Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112237318

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112237318.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zast. AK SOUKENíK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: M. A., bytom N., Q. XXX/XX, o zaplatenie sumy 248,95

eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 248,95 eur

s prísl. a to z titulu neuhradenej sumy v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúry č. 7003339008,
splatnej dňa 27.4.2010. V návrhu uviedol, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako
poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a
odporca sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných
povinností bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Súd doplnil dokazovanie tým, že oboznámil zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, faktúru,
všeobecné podmienky, cenník mobilných telefónov, pokus o zmier a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru.Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa dodatok k zmluve o pripojení zo dňa
22.11.2006, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi
program 55 Viac k telefónnemu číslu 0903843833 s dobou viazanosti 24 mesiacov, s tým že

odporca obdržal za kúpnu cenu 1490,- Sk ( 49,46 €) mobilný telefón Sony Ericsson K 750i.
Faktúrou 7003339008, splatnej dňa 27.4.2010 bola odporcovi fakturovaná suma 248,95 eur za
zúčtovacie obdobie od 8.3.2010 do 7.4.2010 označená vo faktúre ako zmluvná pokuta. Právny zástupca
navrhovateľa oznámil súdu, že v danom prípade zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale
benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa a to z titulu telekomunikačného zariadenia

telefón Sony Ericsson K 750i za cenu 1490,- Sk s DPH, pričom cena telefónu v čase uzatvorenia zmluvy
bola 6790,- Sk ( 225,39 €) teda navrhovateľ požaduje pre prípad nepriznania zmluvnej pokuty náhradu
škody zodpovedajúcej hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu

Podľa dodatku k zmluve o pripojení v bode 4. ,,V prípade porušenia zmluvných povinností účastníka
najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1.písm.b) alebo v bode 2,3 alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobec.
podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je

účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 - vo výške 248,95 €.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom

o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 248,95 € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu
v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej

tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že

tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a
môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie

nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ neuvádzal žiadne
skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil
povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým,
žebybolzmluvuopripojenívypovedal,odstúpilodnejpreddohodnutoudobouviazanostialebosizmenil

účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom
dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani
netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo
pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd

preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil

otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetkunavrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ respektíve právny predchodca

navrhovateľa poskytol odporcovi pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve
o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán
o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa

a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj
podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1 písm.
c) predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1490,- Sk. V tabuľke č. 1 je stanovená povinnosť odporcu
zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 1490,- Sk. To že k splneniu povinností oboch
zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal.

Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu
vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré
mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej
doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané

na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná
forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj
povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom
dohodnutá v bode . 4. Dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade

porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z
dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z
kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu

platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami

bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej
doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní
kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky

inýchmobilnýchoperátorov,jehomajetkovépomery,potrebanovéhomobilnéhotelefónu,predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola

ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu
za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny
mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza
navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných
konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v
dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú

pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký
iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by
v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 248,95 €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi skutočne
odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporcovi bola
v čase uzavretia dodatku 225,39 €, navrhovateľ súdu predložil výtlačok cenníka mobilných telefónov.
Predmetný cenník navrhovateľa, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného
vzťahu s odporcom, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu
mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Taktiež je zrejmé, že keďže odporca

za služby navrhovateľa od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne uhrádzal ceny za poskytované
služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program až do augusta 2008, tvrdená škoda (ak by sa o
škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby
navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného
dodatkom. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov a to na rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/177/2013, č.k. 5 Co 262/2013, Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z

9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné), rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 91/2011 zo dňa 24. 4. 2012.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. O.s.p.. tak, že plne úspešnému odporcovi náhradu
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.