Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206819

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113206819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35697270, so sídlom Metodova 8, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: S. G., nar. X.X.XXXX,
bytom Z. XXX, o zaplatenie sumy 322,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 158,80 € s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy

158,80 € od 12.8.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy,
ktorá pozostáva z neuhradených služieb vo výške 158,80 € a z nároku na náhradu škody vo výške 164
€, nakoľko odporca neplatil riadne cenu poskytnutých služieb v období od marca 2011 do mája 2011,
ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení č. A 5513311.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení, s dodatkom, s faktúrami, s pokusom o
pokonávku, s dokladom o predajnej cene telefónu, so všeobecnými podmienkami a dospel k tomuto

skutkovému a právnemu záveru:Odporca mal s navrhovateľom uzavretú zmluvu o pripojení č. A5513311 zo dňa 15.2.2011 s dodatkom
k zmluve , ktorej nedeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky, na základe predmetnej zmluvy
vypožičal navrhovateľ odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telefónne služby s tel. číslom

0917948522. Odporca neuhradil cenu poskytovaných služieb, vyfakturovaných v období marca 2011 do
mája 2011. Podľa dodatku k zmluve o pripojení mu bol poskytnutý mobilný telefón zn. Samsung Monte
S 5620. Odporcovi bola fakturované za služby suma 174,80. Navrhovateľ uviedol, že odporca po
zaslaní pokusu o pokonávku uhradil sumu 16,- € a zostatok neuhradených služieb činil sumu 158,80 €.
Sumu 164,- € žiadal priznať z titulu náhrady škody za akciový telefón vo výške 164,- €, pretože akciová

cena bola 1,- €, predajná bola 165,- €.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej

vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach,

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom

o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 164,- € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu

v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené

nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo

forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a

môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil faktúry za marec až máj 2011.

Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo,
že by bol odporca porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v
zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou
dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom
sa navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ

to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k
nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)

porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi pri kúpe mobilného
telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o
pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú

tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu.
Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/
mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi
kúpnu cenu v dohodnutej výške 1,- €. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej
zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy,

z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú
zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by

mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie
vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas
uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v čl.2, bod 2.5
dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade

porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z
dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z
kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu

platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami

bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej
doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní
kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky

inýchmobilnýchoperátorov,jehomajetkovépomery,potrebanovéhomobilnéhotelefónu,predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola

ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcuza aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny
mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas

celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza
navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných
konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v

dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký
iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by
v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 164,- €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi skutočne
odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporcovi
bola v čase uzavretia dodatku 165,-€, navrhovateľ súdu predložil doklad o predajnej cene telefónov.
Taktiež je zrejmé, že keďže odporca za služby navrhovateľa od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení
riadne neuhrádzal ceny za poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program od marca

2011 do mája 2011, pretože z prehľadu nezaplatených faktúr vyplýva, že neboli uhrádzané do mája
2011, tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej
výške ako by tomu bolo, keby navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku
zmluvného vzťahu založeného dodatkom do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh zamietol.

Návrh navrhovateľa považoval za dôvodne podaný v časti uplatňovaných súm za poskytnuté služby a
za nedôvodné v časti náhrady škody.

Súd rozhodol o priznaní úrokov z omeškania vo výške 9,5 % s poukazom na § 517 ods. 1,2 O.z. zo

sumy 158,80 € za obdobie od 12.8.2011 do zaplatenia, v ktorom období bol odporca už v omeškaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu v konaní, tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.