Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ján Burik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612204631
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612204631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky: R. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. O., D. X. V. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako navrhovateľka, proti odporcovi: A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. U. XXX, okres U. O.,
v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši č. k. 10C/106/2012-77 zo dňa 20. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa

domáhalavočiodporcovináhradyškodyvovýške2.000,-eur.Svojerozhodnutievovecisamejodôvodnil
ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ), v spojení s ust. § 442 ods. 1, 3 OZ,
keď konštatoval, že navrhovateľka v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
vznik škody na svojom majetku, keď nepreukázala vlastnícke právo k veciam od poškodenia ktorých
odvodzovala svoj nárok na náhradu škody. Predmetom dedičstva po jej rodičoch neboli ňou tvrdené
veci - kovový zverák, sekery, pracovný stôl - ponk, vidlicové kľúče, gola kľúče, obrazy, plechová skriňa
a starožitný kredenc, a teda ani navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k týmto veciam
na základe dedenia, tak ako to tvrdila vo svojom návrhu. Záverom súd poznamenal, že navrhovateľka

neuniesla dôkazné bremeno ani v časti svojho tvrdenia o porušení právnej povinnosti odporcom vo
vzťahu k hnuteľným veciam, keďže odporca poprel existenciu týchto veci a pripustil len existenciu
váľandy, stolíka a skrine, ktoré však boli v zlom stave. Porasty, ktoré sa nachádzali na pozemku
vlastnícky patriacemu odporcovi tvorili súčasť tejto nehnuteľnosti, a preto ani v tejto časti nemohla
navrhovateľke vzniknúť škoda s prípadným odstránením takýchto porastov.

Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdvychádzalzust.§142ods.1O.s.p.anepriznalodporcovináhradu
trov prvostupňového konania i keď mal v konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, poukazujúc na to, že dňa
12.12.2013 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podala na Okresnej prokuratúre v
Liptovskom Mikuláši trestné oznámenie proti odporcovi, ktorý jej mal odcudziť osobné veci, ktoré sú
predmetom tohto konania. Sudkyňa z dôvodu zaujatosti nedostatočne zistila skutkový stav, pretožesi nevyžiadala žiadne podklady v súvislosti so šetrením Polície, ktorá naviac ani v trestnom konaní
nekonala.

Odporca vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že pozemky na ktorých sa nachádzala neoprávnená

stavba riadne odkúpil na základe kúpnej zmluvy od výlučnej vlastníčky C. U.. R. U. nie je rodina, nikdy
nebola spoluvlastníčkou týchto pozemkov a nemala tam ani zriadené vecné bremeno. Pred odstránením
stavby sa obrátil na Stavebný úrad, pričom mal za to, že Stavebný úrad má kompetencie dať likvidovať
takéto stavby. Nepotreboval ani povolenie na vyrúbanie stromov na vlastnom pozemku podľa Zákona
č. 543/2002 Z. z. Podľa jeho názoru neopodstatnené je i tvrdenie navrhovateľky podľa ktorého nemal

mať rozhodnutie príslušných orgánov na zbúranie stavby, lebo najskôr musí byť vybavené stavebné
povolenie a až potom môže byť vybavenie povolenie na zbúranie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenie,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľky v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia, navrhovateľka v

priebehu konania nepreukázala vlastnícke právo k veciam od poškodenia ktorých odvodzovala svoj
nárok na náhradu škody, a preto odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu (tak
ako je to už vyššie uvedené) ako vecne správne potvrdiť. Veci neboli predmetom dedičského konania ani
pojednomzjejrodičov,apretodedenímnemohlanadobudnúťanispoluvlastníckypodielktýmtoveciam.
Dôkazné bremeno v tomto smere bolo výlučne na navrhovateľke a ani prípadné prebiehajúce trestné

konanie nezbavovalo navrhovateľku preukázať svoje tvrdenia v prebiehajúcom občiansko-právnom
konaní o náhradu škody.

Aj v prípade keby odporca porušil právne predpisy pri odstránení stavby tak ako to tvrdila navrhovateľka,
táto skutočnosť sama o sebe by ešte nezakladala jej právo na náhradu škody, lebo v prvom rade by
muselapreukázať(takakojetoužvyššieuvedené)jednaksvojevlastníckeprávokpoškodenýmveciam,

ako i existenciu týchto veci v čase zbúrania stavby.

Zo samotnej skutočnosti, že sudkyňa prejednávajúca vec nevyhovela návrhu navrhovateľky, nemožno
vyvodiť zaujatosť sudkyne a keďže navrhovateľka v odvolaní netvrdila žiadne skutočnosti z ktorých by
bolo možné zaujatosť sudkyne vyvodiť, odvolací súd ani na túto námietku prihliadnuť nemohol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1

O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom konaní úspech,
lebo si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.