Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/405/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215215
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211215215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. M. R. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. B. B., bytom W.
XX, F., proti odporcovi: Ing. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, Q., zastúpeného advokátom:
Mgr. Mária Kodajová, Karpatská 6, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. júna 2013, č.k. 8C/220/2011-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po čiastočnom

späťvzatí návrhu domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz.
Q., parcela č. 3/1 - orná pôda o výmere 27.542 m2 v podiele 1/2. Určenia vlastníctva sa domáhal
v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom a preto žiadal, aby súd určil, že
sa stal naspäť podielovým spoluvlastníkom tak, ako bol pred predajom nehnuteľnosti. Súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím § 80 písm. b) a c) O.s.p., § 48 ods. 2, § 451 ods. 1
a 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., vecne tým, že vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu naliehavého
záujmu na určení vlastníctva k spornému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva medzi účastníkmi bola riadne uzavretá, pričom navrhovateľ
tvrdí, že kúpna cena mu nebola vyplatená v celosti, ale len vo výške 7.000,- Eur. Uvedenú sumu
odporcanespochybňuje,aletvrdí,žekúpnucenuvyplatilvcelosti.Navrhovateľpobezúspešnejvýzvena
doplatenie kúpnej ceny od zmluvy odstúpil, tvrdiac, že dôvodom bolo nevyplatenie kúpnej ceny. Odporca
platnosť odstúpenia od zmluvy spochybňuje, tvrdiac, že na to nebol dôvod, keďže kúpnu zmluvu vyplatil
v plnej výške. Z uvedeného potom súd vyvodil, že je nesporné, že sumu 7.000,- Eur navrhovateľ z
titulu plnenia z kúpnej zmluvy prijal, pričom z jeho strany bolo poskytnuté plnenie pre odporcu tiež,

keďže rozhodnutím správy katastra pod V 1014/09 bolo vlastníctvo pre odporcu vložené. Vzhľadom na
danú situáciu potom ide o synalagmatický záväzok oboch účastníkov v dôsledku odstúpenia od zmluvy,
čo vyplýva z ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ale aj platnej judikatúry R č. 26/1975. Navrhovateľ
však takéto plnenie, teda vzájomné plnenie v dôsledku odstúpenia od zmluvy nepožaduje. Požaduje len
určenie, že on je podielovým spoluvlastníkom k podiele 1/2-iny spornej nehnuteľnosti, pričom tvrdí, že
jeho postavenie bez takéhoto určenia vlastníctva zostane neisté. Súd nespochybňuje, že navrhovateľ
má podľa zmluvy právo na plnenie , obdobne aj to , že právo na plnenie vzniklo aj odporcovi. Ide teda

o vzájomné plnenie, pričom žaloba podaná v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. a ust. § 457 Občianskeho
zákonníka by obsiahla riešenie otázky vlastníctva navrhovateľa o vydanie vzájomného plnenia. Takýmtospôsobom by sa vyriešilo právne postavenie oboch účastníkov komplexne z celej kúpnej zmluvy a nielen
navrhované čiastkové, či je vlastníkom navrhovateľ alebo nie, pričom nevyriešené by zostalo vzájomné
vyporiadanie a tak by neistota medzi účastníkmi nebola odstránená. Vzájomné plnenie by však mal

žiadať ten, kto má záujem, aby sa vzťahy z kúpnej ceny, ktorá má byť zrušená odstúpením navrátili. V
danom prípade je to navrhovateľ, pretože on chce naspäť svoje vlastníctvo. Len samotným určením
vlastníctva by neboli s konečnou platnosťou vyriešené všetky právne dôsledky po odstúpení od zmluvy.
Na základe takejto úvahy potom súd prvého stupňa nevyhodnocoval výsledky ostatného dokazovania,
ale návrh ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko tento si ich v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že s vysloveným názorom súdu prvého stupňa
nemožno súhlasiť. Navrhovateľ totiž podal návrh v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., tzn. žiadal určiť, či tu
právo konkrétne vlastnícke je alebo nie je. Poukázal na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka z čoho
vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sa na predmetnú zmluvu hľadí ako by neexistovala. Odstúpenie
od kúpnej zmluvy malo teda za následok zánik právneho titulu k pozemku, ktorý bol predmetom

kúpy. Vzhľadom na skutočnosť zrušenia kúpnej zmluvy od jej počiatku ako aj vzhľadom k tomu, že
na príslušnom liste vlastníctva je ako vlastník pozemkov stále zapísaný odporca je tu jednoznačne
daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení, či tu je jeho vlastnícke právo alebo nie je. Bez
uvedeného určenia nie je možné dosiahnuť na príslušnej správe katastra zmenu vlastníckych vzťahov a
preto je bez takéhoto určenia navrhovateľove právne postavenie neisté a takým aj ostane. Súd prvého

stupňa si nesprávne vyložil ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia v súdnom konaní
predpokladá, aby bola podaná žaloba v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., tzn. žaloba na plnenie. Iba takáto
žalobabymalabyťspojenásovzájomnoupovinnosťouvydaťsiposkytnutéplnenie,tzn.vdanomprípade
povinnosť navrhovateľ vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny a tomu zodpovedajúca povinnosť odporcu
vypratať prevedené pozemky. Otázka určenia vlastníckeho práva by v tomto konaní o vrátenie plnenia

bola isto prejudiciálnou otázkou, ktorú by súd musel vyriešiť ako prvú. To však neznamená, že určovacia
žaloba nemohla byť podaná ako samostatný návrh. Návrh podaný na podklade § 457 Občianskeho
zákonníka nie je návrhom riešiacim učenie vlastníckeho práva, nakoľko vlastnícke vzťahy sa menia
okamihom odstúpenia od zmluvy, keďže týmto okamihom zaniká právny titul nadobudnutia vlastníckeho
práva a návrh v zmysle § 457 je len dôsledkom tejto zmeny, kedy oprávnená strana žiada, aby mu bola

jeho vec vrátená. Má teda za to, že na strane predávajúceho, tzn. navrhovateľa je daný právny záujem
na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom
nehnuteľností, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú
judikatúru rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 151/1996 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR 31 Cdo 2808/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6 Sžo 229/2010. Navrhol teda, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
aby rozhodol aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, prípade, aby rozsudok zmenil tak, že
žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keďvec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať
za pravdu odvolateľovi.

Vo veci samej ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pričom podľa tohto ustanovenia
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd
sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danostinaliehavéhoprávnehozáujmu,ktorépodmienkytvoriaconditiosinequanonurčovacejžaloby.Ak
totižsúddospejekzáveru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkypreprípustnosťurčovacejžaloby,resp.
že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto

žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť

právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne

postavenie stalo neistým.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd
odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca

vôbec urobil. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie
k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1
v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,

publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo

neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto

neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to,

čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamenáúplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť

ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b) O.s.p.). V prípade možnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá
neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych

sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p., však neplatí
vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý
právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu
žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca (resp. navrhovateľ) v danom právnom vzťahu

môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,

čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak

navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že v prípade, ak sa preukáže, že navrhovateľ od kúpnej

zmluvy uzavretej s odporcom dňa 19.03.2009 platne odstúpil, potom nastal stav, keď obaja účastníci sú
povinní si vrátiť vzájomné plnenia. V danom prípade, teda to, či je navrhovateľ opäť vlastníkom odporcovi
predaného spoluvlastníckeho podielu záleží od posúdenia, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, v
prípade, že písomne odstúpenie navrhovateľa je platné Ak by súd toto vyriešil ako predbežnú otázku
kladne , je nesporné, že navrhovateľ by sa znovu stal vlastníkom predaného spoluvlastníckeho podielu

okamihom platného odstúpenia od zmluvy, kedy tiež by nastala situácia povinnosti vzájomného vrátenia
sipodľazmluvyposkytnutéhoplnenia.Jepotomnamieste,abyvecbolariešenávrámcižalobyoplnenie,
ktorou sa vyriešia kompletne všetky vzťahy účastníkov po odstúpení od zmluvy.

Vo všeobecnosti totiž platí, že žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou určovacou. Záväzné
rozhodnutie o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia existencie alebo neexistencie

práva, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia, a to bez ohľadu na to, že toto posúdenie by nebolo
obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Inak povedané žaloba o plnenie v zásade konzumuje žalobu
určovaciu, naopak to však neplatí. Keďže v danom prípade, určením vlastníctva navrhovateľa by vzťahy
účastníkov neboli doriešené v dôsledku odstúpenia od zmluvy úplne, na takejto určovacej žalobe
(návrhu) neriešiacej komplexne vzťahy účastníkov, nie je daný naliehavý záujem.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím
ust. § 219 O.s.p., včítane síce závislého výroku o náhrade trov konania, avšak odvolacími dôvodmi
nenapadnutého (§ 212 ods. 2 O.s.p.), potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi, ale nakoľko

odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, súd mu náhradu trov tohto konania nepriznal.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.