Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/437/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512213679
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512213679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Justičná č. 9 proti žalovanému O.N. Š.N., P. L. B. V. P. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie
99,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.5.2013
č.k. 17C/347/2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4,27 eura

titulom úroku z omeškania, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 99,57 eura s prísl.
titulom poskytnutého úveru.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo forme úveru v sume 331,94
eura a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť vo forme splátok v počte 24 vo
výške mesačnej splátky 19,88 eura. Bola dohodnutá konečná výška úveru v sume 477,20 eura. Ďalej
súd vychádzal zo splátkového kalendára, podľa ktorého žalovaný mesačne pravidelne splácal sumu

19,88 eura v období od februára 2008 do septembra 2009 a zaplatil tak celkom 20 splátok. Ani s jednou
splátkou nebol v omeškaní. Platbami tak zaplatil sumu 377,15 eura. V mesiaci august 2009 žalovaný
nezaplatil mesačnú splátku v sume 19,88 eura, ale 19,28 eura, teda o 60 centov menej. Žalobca dňa
22.9.2009 celú pohľadávku zosplatnil. Túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 22.9.2009
a vyzval ho na zaplatenie sumy 210,07 eura. Žalovaný následne zaplatil dňa 2.8.2010 sumu 35,10
eura, dňa 27.8.2010 rovnako sumu 35,10 eura a taktiež dňa 24.9.2010 sumu 35,10 eura. Celková suma
zaplatená žalovaným k 24.9.2010 tak predstavovala sumu 482,45 eura, takže žalovaný zaplatil o 5,25

eura viac.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok
žalobcu je len čiastočne dôvodný ohľadom sumy 4,27 eura. V tejto súvislosti poukázal súd na úverovúzmluvu zo dňa 7.12.2007, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu úveru vo výške 477,20
eura (istinu + riadny úrok z úveru) a ku dňu úhrady poslednej splátky dňa 21.9.2009 zaplatil 377,15 eura
a teda na pohľadávke žalobcu dlhoval sumu 100,04 eura, s ktorou zostal v omeškaní od 22.9.2009.

Ďalej sú uviedol, že v samotnej zmluve nie je okrem základného plnenia, t.j. výšky požičanej sumy a
sumy, ktorú mal žalovaný vrátiť upravené vôbec nič. Z tohto dôvodu na nič iné, ako na základné plnenie,
ktoré žalovaný v plnom rozsahu zaplatil a zákonom daný úrok z omeškania, ktorý súd vyrátal v závislosti
od výšky a obdobia čiastkových plnení, dospel k záveru, že žalobca nemal nárok. Súd preto priznal
žalobcovi iba titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 4,27 eura, úrok z omeškania za celé

obdobie od 22.9.2009 do 23.9.2010 je v sume 9,52 eura a žalovaný na úvere mal zaplatiť celkom 477,20
eura, tak spolu s úrokom z omeškania 9,52 eura mal zaplatiť celkom 486,72 eura. Zaplatil sumu 482,45
eura, a preto dlh na úroku z omeškania predstavuje sumu 4,27 eura.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný, preto
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie

žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku zmenil a návrhu v celom
rozsahu vyhovel alebo rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
poukazuje na ust. § 1 - 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a z týchto vyvodzuje záver, že úverová zmluva
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a keďže súd nešpecifikoval, ktoré zákonné náležitosti
zmluva neobsahuje, považuje jeho rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej poukazuje na

skutočnosť, že v zmluve bolo dohodnuté, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Ak súd nemá za preukázané, kedy bol úver poskytnutý a považoval
to za potrebné preukázať, domnieva sa, že mal ho vyzvať na preukázanie takéhoto dôkazu a v takom
prípade by súdu predložil doklad o vyplatení úveru na účet navrhovateľa v zmysle bodu č. 45 - 47

úverovej zmluvy. Má teda za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť zamietavého výroku ohľadom uplatnenej zmluvnej
pokuty v sume 4,77 eura, lebo v tejto časti podľa jeho názoru súd v odôvodnení neuviedol, na základe
čoho nárok zamietol. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalovaný ku dňu

24.9.2010uhradilsumu472,45eura,lebožalovanýcelkovouhradil sumu383,66eura.Niejemuzrejmé,
ako súd dospel k jednotlivým sumám - úhradám žalovaného a tiež k posúdeniu, že boli platené každý
mesiac pravidelne. Z prehľadu platieb je zrejmé, že žalovaný pred zosplatnením vôbec neuhradil splátky
č. 16 - 20, pre neuhradenie ktorých využil svoje právo na zosplatnenie úveru.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku

a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 156 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveci,
ak konštatoval, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 zákona

č. 258/2001 Z.z., ktorý následne aj správne právne posúdil, ak čiastočne návrhu žalobcu ohľadom
zákonného úroku vyhovel a v prevyšujúcom nároku žalobu zamietol. Ani v priebehu odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v
rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s
nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z.

Podľa § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
obsahuje najmä:

a/ sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje sankciu za porušenie zmluvy, spôsob

zániku záväzku zo zmluvy, práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanej veci z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 7.12.2007 je zrejmé, že táto
neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2, a to najmä sumu, počet a termín splátok

úrokov a iných poplatkov, sankcie za porušenie zmluvy, preto správne postupoval súd prvého stupňa,
ak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 5 zamietol žalobu v časti požadovaných úrokov, poplatkov a
zmluvnej pokuty a priznal žalobcovi iba zákonný úrok z omeškania. Žalovanému bol poskytnutý úrok vo
výške 331,94 eura a ako uvádza žalobca v odvolaní, žalovaný celkovo uhradil sumu 383,66 eura, teda
dôvodne dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu ohľadom istiny nie je dôvodný.

Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v úverovej zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy sú úverové podmienky a v tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukazuje, že sankcie za
porušenie zmluvy boli dohodnuté v tretej hlave bod 15 úverových podmienok a rovnako tak aj spôsob
zániku záväzku zo zmluvy.

Treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných

zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr.
rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí,

nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

V spotrebiteľskom práve je dodávateľ fakticky vo výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Možno preto očakávať (prípadne vyžadovať), že vo
vzťahu k spotrebiteľovi bude sa chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak dodávateľ nebude postupovať
týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu s poctivosťou svojho

konania a takému nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak
sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný
a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť vo
výrazne menšej veľkosti, než okolný text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem

nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. I v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenie, ale i obmedzenie obsahové.Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
(podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba
spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).

V prejednávanej veci žalobca nemôže požadovať iné, než zákonné úroky a rovnako nemôže požadovať
zmluvnú pokutu alebo iné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, lebo tieto neboli dohodnuté v úverovej
zmluve, a teda ich nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,
ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech
nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.