Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814010106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa16.04.2014,

v trestnej veci obžalovaných Š. K. a spol., takto

r o z h o d o l :

1. Obžalovaný Š. K. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom N. Č.. XX,
okr. Rožňava, nezamestnaný,

2. Obžalovaný U. K., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom N. Č.. XX, okr.
Rožňava, nezamestnaný,

uznávajú sa za vinných,

že v presne nezistený deň v mesiaci január 2014 vo večerných hodinách v obci Pašková, okr. Rožňava,
spoločne po vzájomnej dohode sa vlámali do rodinného domu č. 4, majiteľky O. W. tak, že preskočili
bránu, vošli na dvor, z ktorého odcudzili železný šrot v hmotnosti 120 kg, potom na dverách drevárne

odstránili zaisťovací kolík a odcudzili 2 ks vriec palivového dreva, následne prišli k vchodovým dverám
rodinného domu, ktoré obvinený Š. K. otvoril pomocou paklúča, z domu odcudzili taniere, sklenené a
porcelánové poháre, 1 ks čierny smaltovaný 30 litrový hrniec, z povaly rodinného domu odcudzili rôzne
detské hračky a odcudzené veci postupne poodnášali domov, čím poškodenej O. W. odcudzením vecí
spôsobili škodu vo výške najmenej 86,55 Eur,

t e d a

spoločnýmkonanímneoprávnenevniklidoobydliainéhoauvedenýčin spáchalizávažnejšímspôsobom
konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l i

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. s poukazom na § 138

písm.e/ Trestného zákona,
a súd ich za to

o d s u d z u j e :

Obvineného Š. K. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.l/,n/ Trestného

zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50
ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

ObvinenéhoU.K.podľa§194ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.2,3,§36písm.l/,n/Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50
ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obvineným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenej O.T. W., R.. XX.XX.XXXX, D. N., Ž. XXX, škodu vo výške 86,55 Eur (osemdesiatšesť Eur
a päťdesiatpäť centov).

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodenú O. W. so zbytkom nároku na náhradu škody

odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaním dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na Š. K. O. U. K. pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže
podľa § 20, § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pôvodne vo veci rozhodol trestným rozkazom a to tak, že zmenil právnu kvalifikáciu konania
obžalovaných, ich konanie kvalifikoval podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona a to ako
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, o čom boli zo
strany súdu upozornení. Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že
nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona a navrhol uznať

obžalovaných vinnými podľa obžaloby.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť
vyhlásenie o vine , vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku kladného im za vinu, tak, ako je popísaný v
trestnom rozkaze, teda ktorý súd mieni kvalifikovať podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného

zákona. Po ich vyhlásení kladne zodpovedali aj na otázky uvedené v § 333 ods.3 písm.c/,d/,f/,g/,h/
Trestného poriadku. Okresný prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaných o vine , pretože trvá
na kvalifikácii konania obžalovaných podľa obžaloby.

Súd vyhlásenie obžalovaných uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových

tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom
na toto vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutku kladeného im za vinu nevykonal, vykonal len
dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.

Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z ich výpovedí z prípravného konania, kde sa k spáchaniu

skutku, ktorý sa im kladie za vinu a ktorý je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom rozsahu
priznali, teda popísaným spôsobom odcudzili veci popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, ich
priznanie je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je
možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním obaja neoprávnene vnikli do obydlia iného tým, že násilím
vnikli do obydlia iného v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Na rozdiel od obžaloby súd toto ich konanie

kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona,
ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli aj zákonne poučené, teda o možnosti
navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.

Súd konanie obžalovaných kvalifikoval prísnejšou právnou kvalifikáciou, vychádzajúc z týchto úvah.Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z
dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin
spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie

obžalovaných spočíva v skutočnosti, že násilím a to vlámaním vnikli do rodinného domu, keď za použitia
paklúča otvorili vchodové dvere rodinného domu. Konali teda s dopredu premysleným úmyslom a
vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v uzamknutej drevárni bude možné len
neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a následne svoj úmysel aj realizovali.

Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.

Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného

zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku
trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej
sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že
je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy,
ak jedno ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných

skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti
Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti

inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú
okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber
právnej kvalifikácie trestného činu.

Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia

iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie
trestného činu vlámaním. Podľa § 122 ods.4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak
páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej

zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. pritom znak vlámania je naplnený aj vniknutím
páchateľa do uzavretého priestoru za použitia tzv. paklúča.

Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212
ods.2 písm.a/ Trestného zákona , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým,

že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žetáistáokolnosť„vlámanie“jeokolnosťou,ktorápodmieňujepoužitie
vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a zároveň je zákonným znakom ako súčasť

základnej skutkovej podstaty iného trestného činu, v danom prípade krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/
Trestného zákona a preto v takomto prípade, aj keď ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť
tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaného
kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/Trestného zákona.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Podľa správy od obecného úradu obžalovaný Š. K. býva s manželkou a so synom v rodinnom dome vo
veľmi skromných podmienkach, je nezamestnaný. Pracuje na aktivačných prácach. Z jeho správania v
mieste bydliska nemali žiadne problémy. Obžalovaný U. K. býva v rodinnom dome s rodičmi, družkou a

sestrami. Pracuje na aktivačných prácach, na verejnosti sa správa slušne. Obžalovaný Š. K. doposiaľ bol
dvakrát súdne trestaný, v oboch prípadoch pre trestné činy krádeže, naposledy v roku 1996, v skúšobnej
dobe sa osvedčil. Obžalovaný U. K. doposiaľ bol raz trestne stíhaný a to pre prečin krádeže, Okresný
prokurátor v Rožňave rozhodnutím zo dňa l6.07.2013 podmienečne zastavil trestné stíhanie.Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U oboch obžalovaných priťažujúca okolnosť zistená nebola, zistené boli dve poľahčujúce okolnosti a
to okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Trestného zákona, keď k trestnej činnosti sa doznali, túto úprimne
oľutovali, poškodenej sa ospravedlnili a podľa § 36 písm.n/ Trestného zákona, keď napomáhali orgánom
činným v trestnom konaní pri objasňovaní tejto trestnej činnosti.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na ich doterajší život mal za to, že
tresty uložené pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na 1,5 roka zabezpečia ich
nápravu a prevýchovu a zabránia im v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Súd podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť

poškodenej O. W. škodu vo výške 86,55 Eur, za ktorú zodpovedajú v zmysle § 420 ods.l Obč.zák.

Keďže poškodená si uplatnila vyššiu škodu, o ktorej je potrebné vykonať potrebné dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného konania, súd ju v zmysle § 288 ods.2 Trestného poriadku so zbytkom
odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.