Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113231546
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113231546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporcovi: A. G., bytom T. XX,
o zaplatenie sumy 492,68 € takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,57 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 24,93
€ od 18.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 22,43 € od 19.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 36,78 € od
19.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 22,43 € od 18.11.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 492,68 eur
s prísl. a to z titulu neuhradenej sumy v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr. V návrhu uviedol,
že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných
elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal
odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.Súd doplnil dokazovanie tým, že oboznámil zmluvu o pripojení, faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávok
a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení č. 9902681272 zo dňa

20.1.2010, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi
program Turbo 2 Solo, VRI S - Vianoce 2009 s viazanosťou na 24 mesiacov so zľavou na 30 mesiacov
a zároveň aj modem - VRI/VRI Solo - Vianoce 2009 za akciovú cenu 1,- €. Faktúrou č. 719730984,
splatnej dňa 17.10.2010 bola odporcovi fakturovaná suma 24,93 eur za internet, Magio Internet Security
v sume 2,09 € bez DPH, zmluvná pokuta 2,50 €, ďalšou faktúrou č. 3721732733 splatná dňa 18.12.2010

v sume 22,43 € za Turbo 2 Solo zľavnený, Magio Internet Security, faktúrou č. 4718723589 splatná dňa
18.9.2010 bola suma 36,78 € za internet Turbo 2 Solo zľavnený, Magio Internet Security, obnovenie
poskytovaniaVTS,zmluvnápokutavsume2,50€,ďalšoufaktúrouč.8722737907splatnádňa17.1.2011
na sumu 386,11 € bola odporcovi fakturovaná pokuta DSL ETHERNET modem v sume 50,- €, pokuta
Mgio Internet Solo výške 220,- €, zmluvná pokuta Magio Internet Solo viazanosť 24 mesiacov v sume
116,11 €. Faktúrou č. 9720729428 splatná dňa 17.11.2010 bola odporcovi fakturovaná suma 22,43 € za

pravidelné poplatky a to Turbo 2 Solo zľavnený, Magio Internet Security.

Podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 20.1.2010. Záverečné ustanovenia bod 4 je uvedená zmluvná pokuta
za porušenie zmluvného vzťahu doby viazanosti pre programy Turbo 2 vo výške 220,- € , v bode
6 je uvedená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z
ponúkaných DSL ETHERNET modemov vo výške 50,- € bez DPH. V bode 5b je uvedená akciová

cena modemu DSL ethernet vo výške 1,- €. ,,V prípade porušenia zmluvných povinností účastníka
najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1.písm.c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobec.
podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku,
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 - vo výške 7500,- Sk
( 248,95 €).

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu

o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť

súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúcehoprotiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s

prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ
je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne

neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať
sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené

očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať
plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám
právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s
dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej

starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Pre porovnanie súd dáva do pozornosti
dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého
môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom
odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na
stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by
mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred
neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia
neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych

záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez
ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z
takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd
by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto

podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že
iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný
dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných
neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu
plnenie prizná. Súd predmetné konanie hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom,

subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že
v súvislosti s používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitnezávažné porušenie povinnosti: „Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,
považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére
vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za
neplatnú.

Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen
jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi
ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú
pokutu formuloval v dodatku práve on.

Súd poznamenáva, že či už hlavná zmluva alebo jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými
listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Súd nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu
zmluvnejpokuty,pretožejeprávoplatnejudikovanáakoneprijateľnáainýpostupbylenrelativizovalciele

únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť
tvrdeniam o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ, preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov a to na rozsudok Okresného súdu
Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6.
2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež
došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej
neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. 11C/184/2011-82 a iné), rozsudok Krajského súdu v Prešove
6Co 91/2011 zo dňa 24. 4. 2012.

V konaní bolo preukázané, že odporca nezaplatil splatné faktúry spolu vo výške 106,57 €, týkajúce sa
fakturovania pravidelných poplatkov vrátane nároku na úrok z omeškania v súlade s ust. Ň 571 ods. 1,2
OZ a nar. vl. č. 87/1995 odo dňa nasledujúceho od splatnosti jednotlivých faktúr . Navrhovateľ síce
zaslal súdu zmluvu, nezaslal všeobecné podmienky, nezdôvodnil na základe čoho uplatňuje nárok na
zmluvné pokuty, ktoré boli predmetom faktúry č. 8722737907, neuviedol za aké porušenie povinností

boli odporcovi uložené pokuty, preto nebola preukázaná dôvodnosť uplatnených zmluvných pokút. Vo
zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p.. tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.