Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114200350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov:

I. Z. K., H.. XX.XX.XXXX a II. Z. K., H.. XX.XX.XXXX, obaja bydliskom S. XXXX/XX, XXX XX C., štátni
občania SR, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o., so
sídlom Hollého ul. 31/371, 010 01 Žilina, IČO: 36 421910, proti odporcovi: P.. G. K., H.. XX.XX.XXXX, C.
S. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa I. namiesto sumy 150,- eur mesačne sumou
205,- eur mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, za ktorý je odporca povinný prispievať takto na výživu navrhovateľa I., a to s účinnosťou od

09.01.2014.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi I. zameškané výživné v sume 205,81 eur, a to najskôr
v troch mesačných splátkach vo výške 50,- eur a poslednej štvrtej mesačnej splátke vo výške 55,81
eur zročných spolu s bežným výživným so zročnosťou prvej splátky spolu s bežným výživným, ktorého
zročnosť nastane po právoplatnosti rozsudku v tejto jeho časti výroku.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa I. zamieta.

Návrh navrhovateľa II. zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 08.01.2014 doručeným súdu dňa 09.01.2014 domáhali vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa I. sumou 250,-
eur mesačne a navrhovateľa II. sumou 200,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc

mesiacom január 2014 a súčasne nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia.

Svoj návrh navrhovatelia skutkovo odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn.
37P/440/2011 zo dňa 19.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2012 a vykonateľnosť dňa
16.06.2012, bolo manželstvo rodičov navrhovateľov rozvedené. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ II.
ešte ako maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a odporca ako otec bol zaviazaný povinnosťou
platiť výživné do rúk matky vo výške 150,- eur mesačne. Navrhovateľ I. bol v čase rozvodu manželstva
svojichrodičovužplnoletýaporozvodemanželstvarodičovsadohodolsodporcomnaplatenívýživného

v sume 150,- eur mesačne. Ďalej navrhovatelia uviedli, že v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti smatkou O. K. N. C., ktorá zabezpečuje ich dennú starostlivosť. Navrhovateľ I. má 20 rokov, navštevuje 1.
ročník Žilinskej univerzity v Žiline, odbor strojnícka fakulta. Ako študent denného štúdia nie je schopný sa
samostatne živiť, a je preto odkázaný na výživu svojich rodičov, najmä matky, u ktorej býva. Po rozvode

rodičov mu odporca začal prispievať na výživu mesačne sumou 150,- eur, čo mu však vzhľadom na
jeho náklady nepostačuje. Medzi jeho nevyhnutné náklady patrí: náklady na dopravu z Bytče do Žiliny
a späť vo výške 44,- eur mesačne, náklady na stravné v škole vo výške 50,- eur mesačne, náklady na
oblečenie a hygienické potreby vo výške 150,- eur mesačne, náklady na nákup liekov vo výške 10,-
eur mesačne a náklady na mobil vo výške 10,- eur mesačne. Okrem uvedených mesačných nákladov

má výdavky na mimoškolské záujmy a športové aktivity (plávanie 2 x týždenne, lyžovanie, návšteva
kina a pod.), ktoré sú vo výške 50,- eur mesačne. Celkom sú jeho mesačné výdavky vo výške 324,-
eur mesačne. Navrhovateľ II. má 18 rokov, navštevuje 2. Ročník Gymnázia v Bytči. Ako študent nie
je schopný samostatne sa živiť, a je preto odkázaný na výživu svojich rodičov, najmä matky, u ktorej
býva. Po rozvode rodičov bol odporca zaviazaný prispievať mu na výživu mesačne sumou 150,- eur,
čo mu však vzhľadom na jeho náklady nepostačuje. Medzi jeho nevyhnutné náklady patrí: náklady na

dopravu do školy vo výške 15,- eur mesačne, náklady na stravné v škole vo výške 24,- eur mesačne,
náklady na ZRPŠ, stužkovú vo výške 15,- eur mesačne, náklady na oblečenie a hygienické potreby vo
výške 150,- eur mesačne, náklady na školské potreby vo výške 10,- eur mesačne, náklady na nákup
liekov vo výške 10,- eur mesačne, náklady na mobil vo výške 10,- eur mesačne a náklady spojené s
návštevou kultúrnych podujatí vo výške 10,- eur mesačne. Súčasne navrhovatelia uviedli, že bývajú s

matkou v trojizbovom byte, pričom náklady spojené s vedením domácnosti a ich výživou platí sama zo
svojho príjmu, ktorý jej však nepostačuje na hradenie všetkých ich nákladov. Medzi nevyhnutné náklady
ich matky patria najmä tieto výdavky: príspevok bytovému spoločenstvu vo výške 21,33 eur mesačne,
náklady na vodné a stočné vo výške 10,- eur mesačne, náklady na stravu vo výške 200,- eur, náklady
za úrazové poistenie navrhovateľa II. vo výške 5,84 eur mesačne, náklady za úrazové poistenie pre

navrhovateľa I. vo výške 9,76 eur (platia sa polročne vo výške 58,60 eur), náklady na TV a internet vo
výške 21,- eur, náklady na oblečenie a hygienické potreby vo výške 100,- eur mesačne, náklady na lieky
vo výške 10,- eur mesačne (je alergička), náklady na životné poistenie vo výške 25,- eur mesačne (platí
sa suma 73,- eur štvrťročne), náklady na splátku úveru vo výške 100,- eur mesačne a náklady na rizikové
poistenie vo výške 1,75 eur mesačne (21,- eur ročne). Celkov má tak ich matka mesačné výdavky vo

výške 670,- eur. Napokon navrhovatelia uviedli, že ich otec - odporca pracuje v Taliansku, jeho čistý
mesačnýpríjemjevovýške1.300,-eur.Odporcavzahraničípracujena7-mesačnéturnusy,vsúčasnosti
žije na Slovensku a do práce nastúpi od apríla 2014 do novembra 2014. Ich matka sa pokúšala dohodnúť
s odporcom na zvýšení výživného pre nich oboch, avšak bezúspešne. Podľa ich názoru je v možnostiach
a schopnostiach odporcu prispievať na ich výživu vyššou sumou, nakoľko náklady na ich životné potreby

sa od posledného určenia výživného zvýšili nielen z dôvodu zmeny pomerov u nich oboch, ale aj z
dôvodu zvýšenia cien a inflácie.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol aj s poučením riadne doručený, písomne vyjadril podaním zo
dňa 11.02.2014 doručeným súdu dňa 13.03.2014, ktorým žiadal súd, aby navrhovateľom ponechal
príspevkynavýživuvrovnakejvýške,atopo150,-eurmesačne.Súčasnenesúhlasilsnávrhomnahradiť

navrhovateľom trovy konania. Odporca poukázal v ďalšom na to, že jeho mesačný príjem v zahraničí v
roku 2013 bol 1.200,- eur s tým, že na konci sezóny dostane dva platy navyše. Túto výhodu pre Južné
Tirolsko talianska vláda uvažuje zrušiť. V roku 2013 pracoval šesť a pol mesiaca. Nie je tak pravidlom,
aby mal plat 7 mesiacov vo výške 1.300,- eur, ako to udávajú navrhovatelia. V konečnom dôsledku v
porovnaní s rokom 2012 dosiahol príjem o 900,- eur menej. Tohto roku má prisľúbenú prácu s tým, že

opäť nevie, kedy začne jeho práca v zahraničí. Pracuje 6 dní v týždni od 08.00 hod. do 21.00 hod.,
pričom medzi tým má poobede trojhodinovú prestávku. Jediný voľný deň na oddych a relax má vo
štvrtok. Ďalej odporca uviedol svoje výdavky a) keď je v zahraničí: výživné na synov vo výške 300,- eur
mesačne, na splátku pôžičky (pre svokru) vo výške 600,- eur mesačne, na mobil (slovenský) vo výške
30,- eur mesačne, na mobil (taliansky) vo výške 10,- eur mesačne, na splátku Cetelemu vo výške 56,-

eur mesačne, na splátku VÚB, a. s. vo výške 25,- eur mesačne, na prevody medzi bankami vo výške
7,- eur mesačne, na stravné, oblečenie a hygienické potreby vo výške 150,- eur mesačne; celkom vo
výške 1.178,- eur mesačne, b) keď je na Slovensku: výživné na synov vo výške 300,- eur mesačne,
na mobil (slovenský) vo výške 26,- eur mesačne, na príspevok na bývanie, energiu a internet vo výške
56,- eur mesačne, na splátku Cetelemu vo výške 56,- eur mesačne, na splátku VÚB, a. s. vo výške

25,- eur mesačne, na lieky a gély vo výške 15,- eur mesačne, keďže je po operácii nôh, na dopravu za
hľadaním práce vo výške 10,- eur mesačne, na stravné, oblečenie a hygienické potreby vo výške 150,-
eur mesačne; celkom vo výške 638,- eur mesačne a c) jednorazový výdavok na dopravu do zahraničiavo výške 140,- eur ročne. Mesačné výdavky na Slovensku kryje z už uvedených dvoch platov (tzv. 13. a
14. plat), ktoré dostane. V zimnom období je evidovaný na úrade práce a zohnať zamestnanie je v tomto
období ťažké. Odporca taktiež uviedol, že nemôže súhlasiť s niektorými nákladmi uvedenými v návrhu, a

to: 1. mesačnými výdavkami navrhovateľa I., keďže tento má dva mesiace prázdnin a ďalšie tri mesiace
skúškové obdobie (zimný a letný semester), kedy do školy nechodí. Za zimný semester má v indexe
zapísanú jednu skúšku, nakoľko chodí do školy nepravidelne. Požaduje na oblečenie a stravné 150,-
eur, pričom pôvodne len 100,- eur; 2. mesačnými výdavkami navrhovateľa II., a to na ZRPŠ a stužkovú
vo výške 15,- eur mesačne, pretože opakuje prvý ročník na strednej škole. Požaduje na oblečenie a

stravné 150,- eur, pričom pôvodne len 100,- eur. Napokon odporca uviedol, že v súčasnej dobe nie je v
jeho možnostiach platiť synom vyššiu sumu. V nasledujúcom období ešte musí platiť pôžičku Cetelemu
a VÚB., a. s. Pre výdavky si nemohol dovoliť ani návštevu zubára, ktorý mu len za opravu horného
chrupu vyrátal sumu 512,- eur.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.03.2014, na ktorom došlo k prejednaniu veci za účasti
všetkých účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľov.

Navrhovatelia na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali v plnom rozsahu na
podanom návrhu.

Rovnako odporca v zásade zotrval na svojej obrane v konaní tak, ako ju prezentoval v písomnom
vyjadrení k návrhu.

Súd pojednávanie dňa 25.03.2014 odročil na deň 15.04.2014 v súlade s ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na

vyhlásenie rozsudku. Dňa 15.04.2014 tak bol verejne vyhlásený tento rozsudok.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinným dôkazmi produkovanými účastníkmi,
výsluchom odporcu a svedkyne O. K. a napokon s návrhom na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 a
rozsudkom č. k. 37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012 nachádzajúcim sa v spise Okresného súdu Žilina
vo veci vedenej pod spis. zn. 37P/440/2011.

Z návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 podaného O. K. (matkou navrhovateľov) ako
navrhovateľkou proti odporcovi (nachádza sa na č. l. 1 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.
zn. 37P/440/2011) súd zistil, že v návrhu táto uviedla nasledovné mesačné náklady na výchovu a výživu
navrhovateľa I.: na stravné v školskej jedálni vo výške 24,- eur, na lieky vo výške 10,- eur, na mobil
vo výške 10,- eur, na úrazové poistenie vo výške 4,75 eur, na cestovné do školy vo výške 15,- eur, na

učebné pomôcky vo výške 10,- eur a na oblečenie a stravné vo výške 100,- eur a nasledovné mesačné
náklady na výchovu a výživu navrhovateľa II.: na stravné v školskej jedálni vo výške 24,- eur, na lieky vo
výške 10,- eur, na mobil vo výške 10,- eur, na úrazové poistenie vo výške 5,84 eur, na cestovné do školy
vo výške 15,- eur, na učebné pomôcky vo výške 15,- eur a na oblečenie a stravné vo výške 100,- eur a
súčasne mesačné náklady na domácnosť: na nájom bytu a energie 164,- eur, na poplatok spoločenstvu

vlastníkov bytov vo výške 23,- eur a na vodné a stočné vo výške 10,- eur. Okrem výdavkov na deti a
prevádzku bytu má ďalšie náklady na zabezpečenie chodu domácnosti vo výške cca 200,- eur mesačne
(stravné, oblečenie), náklady na životnú poistku vo výške 25,- eur mesačne a náklady na internet a
telefón vo výške cca 25,- eur mesačne. V ďalšom O. K. v návrhu uviedla, že navrhovateľ I. má 17 rokov
a navštevuje 3. ročník Gymnázia v Bytči a navrhovateľ II. má 16 rokov a navštevuje 1. ročník Gymnázia

v Bytči. Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k obom v čase podania
návrhu maloletým navrhovateľom na čas po rozvode, O. K. žiadala súd, aby oboch navrhovateľov zveril
do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na ich výživu sumou 250,- eur na každého.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012, ktorý nadobudol podľa
doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 22.05.2012, vyplýva, že súd na návrh O. K., nar.

16.08.1970 (ako navrhovateľa v konaní vedenom pod spis. zn. 37P/440/2011) rozviedol jej manželstvo
s odporcom, pričom v tom čase maloletého navrhovateľa II. zveril do osobnej starostlivosti matky O.
K., ktorá ho mala zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne zaviazal odporcu prispievať na čas
po rozvode na výživu navrhovateľa II. sumou 150,- eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa
výživné poskytuje, k rukám matky O. K.. Súčasne z rozsudku vyplýva, že O. K. je matkou navrhovateľov

a odporca je ich otcom. Z odôvodnenia tohto rozsudku, pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a
povinností k v tom čase maloletému navrhovateľovi II., súd zistil, že konajúci súd zverenie navrhovateľa
II. do osobnej starostlivosti matke O. K. odôvodnil tým, že nakoľko v jej doterajšej starostlivosti nebolizistené žiadne nedostatky, odporca ako otec s tým súhlasil, pričom súčasne je predpoklad, že bude
pracovať v zahraničí, bolo v záujme navrhovateľa II., aby zostalo zachované jeho doterajšie výchovné
prostredie. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, na ktorého platenie bol odporca zaviazaný, súd

prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľa II. (tento navštevoval 1. ročník gymnázia a podľa
vykonaného dokazovania vo finančnom vyjadrení jeho mesačné náklady predstavovali 175,- eur, pričom
medzi jeho ďalšie oprávnené výdavky patrili bytové potreby, pričom uvedené výdavky súd považoval
za primerané a zodpovedajúce životnej úrovni rodičov), ďalej na to, že matka navrhovateľa II. bola
zamestnaná v pracovnom pomere s mesačným čistým príjmom 400,- eur, že otec navrhovateľa II.

(odporca) mal od apríla 2012 pracovať v Taliansku, kde mal mať zabezpečenú stravu a ubytovanie
a jeho predpokladaný príjem mal dosiahnuť 1.200,- eur a že obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k už plnoletému navrhovateľovi I., ktorý navštevoval 3. ročník gymnázia. Súd tak uzavrel,
že vzhľadom k tomu, že príjem matky postačuje len na zabezpečenie jej nevyhnutných osobných
potrieb, ako aj bytových potrieb jej a oboch navrhovateľov, ostatné potreby navrhovateľov musí hradiť
odporca, ktorý vlastným nezodpovedným konaním zavinil, že s ním bol ukončený pracovný pomer, kde

dosahoval mesačný čistý príjem 477,- eur. S poukazom na viac ako pravdepodobnú prácu v zahraničí,
je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť všetky potreby detí po hmotnej stránke. Preto určil
výživné na navrhovateľa II. v sume 150,- eur mesačne tak, aby boli potreby navrhovateľa II. primerane
zabezpečené.Napokonsúdvodôvodnenípoukázalnato,žematkajepoberateľkourodinnýchprídavkov
v sume 22,- eur mesačne.

Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, Strojníckej fakulty zo dňa 02.07.2013 vyplýva, že v tom čase
navrhovateľ I. splnil podmienky pre nástup do 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia (1. rok štúdia)
v školskom roku 2013/2014 od 01.09.2013 do 31.08.2014 s predpokladaným ukončením štúdia v júni
2016. Súd v ďalšom považoval medzi účastníkmi za nesporné (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p.), že
navrhovateľ I. pokračoval v tomto štúdiu aj v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci.

V ďalšom mal súd za nesporné a súčasne z navrhovateľom I. predložených cestovných lístkov
preukázané, že navrhovateľ I. za účelom jednej cesty z miesta bydliska do miesta štúdia a späť musí
vynaložiť sumu 2,- eurá.

Z navrhovateľom I. predloženého výňatku z jeho zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané, že
navrhovateľ I. bol vyšetrený dňa 05.12.2013 v imuno-alergologickej ambulancii MUDr. M. C.F. s

doporučením: „Staloral dobrať a ukončiť, Aerius 1 tab. podľa potreby, Rhinocort podľa potreby do nosa,
kontrola podľa stavu a podľa potreby 1 x za rok“ a so záverom: „chronická elergická rinitída, t. č. už len
intermitt. ľahkého stupňa“.

Z poistky k poistnej zmluve č. 0358721694 vystavenej spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s. vyplýva, že dňa 06.11.2012 uzavrel navrhovateľ I. ako poistník a zároveň poistený poistnú

zmluvu na rizikové životné poistenie zahŕňajúce poistenie trvalých následkov úrazu s progresívnym
plnením, poistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu, poistenie
denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu úrazu a s pripoistením smrti následkom úrazu
s dvojnásobným plnením pre účastníka dopravnej nehody. Navrhovateľ I. sa zaviazal poisťovni hradiť
poistné vo výške 58,60 eur ročne s lehotou platenia polročne.

Z potvrdenia Gymnázia na Ul. Štefánikovej 219/4, Bytča zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že v tom čase
navrhovateľ II. bol žiakom 2. B triedy v školskom roku 2013/2014. Súd v ďalšom považoval medzi
účastníkmi za nesporné (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p.), že navrhovateľ II. pokračoval v tomto štúdiu
aj v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci.

V ďalšom mal súd za nesporné a súčasne z navrhovateľom II. predložených cestovných lístkov

preukázané, že navrhovateľ II. za účelom jednej cesty z miesta bydliska do miesta štúdia a späť musí
vynaložiť sumu 0,72 eura.

Z navrhovateľom II. predloženého výňatku z jeho zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané,
že navrhovateľ II. bol vyšetrený dňa 21.10.2013 v imuno-alergologickej ambulancii MUDr. M. C. s
doporučením: „vzhľadom na úplnú absenciu ťažkostí a normálny výsledok bronchoprovokačného testu

Pulmicort ponechávam prerušený, monitorovanie stavu Eo zápalu a ťažkostí formou pravidelných
kontrol. Pri akútnom ochorení spojenom s kašľom, eventuálne pri zhoršení dýchania však Pulmicort
použiť 2 x 1-2 dávky á 200ug 1-2 týždne, resp. do ústupu ťažkostí. Ceritizine 1 tab. podľa potreby. “a so záverom: „asthma bronchiale perzist. ľahkého stupňa, t. č. klinicky v remisii, chronická alergická
rinitída v kľude“.

ZnavrhovateľomII.predloženýchpodacíchlístkovpoštovýchpeňažnýchpoukazovmalsúdpreukázané,

že navrhovateľ II. uhradil Školskej jedálni Bytča dňa 21.102013 sumu 21,28 eur a dňa 21.11.2013 sumu
16,80 eur.

Z navrhovateľmi predložených potvrdení ePoukazov na úhradu mal súd za preukázané, že menom
platiteľa P.. G. K. (odporca) bola za obdobie od 06.06.2013 do 05.12.2013 uhradená na účet spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. suma 5,84 eur mesačne. Súd v ďalšom považoval medzi účastníkmi

za nesporné (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p.), že išlo o poistné na úrazové poistenie navrhovateľa II.

Z navrhovateľmi predložených výplatných lístkov ich matky O. K. za mesiace september 2013 až
november 2013 mal súd za preukázané, že táto dosiahla u svojho zamestnávateľa: Tibor Školník -
DATYS za obdobie september až november 2013 mesačný čistý príjem vo výške 452,71 eur.

Z navrhovateľmi predloženého platobného dokladu SIPO II. za obdobie december 2013 súd zistil, že
tento bol vystavený na odporcu na adresu Družstevná 1156, 014 01 Bytča, pričom mu boli určené na

úhradu: zálohová platba za plyn vo výške 91,- eur, zálohová platba za elektrinu vo výške 55,- eur a
koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eur.

Z potvrdenia vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a. s. zo dňa 03.12.2013 mal súd za preukázané,
že O. K. uhradila tohto dňa na účet príjemcu č. XXXXXXXXX/XXXX sumu 21,33 eur. Súd v ďalšom
považoval medzi účastníkmi za nesporné (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p.), že išlo o platbu bytovému

spoločenstvu (resp. spoločenstvu vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt, ktorý
obývajú účastníci).

Z navrhovateľmi predloženej poistky č. 426635/1 k poistnej zmluve vystavenej spoločnosťou Wüstenrot
poisťovňa, a. s. vyplýva, že matka navrhovateľov O. K. uzavrela ako poistník a zároveň poistený poistnú
zmluvu na životné poistenie pre zdravie a dôchodok zahŕňajúce poistenie pre prípad úmrtia, dožitia

a diagnostikovania kritickej choroby s rozšíreným úrazovým krytím, pripoistením pre prípad poberania
invalidného dôchodku a oslobodenia od platenia poistného. O. K. sa zaviazala poisťovni hradiť poistné
vo výške 73,- eur štvrťročne so začiatkom poistenia dňa 01.11.2011 a koncom dňa 31.10.2035.

Z navrhovateľmi predloženej poistky č. 426634/1 k poistnej zmluve vystavenej spoločnosťou Wüstenrot
poisťovňa, a. s. vyplýva, že matka navrhovateľov O. K. uzavrela ako poistník a zároveň poistený poistnú

zmluvu na rizikové poistenie zahŕňajúce rizikové poistenie pre prípad úmrtia s úrazovým pripoistením. O.
K. sa zaviazala poisťovni hradiť poistné vo výške 21,- eur ročne so začiatkom poistenia dňa 01.12.2011
a koncom dňa 30.11.2018.

Z navrhovateľmi predloženej úverovej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Wüstenrot stavebná
sporiteľňa,a.s.aO.K.dňa14.12.2011vyplýva,žeO.K.bolposkytnutýmedziúvervovýške16.597,-eur,

ktorý sa táto zaviazala splácať mesačnými splátkami minimálne vo výške 100,- eur. Podľa navrhovateľmi
predložených podacích lístkov poštových peňažných poukazov O. K. uhradila v mesiacoch jún 2013 až
december 2013 spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. každý mesiac sumu 100,- eur.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 22.02.2012 predloženou odporcom sa zaviazal odporca vrátiť Z. A. sumu
6.000,- eur spolu s úrokom vo výške 6 %, t. j. sumu 6.360,- eur k rukám O. K., a to v 10 splátkach vo

výške 600,- eur mesačne splatných v mesiacoch máj 2012 až november 2012 a máj 2013 až júl 2013
a jednej splátke vo výške 360,- eur splatnej v mesiaci august 2013.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o zaradení občana do evidencie
uchádzačov o zamestnanie zo dňa 14.11.2013 predloženého odporcom bol odporca dňom 04.11.2013
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Podľa výpisu VÚB, a. s. z kreditnej karty MC vedenej na odporcu bol zostatok na účte kreditnej karty ku
dňu 05.03.2014 vo výške - 516,94 eur, pričom odporcovi bola predpísaná minimálna mesačná splátka
vo výške 50,- eur.Podľa výpisu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. z kreditnej karty CETELEM za február 2014
vedenej na odporcu bol zostatok na účte kreditnej karty vo výške - 1.375,38 eur, pričom odporcovi bola
predpísaná minimálna mesačná splátka vo výške 56,- eur.

Zo svedeckej výpovede svedkyne O. K. vyplýva, že sumy výdavkov, ktoré navrhovatelia uviedli v
návrhu poskytla ich právnemu zástupcovi ona. S odporcom sa dohodli, že pokiaľ sa bude odporca
nachádzať na Slovensku bude jej prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, ktorý
obývajú navrhovatelia spoločne s ňou a odporcom, keď je na Slovensku, sumou 56,- eur mesačne a
súčasne bude hradiť polovicu príspevkov do fondu údržby, opráv domu, ktoré sú vo výške 21,33 eur

mesačne.

Zvýpovedeodporcuakoúčastníkakonaniavyplynulo,ževčase,keďpracujevTaliansku,máubytovanie
zabezpečené bezplatne v hoteli, v ktorom pracuje. Pokiaľ sa týka stravy, túto si platí vo štvrtok, keď je
hotel zatvorený a keď si prípadne prikúpi nejaké sladkosti k dobru alebo niečo podobné. V roku 2013
dosiahol u svojho zamestnávateľa v Talianskej republike čistý príjem celkovo vo výške 11.700,- eur (za
časť mesiaca apríl 2013 od 12.04.2013 do 30.04.2013 v sume 700,- eur, za mesiace máj až október

2013 v sume 1.200,- eur za každý mesiac a v mesiaci november 2013 v sume 3.800,- eur). Súd tak
pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že odporca v roku 2013 dosiahol priemerný mesačný čistý
príjem vo výške 975,- eur.

Navrhovatelia taktiež nerozporovali skutkové tvrdenie odporcu, že ho cesta za prácou do Talianska
vychádza ročne na sumu 140,- eur.

Napokon súd vychádzal z toho, že považoval medzi účastníkmi konania za nesporné, že odporca si
doposiaľ plnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľom v sume 150,- eur mesačne na
každého.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

je limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Aj keď dosiahne dieťa plnoletosť, avšak sa
ďalej pripravuje na budúce povolanie ďalším štúdiom, v zásade nie je ešte schopné samo sa živiť.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia
(§ 154 O.s.p.). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré
nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o

plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase
rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia.
V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od
skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť
súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného

sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko
hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne.
Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon o rodine v ust. § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy
(ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil
od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudkyodsudzujúcenaplnenievbudúcnostisplatnýchdávoksúprípadmiclausularebussicstantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom
tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov
odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom

rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého
charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata
zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb
(vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Cit. ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine umožňuje
zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť

priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

NavrhovateľI.sataknávrhomvprejednávanejvecidomáhalrozhodnutiasúdu,ktorýmbybolapodľaust.
§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodinezmenenádohodamedzinímaodporcomovýškevyživovacej
povinnosti odporcu, ktorú uzavreli v čase po rozvode manželstva odporcu a matky navrhovateľa I. (t.

j. niekedy v čase po 22.05.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012), a to tak, že by bol odporca zaviazaný prispievať mu na výživunamiesto sumy 150,- eur sumou 250,- eur mesačne, keďže doposiaľ s odporcom dohodnuté a odporcom
mu poskytované výživné v sume 150,- eur nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám aj pri zohľadnení
vyživovacej povinnosti jeho matky O. K.. Zmenu pomerov navrhovateľ I. odôvodňoval aj s poukazom

na zvýšenie cien a infláciu.

Navrhovateľ II. sa návrhom v prejednávanej veci domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola podľa
ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012, ktorým bola naposledy súdom určená vyživovacia povinnosť
odporcu k navrhovateľovi II. vo výške 150,- eur, a to tak, že by bol odporca zaviazaný prispievať mu na

výživu namiesto sumy 150,- eur sumou 200,- eur mesačne, keďže doposiaľ s odporcom dohodnuté a
odporcom mu poskytované výživné v sume 150,- eur nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám aj pri
zohľadnení vyživovacej povinnosti jeho matky O. K.. Zmenu pomerov navrhovateľ II. odôvodňoval aj s
poukazom na zvýšenie cien a infláciu.

Ak ide o návrh navrhovateľov v časti, ktorou sa obaja domáhali zvýšenia výživného od 01.01.2014 do
08.01.2014 (keďže navrhovatelia sa domáhali rozhodnutia o zmene výživného počnúc mesiacom január

2014), súd s odkazom na cit. ust. § 77 ods. 1 veta druhá v spojení s cit. ust. § 78 ods. 1 veta druhá
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, musel návrh v tejto časti bez ďalšieho zamietnuť, keďže konanie sa
začalo v zmysle ust. § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. podaním návrhu na súde až dňa 09.01.2014 a výživné
nemožno priznať u plnoletých oprávnených spätne.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa I., súd sa zaoberal otázkou, či od času, kedy s odporcom uzavrel dohodu

o výživnom v sume 150,- eur mesačne (ako už bolo uvedené niekedy v období po 22.05.2012), došlo k
podstatnej zmene pomerov. Túto otázku súd v zmysle vyššie uvedeného výkladu ust. § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. považoval pri svojom rozhodovaní za určujúcu.

Súd sa konkrétne v prvom rade zaoberal otázkou zmeny pomerov na strane oprávneného subjektu, t. j.
navrhovateľa I., pričom tak vychádzal z porovnania odôvodnených potrieb a ich peňažného vyjadrenia

(§ 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom a v
čase svojho rozhodovania (keďže pomery na strane navrhovateľa I. sa nepochybne od podania návrhu
dňa 09.01.2014 na súde ku dňu rozhodnutia súdu dňa 15.04.2014 nezmenili). Pokiaľ sa týka zmeny
pomerov na strane navrhovateľa I. v čase od uzavretia dohody o výživnom s odporcom do rozhodnutia
súdu, súd dospel k nasledovným čiastkovým záverom:

1. vychádzajúc z veku navrhovateľa I. v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom, t. j. cca 18
a pol roka a veku navrhovateľa I. v čase rozhodovania súdu, t. j. cca 20 rokov a 3 mesiace, že u
navrhovateľa nemohlo dôjsť k podstatnej zmene pomerov z hľadiska výšky výdavkov potrebných na
zabezpečenie jeho ošatenia, obutia a hygieny, keďže v oboch časových momentoch rozhodných pre
posúdenie návrhu navrhovateľa I. bol navrhovateľ I. už plnoletý, zrejme fyzicky plne vyvinutý dospelý

jedinec. K podstatnej zmene vo výške uvedených nákladov nemohlo dôjsť ani z hľadiska navrhovateľmi
tvrdeného navýšenia cien a inflácie, a to vzhľadom k štatistickým údajom zverejneným Štatistickým
úradom SR (ide o všeobecne známu skutočnosť, § 121 O.s.p.; pozri www.statistics.sk), v zmysle ktorých
bol index spotrebiteľských cien odevov a obuvi v roku 2013 oproti roku 2012 vo výške 101,0 (súčasne
miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2013 oproti roku 2012 v priemere

1,4 %) a index spotrebiteľských cien odevov a obuvi bol za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému
obdobiu roku 2013 vo výške 100,73 (súčasne miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien
dosiahla za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému obdobiu roku 2013 v priemere 1,0 %, teda k
inflácii a navýšeniu spotrebiteľských cien tak ani nedošlo);

2. opätovne vychádzajúc z veku navrhovateľa I. v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom, t.

j. cca 18 a pol roka a veku navrhovateľa I. v čase rozhodovania súdu, t. j. cca 20 rokov a 3 mesiace,
možno konštatovať, že u navrhovateľa nemohlo dôjsť k podstatnej zmene pomerov z hľadiska výšky
výdavkov potrebných na zabezpečenie jeho stravovania mimo školského zariadenia, keďže v oboch
časových momentoch rozhodných pre posúdenie návrhu navrhovateľa I. bol navrhovateľ I. už plnoletý,
zrejme fyzicky plne vyvinutý dospelý jedinec. V tomto smere napokon súd poukazuje aj na to, že

matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla spoločné výdavky
na stravu v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi I. a II. vo výške 200,- eur mesačne, čo je rovnaká
výška, ako túto uviedli navrhovatelia I. a II. v návrhu na začatie konania zo dňa 08.01.2014, t. j.
200,- eur mesačne (súd podotýka, že tieto výdavky vyčíslila opätovne matka navrhovateľov I. a II.,ako to vyplynulo z jej výpovede svedka na pojednávaní dňa 25.03.2014). Teda vychádzajúc aj z tohto
porovnania je zrejmé, že výdavky spojené so zabezpečením stravovania navrhovateľa doma sa za dobu
od uzavretia dohody o výživnom s odporcom až do času rozhodnutia súdu nezmenili. Súd v ďalšom,

pokiaľ navrhovatelia argumentovali navýšením cien a infláciou, znovu poukazuje na štatistické údaje
zverejnené Štatistickým úradom SR (ide o všeobecne známu skutočnosť, § 121 O.s.p.), v zmysle ktorých
bol index spotrebiteľských cien potravín a nealkoholických nápojov v roku 2013 oproti roku 2012 vo
výške 103,0 (súčasne miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2013 oproti
roku 2012 v priemere 1,4 %) a index spotrebiteľských cien potravín a nealkoholických nápojov bol

za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému obdobiu roku 2013 vo výške 100,67 (súčasne miera
inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému
obdobiu roku 2013 v priemere 1,0 %, teda k inflácii a navýšeniu spotrebiteľských cien tak ani nedošlo).
Teda k podstatnej zmene vo výške uvedených nákladov na zabezpečenie stravovania navrhovateľa I.
v domácnosti nemohlo dôjsť ani z hľadiska navrhovateľmi tvrdeného navýšenia cien a inflácie. K inému
záveru však súd dospel, pokiaľ sa týka zmeny pomerov ohľadom výdavkov spojených so zabezpečením

stravovania navrhovateľa I. v škole, keďže v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom boli tieto
výdavky vo výške 24,- eur (opätovne viď obsah návrhu matky navrhovateľov I. a II. na rozvod manželstva
zo dňa 24.11.2011), kedy navrhovateľ navštevoval 3. ročník Gymnázia v Bytči. Ak ide o výšku týchto
výdavkov na stravu v škole ku dňu rozhodovania súdu, resp. rovnako aj ku dňu podania návrhu na
zvýšenie výživného, navrhovateľ I. tieto výdavky uviedol vo výške 50,- eur mesačne, pričom odporca

túto výšku neurobil spornou a súd tak pri svojom rozhodovaní z tejto výšky vychádzal (§ 153 ods. 1
O.s.p.). Možno tak skonštatovať, že v tejto rovine došlo u navrhovateľa I. k podstatnej zmene pomerov
spočívajúcej v náraste týchto výdavkov zo sumy 24,- eur na 50,- eur,

3. ak ide o prípadnú zmenu pomerov vo výdavkoch navrhovateľa I. na dopravu, navrhovateľ I. v návrhu
uviedol, že tieto výdavky mu vzrástli na sumu 44,- eur, ktorá suma mesačne zodpovedá 22 cestám

do miesta štúdia z miesta bydliska a späť (2,- eurá x 22 ciest = 44,- eur), čo mal súd preukázané z
navrhovateľom I. produkovaných dôkazov; pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľ I. má dva mesiace v
roku prázdniny a súčasne tri mesiace skúškové obdobie, súd na túto námietku odporcu neprihliadal, a to
zdôvodu,žeajpočasskúškovéhoobdobia,ktorénavysokejškolespadáajdoobdobialetnýchškolských
prázdnin, študenti spravidla navštevujú školu a súčasne z dôvodu, že v tejto sume výdavkov na dopravu

je potrebné zohľadniť aj výdavky navrhovateľa I. spojené s inou dopravou ako s dopravou do školy,
keďže navrhovateľ I. ako dospelý jedinec nepochybne samostatne cestuje aj za iným účelom a súčasne,
že nepochybne potrebuje z dôvodu riadneho štúdia dochádzať do Žiliny aj mimo vyučovania (napr.
osobné konzultácie s vyučujúcimi, príp. so spolužiakmi a pod.). Ak súd v ďalšom vychádzal z výdavkov
na dopravu, ktoré uviedla matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011

vo výške 15,- eur, kedy navrhovateľ I. nesporne študoval na Gymnáziu v Bytči (čo bolo nesporne aj v
čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom) a čo súčasne zodpovedá aj výdavkom navrhovateľa
I. preukázaným v prejednávanej veci a zodpovedajúcim len nákladom na dopravu z miesta bydliska
navrhovateľa do Bytče a späť (jedna cesta z bydliska navrhovateľa I. do Bytče a späť v sume 0,72 eur
x 22 ciest = 15,84 eur), musel konštatovať, že aj pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa na dopravu, došlo

na jeho strane k zmene pomerov spočívajúcej v náraste týchto výdavkov o sumu 29,- eur,

4.akideoprípadnúzmenupomerovvovýdavkochnavrhovateľanazabezpečenieškolskýchpotrieb,súd
vychádzajúc zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že tieto má v súčasnosti vo výške 10,- eur mesačne,
musel konštatovať, že k podstatnej zmene vo výške týchto výdavkov na strane navrhovateľa nedošlo, a
to vzhľadom k tomu, že matka navrhovateľa v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla

tieto výdavky rovnako v sume 10,- eur (čo bolo nesporne aj v čase uzavretia dohody o výživnom s
odporcom, keďže navrhovateľ aj v tomto čase bol stále študentom Gymnázia v Bytči). Súd opakovane
podotýka, že aj tieto výdavky navrhovateľa I. v návrhu o zvýšenie výživného taktiež vyčíslila matka
navrhovateľov I. a II., ako to vyplynulo z jej výpovede svedka na pojednávaní dňa 25.03.2014,

5. ak ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa v rovine jeho výdavkov súvisiacich s jeho

alergologickým ochorením, súd rovnako ako v predošlom bode vychádzajúc zo skutkového tvrdenia
navrhovateľa, že tieto má v súčasnosti vo výške 10,- eur mesačne, musel konštatovať, že k podstatnej
zmene vo výške týchto výdavkov na strane navrhovateľa nedošlo, a to vzhľadom k tomu, že matka
navrhovateľa v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla tieto výdavky rovnako v sume
10,- eur (čo bolo nesporne aj v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom, keďže navrhovateľ aj

v tomto čase trpel uvedeným ochorením, čo vyplýva zo záznamu v jeho zdravotnej dokumentácii zodňa 05.12.2013, v ktorom sa udáva, že navrhovateľ I. absolvoval imunoterapiu v trvaní 2,5 roka). Súd
opakovane podotýka, že aj tieto výdavky navrhovateľa I. v návrhu o zvýšenie výživného taktiež vyčíslila
matka navrhovateľov I. a II., ako to vyplynulo z jej výpovede svedka na pojednávaní dňa 25.03.2014,

6. aj pokiaľ ide o prípadnú ďalšiu zmenu pomerov na strane navrhovateľa I. spočívajúcu v prípadnom
náraste výdavkov spojených s komunikáciou prostredníctvom mobilného telefónu, súd opakovane ako v
predošlých dvoch bodoch vychádzajúc zo skutkového tvrdenia navrhovateľa I., že tieto má v súčasnosti
vo výške 10,- eur mesačne, musel konštatovať, že k podstatnej zmene vo výške týchto výdavkov na
strane navrhovateľa I. nedošlo, a to vzhľadom k tomu, že matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod

manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla tieto výdavky rovnako v sume 10,- eur (čo muselo byť nesporne
aj v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom). Súd opakovane podotýka, že aj tieto výdavky
navrhovateľa I. v návrhu o zvýšenie výživného taktiež vyčíslila matka navrhovateľov I. a II., ako to
vyplynulo z jej výpovede svedka na pojednávaní dňa 25.03.2014,

7. ak ide o podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa I., ktorá by sa mala dotýkať výdavkov
spojených s uspokojovaním potrieb navrhovateľa I. spočívajúcich v rozvoji jeho osobnosti a pohybových

aktivít (návštevy kina, záujmy, športové aktivity), súd vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia dohody o
výživnom s odporcom mal navrhovateľ I. vek cca 18 a pol roka a v čase rozhodovania súdu o návrhu
na zvýšenie výživného mal navrhovateľ I. vek cca 20 rokov a 3 mesiace, si dovolí konštatovať, že k
podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v náraste výdavkov na tieto potreby u navrhovateľa I. nemohlo
dôjsť. Súd, ak ide o tento záver, vychádzal aj z toho, že navrhovateľ I. nepreukázal, že by sa ním v

návrhu uvedeným aktivitám (plávanie, lyžovanie, návšteva kina a pod.) začal venovať len v dobe po
uzavretídohodyovýživnomsodporcom(vykonávanietýchtoaktivítnapokonaninepreukázal)asúčasne
vychádzalajztoho,ževýškuvýdavkovnemoholzaobdobieoduzavretiadohodyovýživnomsodporcom
významne ovplyvniť ani nárast spotrebiteľských cien, resp. nárast inflácie, keďže ako už bolo vyššie
uvedené, miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2013 oproti roku 2012 v

priemere 1,4 % a miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla za prvé tri mesiace roku
2014 oproti rovnakému obdobiu roku 2013 v priemere 1,0 % (teda k inflácii a navýšeniu spotrebiteľských
cien tak ani v roku 2014 zatiaľ nedošlo),

8. pokiaľ sa týka zmeny pomerov navrhovateľa I. spočívajúcej v podstatnej zmene vo výdavkoch
spojenýchsozabezpečenímjehobývania,súddospelkzáveru,žeanivtomtosmerekpodstatnejzmene

nedošlo. Súd pri tomto závere vychádzal z navrhovateľom I. produkovaného skutkového tvrdenia o
celkovejvýškevýdavkovspojenýchsužívanímbytu,vktoromnavrhovateľuspokojujetútosvojupotrebu,
v sume 181,33 eur (inkaso - energie vo výške 150,- eur mesačne + príspevok bytovému spoločenstvu
vo výške 21,33 eur + vodné a stočné vo výške 10,- eur mesačne), ktorá suma v zásade korešponduje
aj so skutkovými zisteniami súdu vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, a súčasne z výšky týchto

výdavkov, ktoré matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla v
sume 197,- eur (nájom bytu a energie vo výške 164,- eur, poplatok spoločenstvu vlastníkov vo výške
23,- eur a vodné stočné vo výške 10,- eur; čo nesporne bolo aj v čase uzavretia dohody o výživnom
s odporcom). Súd súčasne znovu podotýka, že aj tieto výdavky navrhovateľa I. v návrhu o zvýšenie
výživného taktiež vyčíslila matka navrhovateľov I. a II., ako to vyplynulo z jej výpovede svedka na

pojednávaní dňa 25.03.2014,

9. napokon ak navrhovateľ I. odôvodňoval zmenu pomerov na svojej strane s poukazom na to, že
v zmysle uzavretej poistnej zmluvy platí poistné na rizikové životné poistenie vo výške 9,76 eur
mesačne, súd má za to, že na túto skutočnosť nemožno prihliadať, a to s poukazom, že ako
uviedla matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011, už v tomto čase,

teda aj v čase uzavretia dohody o výživnom s odporcom bola hradená suma 4,75 eur na úrazové
poistenienavrhovateľaI.Súdnevzhliadolžiadendôvodnanavýšeniepoistného,resp.navrhovateľnijako
neodôvodnil potrebu takéhoto navýšenia. Taktiež súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané,
že by mal samotný odporca uzavreté takéto alebo obdobné poistenie. Ak teda nemá ani samotný
odporca uzavreté takéto poistenie, mal by sledovať v zmysle ust. § 62 ods. 2 veta druhá zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine aj navrhovateľ I. rovnakú životnú úroveň. Súd tak v konečnom dôsledku nebral
uzavretie takéhoto poistenia navrhovateľa I. za jeho odôvodnenú potrebu.

Vychádzajú z uvedených čiastkových záverov možno konštatovať, že na strane navrhovateľa v určitom
rozsahu došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v náraste výdavkov na jeho stravovanie a
dopravu zodpovedajúcej v peňažnom vyjadrení sume 55,- eur.Súd sa v ďalšom rade zaoberal otázkou zmeny pomerov na strane druhého oprávneného subjektu, t. j.
navrhovateľa II., pričom tak vychádzal z porovnania odôvodnených potrieb a ich peňažného vyjadrenia
(§ 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) v čase, kedy Okresný súd Žilina naposledy rozhodol o

určení výživného odporcu na navrhovateľa II., t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012 a v čase svojho rozhodovania. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov
na strane navrhovateľa II. v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku Okresného súdu Žilina do rozhodnutia
súdu, súd dospel k nasledovným čiastkovým záverom:

1. Okresný súd Žilina, ako je to uvedené v odôvodnení jeho rozsudku, vychádzal z výšky výdavkov

spojených s výživou navrhovateľa II. v sume 175,- eur mesačne, pričom výška týchto výdavkov zásadne
korešpondovala s výškou výdavkov, uvedených matkou navrhovateľa II. v návrhu na rozvod manželstva
zo dňa 24.11.2011 (na stravné v školskej jedálni vo výške 24,- eur + na lieky vo výške 10,- eur + na
mobil vo výške 10,- eur + na úrazové poistenie vo výške 5,84 eur + na cestovné do školy vo výške 15,-
eur + na učebné pomôcky vo výške 15,- eur + na oblečenie a stravné vo výške 100,- eur = 179,84 eur).
Zásadne rovnaké mesačné výdavky spojené so svojou výživou uviedol navrhovateľ II. aj v návrhu na

zvýšenie výživného zo dňa 08.01.2014, a to pokiaľ sa týka konkrétne výdavkov na stravné v školskej
jedálni vo výške 24,- eur, na lieky vo výške 10,- eur, na mobil vo výške 10,- eur, na úrazové poistenie vo
výške 5,84 eur, na dopravu do školy vo výške 15,- eur, na školské pomôcky vo výške 10,- eur (čo je ešte
o 5,- eur menej). Preto, ak ide o výdavky na stravné v školskej jedálni, na lieky, na mobil, na úrazové
poistenie, na dopravu do školy a na školské pomôcky, nemožno vôbec hovoriť o zmene pomerov na

strane navrhovateľa II.,

2. ak ide o nárast výdavkov spojených so zabezpečovaním oblečenia a hygienických potrieb, ktoré
navrhovateľ II. v návrhu o zvýšenie výživného zo dňa 08.01.2014 uviedol vo výške 150,- eur, teda malo
dôjsť oproti času posledného určenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľov II. k nárastu týchto
výdavkovvsume50,-eurmesačne,súdkonštatuje,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenoanárast

týchto výdavkov nepreukázal (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Naopak, súdu sa javí, že vzhľadom k tomu, že ku
dňu rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 37P/440/2011-104, t. j. ku dňu
19.03.2012, bol navrhovateľ II. vo veku cca 17 a pol roka a ku dňu rozhodnutia súdu o zvýšení výživného,
t. j. ku dňu 15.04.2014 je vo veku cca 19 a pol roka, t. j. už v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo
dňa 19.03.2012 bol takmer plnoletý a fyzicky plne vyvinutý dospelý jedinec, sa jeho nároky na oblečenie

a hygienu za posledné dva roky ku dňu rozhodnutia súd o návrhu na zvýšenie výživného, t. j. ku dňu
15.04.2014, nemohli bez ďalšieho podstatným spôsobom zmeniť. Tento záver je možné obdobne, ako aj
u navrhovateľa I., vyvodiť aj z toho, že podľa štatistických údajov zverejnených Štatistickým úradom SR
bol index spotrebiteľských cien odevov a obuvi v roku 2013 oproti roku 2012 vo výške 101,0 (súčasne
miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku 2013 oproti roku 2012 v priemere

1,4 %) a index spotrebiteľských cien odevov a obuvi bol za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému
obdobiu roku 2013 vo výške 100,73 (súčasne miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien
dosiahla za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému obdobiu roku 2012 v priemere 1,0 %, teda k
inflácii a navýšeniu spotrebiteľských cien tak ani nedošlo),

3. obdobne vychádzajúc z veku navrhovateľa II. v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa

19.03.2012, t. j. cca 17 a pol roka a veku navrhovateľa II. v čase rozhodovania súdu, t. j. cca 19 a
pol roka, že u navrhovateľa II. nemohlo dôjsť k podstatnej zmene pomerov z hľadiska výšky výdavkov
potrebných na zabezpečenie jeho stravovania mimo školského zariadenia, keďže v oboch časových
momentoch rozhodných pre posúdenie návrhu navrhovateľa II. bol navrhovateľ II. už takmer plnoletý a
fyzicky plne vyvinutý jedinec. V tomto smere napokon súd poukazuje aj na to, že matka navrhovateľa

I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011 uviedla spoločné výdavky na stravu v spoločnej
domácnosti s navrhovateľmi I. a II. vo výške 200,- eur mesačne, čo je rovnaká výška, ako túto uviedli
navrhovatelia I. a II. v návrhu na začatie konania zo dňa 08.01.2014, t. j. 200,- eur mesačne (súd
podotýka, že tieto výdavky vyčíslila opätovne matka navrhovateľov I. a II., ako to vyplynulo z jej výpovede
svedka na pojednávaní dňa 25.03.2014). Teda vychádzajúc aj z tohto porovnania je zrejmé, že výdavky

spojené so zabezpečením stravovania navrhovateľa II. doma sa za dobu od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom na navrhovateľa II. až do času rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa II. na
zvýšenievýživného,t.j.kudňu15.04.2014,nezmenili.Súdvďalšom,pokiaľnavrhovateliaargumentovali
navýšením cien a infláciou, rovnako ako u navrhovateľa I. poukazuje na štatistické údaje zverejnené
Štatistickým úradom SR, ako boli vyššie uvedené. K podstatnej zmene vo výške uvedených nákladov nazabezpečenie stravovania navrhovateľa II. v domácnosti tak nemohlo dôjsť ani z hľadiska navrhovateľmi
tvrdeného navýšenia cien a inflácie,

4. pokiaľ sa týka zmeny pomerov navrhovateľa II. spočívajúcej v podstatnej zmene vo výdavkoch

spojených so zabezpečením jeho bývania, súd dospel k záveru, že ani v tomto smere k podstatnej
zmenenedošlo.SúdpritomtozáverevychádzalznavrhovateľomII.produkovanéhoskutkovéhotvrdenia
o celkovej výške výdavkov spojených s užívaním bytu, v ktorom navrhovateľ II. uspokojuje túto svoju
potrebu, v sume 181,33 eur (inkaso - energie vo výške 150,- eur mesačne + príspevok bytovému
spoločenstvu vo výške 21,33 eur + vodné a stočné vo výške 10,- eur mesačne), ktorá suma v zásade

korešponduje aj so skutkovými zisteniami súdu vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, a súčasne z
výšky týchto výdavkov, ktoré matka navrhovateľa I. v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 24.11.2011
uviedla v sume 197,- eur (nájom bytu a energie vo výške 164,- eur, poplatok spoločenstvu vlastníkov
vo výške 23,- eur a vodné stočné vo výške 10,- eur; čo nesporne bolo aj v čase uzavretia dohody o
výživnom s odporcom).Súd súčasne znovu podotýka, že aj tieto výdavky navrhovateľa II. v návrhu o
zvýšenie výživného taktiež vyčíslila matka navrhovateľov I. a II., ako to vyplynulo z jej výpovede svedka

na pojednávaní dňa 25.03.2014,

5. napokon ak ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa II., ktorá by sa mala dotýkať výdavkov
spojených s uspokojovaním potrieb navrhovateľa II. spočívajúcich v rozvoji jeho osobnosti a pohybových
aktivít (návštevy kultúrnych podujatí), súd opätovne s poukazom na vek navrhovateľa II. v čase
posledného určenia výživného Okresným súdom Žilina a v čase rozhodovania súdu o návrhu

navrhovateľa II. na zvýšenie výživného, ako bolo vyššie uvedené, si dovolí konštatovať, že k podstatnej
zmene pomerov spočívajúcej v náraste výdavkov na tieto potreby u navrhovateľa II. nemohlo dôjsť. Súd,
ak ide o tento záver, vychádzal aj z toho, že navrhovateľ II. nepreukázal, že by sa niektorým konkrétnym
aktivitám začal venovať len v dobe po rozhodnutí Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis.
zn. 37P/440/2011 a súčasne vychádzal aj z toho, že výšku výdavkov nemohol za obdobie uvedeného

rozhodnutia Okresného súdu Žilina významne ovplyvniť ani nárast spotrebiteľských cien, resp. nárast
inflácie, keďže ako už bolo vyššie uvedené, miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien
dosiahlavroku2013oprotiroku2012vpriemere1,4%amierainfláciemeranáindexomspotrebiteľských
cien dosiahla za prvé tri mesiace roku 2014 oproti rovnakému obdobiu roku 2013 v priemere 1,0 % (teda
k inflácii a navýšeniu spotrebiteľských cien tak ani v roku 2014 zatiaľ nedošlo).

V súhrne súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ II. navštevuje stále tú istú školu, len iný ročník, ako
navštevoval v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 37P/440/2011.
Preto s ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené čiastkové závery, dospel k súhrnnému
záveru, že k zmene pomerov na strane navrhovateľa II. tak, ako ich predpokladá cit. ust. § 78 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, nedošlo.

Ak teda ide o zmenu pomerov na strane odporcu ako povinného rodiča (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine) vo vzťahu k navrhovateľovi I. oproti času, kedy uzavrel odporca s navrhovateľom I.
dohodu o výživnom (niekedy po 22.05.2012), súd môže konštatovať, že k preukázaniu podstatnej zmeny
vo zvýšení príjmov odporcu oproti roku 2012 nedošlo. Odporca rovnako, ako v roku 2012 pracuje
sezónne u toho istého zamestnávateľa v Taliansku (čo vyplýva aj z toho, že už Okresný súd Žilina vo

svojom rozsudku č. k. 37P/440/2011-104 zo dňa 19.03.2012 vychádzal z potencionality príjmu odporcu
dosahovaného z práce v Taliansku, ktorý mal navrhovateľ s určitosťou dosahovať od apríla 2012, a
to dokonca vo výške 1.200,- eur mesačne) a v roku 2013 podľa svojho tvrdenia dosiahol u tohto
zamestnávateľa priemerný mesačný príjem vo výške 975,- eur. Súd z tvrdení odporcu o jeho príjme
v roku 2013 vychádzal z dôvodu, že navrhovatelia vyššiu výšku jeho príjmov v roku 2013 v konaní

nepreukázali. Navrhovatelia súčasne nepreukázali, že by bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu
dosahovať vyšší príjem, ako dosahoval v roku 2012. Rovnako nebolo navrhovateľmi preukázané a ani
len tvrdené, že by došlo na strane odporcu k zmene pomerov spočívajúcej v nadobudnutí majetku v
podstatnej hodnote. Obdobný záver ako vo vzťahu k navrhovateľovi I. vzhľadom na vyššie uvedené
možno vyvodiť aj vo vzťahu k navrhovateľovi II. Súd napokon konštatuje, že navrhovatelia skutkovo ani

neodôvodňovali svoj návrh na zvýšenie výživného podstatnou zmenou pomerov na strane odporcu ako
povinného rodiča.

Ak teda ide o zmenu pomerov na strane matky navrhovateľov, a to či už od rozhodnutia Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 37P/440/2011, alebo od času uzavretia dohody navrhovateľa I.
a odporcu o výživnom, súd dospel k záveru, že pomery na jej strane sa do istej miery zmenili, pričomu nej došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného čistého príjmu zo sumy 400,- eur na sumu 452,71
eur a súčasne vo vzťahu k navrhovateľovi II., keďže tento nadobudol medzičasom plnoletosť, nemá už
povinnosť poskytovať navrhovateľovi II. osobnú starostlivosť. Matka navrhovateľov však nepochybne

naďalej poskytuje obom navrhovateľom starostlivosť vo forme výkonu určitých domácich prác (pranie,
žehlenie, varenie a pod.). Zmena pomerov na strane matky navrhovateľov však nie je tak podstatná,
aby z tohto dôvodu mohlo dôjsť k prehodnoteniu doterajšieho rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti
odporcu k navrhovateľovi II., resp. k prehodnoteniu dohody o výživnom uzavretej medzi navrhovateľom
I. a odporcom.

Vychádzajúc z uvedených skutkových záverov, ako aj zo znenia ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine, súd dospel k záveru, že u navrhovateľa I. došlo k podstatnej zmene pomerov zodpovedajúcej
v navýšení výživného o sumu zvýšených výdavkov vo výške 55,- eur (ako bolo vyššie uvedené),
pričom je v možnostiach a schopnostiach odporcu takéto zvýšené výdavky pokryť z jeho príjmu.
Súčasne vzhľadom k súčasnej výške príjmov matky navrhovateľov, pri zohľadnení výdavkov, ktoré
vynakladá tak v súvislosti so zabezpečovaním svojich potrieb, ako aj spolu s odporcom v súvislosti so

zabezpečením bývania navrhovateľov, nemožno túto zvýšenú potrebu navrhovateľa I. uspokojovať z
jej strany. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa I. v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti
odporcu k nemu od 09.01.2014 vyhovel čo do výšky 205,- eur so zročnosťou do konca kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý je odporca povinný prespievať navrhovateľovi I. na
výživu (§ 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) a vo zvyšku návrh zamietol. Súd tak zaviazal

odporcu prispievať na výživu navrhovateľa I. sumou 205,- eur mesačne od 09.01.2014 so zročnosťou
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý je odporca povinný prispievať
navrhovateľovi I. na výživu (§ 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).

Ku dňu vyhlásenia rozsudku došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca apríl 2014 vrátane. Preto
vzhľadom k tejto skutočnosti, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zameškané výživné - t. j.

rozdiel medzi doposiaľ poukazovaným výživným vo výške 150,- eur mesačne a určeným výživným vo
výške 205,- eur mesačne - vo výške 205,81 eur (za obdobie od 09.01.2014 do 31.01.2014 vo výške
40,81 eur = 55,- eur / 31 dní mesiaca január 2014 x 23 dní tohto obdobia; za obdobie od 01.02.2014 do
30.04.2014 vo výške 165,- eur = 3 mesiace x 55,- eur; spolu tak 40,81 eur + 165,- eur = 205,81 eur), a
to v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. najskôr v 3 mesačných splátkach vo výške 50,- eur a 4. poslednej

mesačnej splátke vo výške 55,81 eur zročných spolu s bežným výživným pri zročnosti prvej splátky spolu
s bežným výživným, ktorého zročnosť nastane po právoplatnosti rozsudku v tejto jeho dotknutej časti.

Čo sa týka navrhovateľa II., súd dospel k záveru, že od rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod spis. zn. 37P/440/2011 na jeho strane doposiaľ k podstatnej zmene pomerov nedošlo a
súčasnenedošloanikpodstatnejzmenepomerovnastraneodporcuakopovinnéhorodiča.Spoukazom

na to, že tak nedošlo k preukázaniu naplnenia hypotézy právnej normy zakotvenej v ust. § 78 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd návrh navrhovateľa II. aj v časti o zvýšenie výživného odo dňa
09.01.2014 zamietol.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Ak ide o rozhodnutie súdu o trovách konania, súd vzhľadom na väčší počet účastníkov konania rozhodol
podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.