Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511203570
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511203570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky P. V., bytom B., B. XXX,
zastúpenej T., so sídlom Q., O. XXX/X proti odporcovi D.. P. K., bytom B., L. E. XXX/XX, zastúpeného P..
D.B.,advokátkou,sosídlomB.,J.X,ozaplatenie9.960Eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcuproti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. februára 2012, č.k. 10C/180/2011-64,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 333,64
Eur, do troch dní, do rúk T.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9.960 Eur, do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 9.960 Eur od 28.11.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania
vo výške 597,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 1.385,26 Eur titulom trov právneho
zastúpenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141 ods. 1, 2, § 149 ods. 4, § 39, § 41, §
41a ods. 1, § 35 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že
manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.
3C/85/2002-15 zo dňa 18.04.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2002. Navrhovateľ návrh
o vyporiadanie BSM podal dňa 18.05.2005, ktorá vec bola vedená na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/152/2008. Dňa 18.03.2010 bola medzi účastníkmi
konania uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra v F. číslo vkladu V XXX/XXXX zo

dňa 30.04.2010. Predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti, hnuteľné veci a majetok a majetkové
práva z podnikania odporcu. Účastníci sa dohodli, že hnuteľné veci si rozdelia, majetok a majetkové
práva z podnikania zostanú odporcovi, nehnuteľnosti predajú a odporca na úplné vyrovnanie zaplatí
navrhovateľke (nesprávne uvedené odporcovi) 9.960 Eur ihneď po obdržaní kúpnej ceny z predaja
nehnuteľností,najneskôrdo30.06.2011.Dňa17.05.2010odporca(vpôvodnomkonanínavrhovateľ)vzal
návrh o vyporiadanie BSM späť a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 24.05.2010,

č.k. 6C/152/2008-192 konanie zastavil. Dňa 15.11.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva na prvú časť
nehnuteľností. Kúpna cena vo výške 41.400 Eur bola uhradená podľa vyjadrenia navrhovateľky dňa
23.11.2010. Dňa 26.11.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva na druhú časť nehnuteľností a kúpna cenavo výške 23.019 Eur bola uhradená v deň podpisu zmluvy, t. j. 26.11.2010. Navrhovateľka listom zo dňa
13.04.2011 vyzvala odporcu na úhradu 9.960 Eur, na ktorú výzvu odporca nereagoval, dlh nezaplatil.
Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie otázky

platnosti dohody o vyporiadaní majetku manželov, ktorá bola uzatvorená po troch rokoch od
uplynutia zákonnej 3-ročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené. Konštatoval, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po uplynutí trojročnej lehoty nemá v oporu v zákone, pretože nastala zákonná fikcia rozdelenia majetku
v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali

podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To
isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Na tento záver
súdu nemá vplyv ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia dohody prebiehalo na súde konanie o
vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Účastníkom konania nič nebránilo, aby

si dohodu nechali schváliť súdom v rámci zmieru. Tento právny názor súdu je podporený aj zákonnou
úpravou o súdnych poplatkoch, kde zákonodarca znižuje poplatkovú povinnosť, ak sa konanie skončilo
súdnym zmierom (položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch), teda je zrejmé, že konanie má
v merite veci skončiť rozsudkom, resp. súdnym zmierom. Vo vzťahu skúmania
samotnej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 18.03.2010 uviedol,

že dohoda v zásade kopíruje zákonnú úpravu vyporiadania BSM, ktorá nastala po márnom uplynutí
trojročnej dohody a spornou vecou zostala otázka, či odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9.960
Eur titulom konečného finančného vyporiadania. V rámci vykonaného dokazovania zistil, že manželia
mali vôľu v rámci tejto písomnej dohody ukončiť medzi sebou akékoľvek spoluvlastníctvo a
dohodli sa na predaji spoločných nehnuteľností a rozdelení hnuteľných vecí do vylúčeného vlastníctva.

Vovzťahukmajetkuamajetkovýmprávamzpodnikaniabolodohodnuté,žezostanú vprospech
odporcu. Dôvodil, že takúto dohodu je možné považovať za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania v zmysle § 141 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto predmetnú dohodu považuje za platnú a záväznú.
Zastával názor, že vzhľadom k tomu, že došlo k splneniu odkladacej podmienky, a to, že účastníci

konania predali spoločné nehnuteľnosti a bola im vyplatená celá kúpna cena dňa 26.11.2010, odporca
bol následne povinný vyplatiť navrhovateľovi titulom konečného finančného vyporiadania sumu 9.960
Eur. Keďže odporca takto nepostupoval, súd ho zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom,
ktoré bolo uplatnené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., platného v rozhodnom čase. Nakoľko
splatnosť záväzku odporcu nastala až 27.11.2010, teda deň potom, ako bola vyplatená celá kúpna

cena za odpredané nehnuteľnosti, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až od 28.11.2010 a
vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď pomerne
úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a zaviazal navrhovateľku
zaplatiť odporcovi súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania, pričom z obsahu podaného odvolania vyplýva, že sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia
a zamietnutia návrhu v napadnutej časti. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uplynutí 3-ročnej lehoty nemá oporu v

zákone,pretojevčasejejuzavretianeplatná.Nesúhlasvyslovilsprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,
že tým okamžikom automaticky nastupuje zákonná fikcia rozdelenia majetku v zmysle § 149 ods. 4
Obč.zák., a tak k veciam patriacim do BSM vzniklo podielové spoluvlastníctvo účastníkov, nakoľko v
tom čase prebiehalo ešte konanie o vyporiadanie BSM, ktorého návrh bol podaný v 3-ročnej lehote
a v čase uzavretia dohody nebolo isté, či navrhovateľ podá návrh na uzavretie

zmieru, alebo zoberie návrh späť. Mal za to, že dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
vzniknutého na základe zákonnej fikcie, mohla byť platne uzavretá až po tomto termíne a len na majetok
v podielovom vlastníctve, v ktorom boli v danom prípade len nehnuteľnosti. Mal za to, že nebolo možné
rozdeliť dohodou do výlučného vlastníctva účastníkov to, čo bolo už do výlučného vlastníctva
rozdelené zákonom a navyše, v nadväznosti na to žiadať o finančné vyrovnanie. Zároveň mal za to, že

na základe nastúpenia zákonnej fikcie neprislúcha ani jednému z manželov nárok na konečné finančné
vyrovnanie. Preto dohodu o finančnom vyrovnaní na fiktívne rozdelenie hnuteľných vecí považuje za
neúčinnú, resp. neplatnú.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého
rozsudku. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne i napriek tomu, že podľa jej
názorujedohodaovyporiadaníBSMplatná.Malazato,žebolonepochybnepreukázané,žesodporcom

sa dohodli na majetkovom vyrovnaní a odporca sa zaviazal zaplatiť jej na úplné vyrovnanie
sumu 9.960 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v časti, ktorým bolo návrhu

vyhovené, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom nebol výrok rozsudku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej
časti návrh zamietol, nakoľko tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním napadnutý nebol,
rozhodnutím odvolacieho súdu nie je dotknutý.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v odvolaní vznesené a v plnom
rozsahusastotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermisúduprvéhostupňa.Podôkladnompreskúmaní
všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho

podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu

poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti,
ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci odporca v odvolaní
vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné
skutkové závery týkajúce sa platnosti predmetnej zmluvy.

Súdu prvého stupňa nie je možné vyčítať v súvislosti s hodnotením dôkazov v danej veci postup, ktorý by
bol v rozpore s ust. § 132 O.s.p., pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil jednotlivo
vykonané dôkazy, a to výsluchy účastníkov, tak aj listinné dôkazy a prihliadol na všetko, čo bolo v
konaní prednesené. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne založil svoje rozhodnutie
na tom, že dohodu, ktorú účastníci konania uzavreli, je možné považovať za vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva účastníkov konania v zmysle § 141 Občianskeho zákonníka, s ktorým názorom sa
odvolací súd v plnej miere stotožňuje, a v zmysle tejto dohody sa odporca zaviazal na úplné vyrovnanie
vyplatiť navrhovateľke sumu 9.960 Eur po obdržaní kúpnej ceny za spoločne odpredanú nehnuteľnosť,
bližšie špecifikovanú v uzavretej dohode, ktorá kúpna cena bola vyplatená dňa 26.11.2010. V konaní
bolo bezpečne preukázané, že odporca bol s obsahom zmluvy riadne oboznámený, obsahu rozumel,

poznal jej dôsledky a túto aj dobrovoľne podpísal. Stotožnenie sa s tvrdením odporcu by nutne viedlo
k neakceptovaniu platnej dohody medzi účastníkmi v rozpore so zásadou pacta sunt servanta. Záver
o tom, že odporca dlhuje navrhovateľke titulom konečného finančného vyporiadania sumu 9.960 Eur,
nebol v priebehu prvostupňového konania, ani v odvolaní odporcom náležite spochybnený.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov
konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vyjadrenie k podanému odvolaniu

270,54 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH, t. j. spolu 333,64 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .