cenu ornej pôdy a tiež to, že v súčasnosti nie je ponúkaný

predaj alebo kúpa ornej pôdy v obci Nová Bystrica. Podľa názoru krajského súdu cena pozemkov,
ktoré odporca považoval za majetok, ktorým by si mohol navrhovateľ zabezpečiť právne služby, nebola
dostatočne objektívne zistená, nakoľko išlo iba o vyjadrenie jednej realitnej kancelárie. Mal za to, že
cenu je potrebné zistiť s ohľadom na konkrétne podmienky najmä prostredníctvom obecného úradu v
mieste bydliska navrhovateľa ako aj prostredníctvom viacerých (najmenej troch) realitných kancelárií,

pričom je potrebné posúdiť aj otázku reálnosti predaja v dostupnom čase. Krajský súd ďalej zdôraznil,
že odporca musí posudzovať potrebu ochrany záujmov navrhovateľa individuálne, a to aj v súvislosti so
skutkovou a právnou zložitosťou veci, v ktorej požaduje navrhovateľ poskytnúť právnu pomoc. Napokon
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/117/2012-283 zo dňa 30. marca 2012, ktorým
bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom bola preskúmaná
a vyhodnotená celá sociálna situácia navrhovateľa, a od vydania predmetného rozhodnutia nebola

odporcom zistená podstatná zmena majetkových pomerov navrhovateľa, na základe čoho krajský súd
uzavrel,žerozhodnutieodporcujeajvzrejmomrozporezrozhodnutímsúdu.Otrováchkonaniarozhodol
krajskýsúdtak,ženavrhovateľoviichnáhradunepriznal,pretožesiichneuplatnilaanimupočaskonania
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP).
Odporca mal za to, že dostatočne a správne zistil skutkový stav, keď na základe vykonaných dôkazov
dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ je vlastníkom majetku, ktorým by si mohol zabezpečiť

právne služby, a teda sa nenachádza v stave materiálnej núdze. Namietal, že pri zisťovaní ceny
pozemkov v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho manželky zisťoval cenu pozemkov
z viacerých zdrojov, jednak od realitnej kancelárie, ako aj z internetu a z ponuky porovnateľného
pozemkuvNovejBystrici,zktorýchzistil,žetrhováhodnotuornejpôdyvbezpodielovomspoluvlastníctve
navrhovateľa a jeho manželky v celkovej výmere 9772 m2 by mohla dosahovať 19 554 € až 78 176

€ pri cene 2 až 8 € za m2. Pokiaľ ide o uznesenie o oslobodení súdneho poplatku v súdnom konaní,
na ktoré poukázal krajský súd, odporca namietol, že súd pri posudzovaní nároku na oslobodenie od
súdnych poplatkov sa riadi inými kritériami ako Centrum právnej pomoci pri posudzovaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci. Ďalej odporca k danému prípadu vyjadril názor, že pokiaľ navrhovateľ
vlastní niekoľko tisíc metrov štvorcových pôdy, nemožno takéhoto žiadateľa o bezplatnú právnu pomoc

pokladať za človeka v materiálnej núdzi. Mal za to, že keby navrhovateľ aspoň časť týchto pozemkov,
ktoré sú z väčšej časti ornou pôdou, prenajal, dokázal by si tak zabezpečiť pravidelný mesačný príjem,
ktorým by si mohol hradiť právne služby. Uzavrel preto, že navrhovateľovi nič nebráni využiť vlastníctvo
predmetných nehnuteľností a zabezpečiť si tak potrebné finančné prostriedky na zaplatenie právnych
služieb. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie

odporcu preskúmavané v súdnom konaní potvrdí.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolanie zamietnuť a rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť. Namietal, že nie je zrejmé, z čoho odporca vyvodzuje trhovú
cenu ornej pôdy v rozmedzí 19 554 € až 78 176 €, resp. z čoho vychádza pri hodnote 2 až 8 € za m2.

Nakoľko v spise o tom neexistuje objektívny doklad od viacerých realitných kancelárií. Odporca nemá
žiadne zistenia o tom, či táto pôda je predajná, v akej je bonite a akým spôsobom by sa s ňou dalo
nakladať, keďže ide o neúrodnú pôdu. Považuje preto odvolanie odporcu za tendenčné a zlomyseľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s použitím
§ 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 <. OSP).

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu sp. zn. 4N 2397/12 zo dňa 11. októbra
2012, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci pre nesplnenie zákonnej
podmienky materiálnej núdze, nakoľko že navrhovateľ si môže využívanie právnych služieb reálne

zabezpečiť svojím majetkom.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie odporcu a vec vrátená odporcovi na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu.
Po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím
na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem,

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,
považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej
veci spolu s právnymi závermi krajského súdu. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dostatočne a
nepochybne odporcom zistené, že navrhovateľ si môže využívanie právnych služieb reálne zabezpečiť

svojím majetkom.

Odvolacie námietky odporcu nie sú také, že by mohli spochybniť a zmeniť záver krajského súdu,
že zistenie skutkového stavu odporcom je nedostačujúce na posúdenie veci. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že nové skutočnosti obsiahnuté v odvolaní odporcu proti rozsudku krajského

súdu ohľadne zistení ceny za predmetné pozemky nemôžu doplniť dôvody napadnutého rozhodnutia;
tieto mali tvoriť obsah odôvodnenia rozhodnutia odporcu, pričom musia mať základ vo vykonanom
dokazovaní. Odporca je povinný uviesť vo svojom rozhodnutí relevantné dôvody, na základe ktorých
rozhodnutie prijal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil
stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 250k ods. 1 OSP s použitím § 250l ods. 2 OSP tak, že

navrhovateľovi, hoci mal vo veci úspech, ich náhradu nepriznal, keďže si ju neuplatnil, a odporcovi ich
náhrada zo zákona neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.