Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226438
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113226438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Q. N., M..N.., N. N. S. X, XXX XX G., F. XX XXX XXX, práv. zast.: G., G. M. N.., N..V..Q.., M. H., N.
N.: O.. I. U. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Y. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.: Ľ. XXXX/
X, XXX XX Ž., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: L. J. K. K. N., Q. L., N. N.:
N.J. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zaplatenie 468,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 83,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z tejto sumy od 27.4.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 384,95 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.07.2013 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporcovi
zaplatiť sumu 468,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od
27.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A5453584, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM
karty, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM
karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáhal jednak zaplatenia ceny
služieb v sume 83,36 eur a zároveň náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané
komunikačné zariadenie Konvertor G-25E v celkovej výške 384,95 eur. Uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou, tj. ide o škodu, ktorú odporca spôsobil
navrhovateľovi tým, že získal zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom

dodatku zaviazal používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.04.2012 oznámil odporcovi sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca
na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani len čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si uplatnil úrok z
omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 27.04.2012.

Podaním doručeným súdu dňa 8.1.2014 do konania na podporu odporcu vstúpilo Združenie na podporu
právspotrebiteľov,občianskehozdruženie,ktorénamietaloneprípustnosťdojednaniaozmluvnejpokute.Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a
ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 24.04.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 15.01.2011 Zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb Orange
Doma č. A5453584 a toho istého dňa aj dodatok k zmluve o pripojení č. A5453584. Predmetom zmluvy
a dodatku bolo zriadenie pripojenia odbernej jednotky k optickej sieti navrhovateľa za účelom využitia
služieb FiberNet Start a služby Pevná linka, pričom odbernej jednotke bolo priradené telefónne číslo

XXXXXXXXXX. V zmysle dodatku navrhovateľ predal odporcovi komunikačné zariadenie Konvertor
G-25E za kúpnu cenu 0,03 eur s DPH. Odporca sa zaviazal využívať služby po dobu 24 mesiacov.

Využívaním telekomunikačných služieb odporcom vznikla navrhovateľovi celková pohľadávka v sume
83,36 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie predplatených služieb. Odporcovi navrhovateľ

zaslal pokus o zmier zo dňa 12.04.2012 s rozpisom neuhradených faktúr, ktorý podľa priloženej
doručenky odporca neprevzal v odbernej lehote.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vkonanímalsúdzanespornepreukázané,žeodporcaporušilsvojepovinnosti vyplývajúcezoZmluvyč.
A5453584 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby v sume 83,36 eur.

Cena za služby bola odporcovi vyúčtovaná nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. 2135580238, splatná 29.12.2011 v sume 17,90 eur,
- faktúra č. 2135580363, splatná 29.12.2011 v sume 1,33 eur,
- faktúra č. 2138958804, splatná 30.01.2012 v sume 1,33 eur,

- faktúra č. 2138959678, splatná 30.01.2012 v sume 57,49 eur,
- faktúra č. 2142413780, splatná 29.02.2012 v sume 1,33 eur,
- faktúra č. 2142413655, splatná 29.02.2012 v sume 3,98 eur.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil sumu 83,36 eur uplatnenú titulom

neuhradenej ceny za služby využívané na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení a dodatku k nej, na
ktorých úhradu je odporca povinný v zmysle zmluvy a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v
súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľovi sumu 83,36 eur vzhľadom na to, že
dlh bol v tejto časti riadne a dostatočne preukázaný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu

s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS).

Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,00 % ročne (ako sadzbu ECB 1,00 %
zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 27.04.2012, ako dňa nasledujúceho po dni uvedenom
v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (26.04.2012) až do zaplatenia.

Súd v súvislosti s tým, že vedľajší účastník namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky, zaväzujúcej

odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu konštatuje, že navrhovateľ si podanou žalobou nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatnil.

Ďalejsinavrhovateľuplatňovalsumu384,95eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškaniatitulomnáhrady
škody.

Navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť navrhovateľa zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto
zmluvných pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,

už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi

predajnou cenou odpredaného komunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody nasledovne:- škoda vo výške 384,95 eur ako rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného zariadenia (384,97 eur)
a akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporcovi predané (0,02 eur).

Podľa čl. 4. bod 4.7 Dodatku k zmluve o pripojení, Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že predávané
zariadenia sú mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou predávaných zariadení a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
v odbernej jednotke v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom

nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2 a 2.3) vzhľadom na
výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny predávaných zariadení ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku,
by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny predávaných
zariadení).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z

dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však

vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ
nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto konštatovaní súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený
v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP bodu 2.1, spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy

uzatvorenej v písomnej podobe....

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP , ... zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými
stranami...

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda
nebolo preukázané, že by odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov nesplnil.

Pokiaľideosamotnývznikškody(predpokladč.2),ktomusúduvádza,že podľa§442ods.1OZuhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného

nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode

(napriek deklarácii uvedenej v bode 4.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva komunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho

úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za zariadenie obdržal dojednanú kúpnu
cenu. Navrhovateľ odpredal odporcovi zariadenie za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci navrhovateľovi

bolo zrejmé, že jeho skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak s odporcom si i
napriek tomu dojednal kúpnu cenu zníženú a takúto zníženú cenu od odporcu aj riadne obdržal.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd návrh v časti
o zaplatenie sumy 384,95eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľbolúspešný včastiozaplatenie83,36eursprísl.aodporcabolúspešnývčastiozaplatenie
384,95 eur s prísl., z čoho vyplýva, že úspešnejšími účastníkmi boli odporca a vedľajší účastník na
strane odporcu. Z uvedeného dôvodu by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemuúčastníkovi na strane odporcu pomerne trovy konania, ktoré im v tomto konaní vznikli. Keďže si však
títo účastníci počas konania trovy neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.