Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110230075
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110230075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa B. P., s.r.o. so sídlom U.,
L. P. X, IČO 36 334 359, zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi,
Bakalárska 4 proti odporcovi L. B., bytom A., R. W. X, o zaplatenie 509,40 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. marca 2011, č. k.
14C/375/2010-40, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,37 Eur

spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.08.2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,05% denne
zo sumy 331,37 Eur od 30.08.2009, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej
časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 53 ods. 1, 5, 6 a 8, § 517 ods. 1 veta prvá a
ods. 2 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z., § 497 a § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci konania uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej si odporca požičal 400 Eur na dobu 24 mesiacov, ktoré

mal vrátiť spolu s úrokom 279,20 Eur v 24 mesačných splátkach po 28,30 Eur, splatných vždy do 15-
teho dňa v mesiaci. Odporca uhradil len sumu 169,80 Eur. Okresný súd dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľamožnovyhovieťlenčiastočne.Zmluvauzavretámedziúčastníkmispĺňalaobsahovovšetky
formálne náležitosti, ktoré vyžadoval § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., avšak napriek tomu bola v časti výšky
mesačných splátok neplatná, lebo obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľ poskytol
odporcovi úver 400 Eur za ročný úrok 34,8 % (mesačný úrok 2,9 % x 12), čo za 24 mesiacov, po
ktorý ho mal odporca splácať, predstavoval úrok 69,6 %. Odporca teda mal okrem požičaných 400

Eur vrátiť navyše 279,20 Eur na úrokoch, pričom celkove mala zaplatiť za úver 679,20 Eur. Priemerné
úrokové miery zo spotrebiteľských úverov v obchodných bankách poskytovaných na obdobie 1-5 rokov
predstavovali v 2/2009 (v čase uzavretia zmluvy s odporcom) 13,17 % ročne, čiže pri výške úveru 400
Eur na 24 mesiacov by odporca banke zaplatil na úrokoch 101,17 Eur, čo je o 178,03 Eur menej ako
požadoval navrhovateľ. Úroky, ktoré požadoval v zmluve navrhovateľ, boli v rozpore s ustanovením
maximálnej výšky odplaty za poskytnuté spotrebiteľské úvery podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.
z., ktoré nemohli prekročiť limitovanú výšku 68,98 % a pre odporcu boli v skutočnosti 74,61 %, kým

v zmluve sa uvádzal údaj 68,67 %, čím došlo k zavádzaniu spotrebiteľa. Uviedol, že ku dňu podania
návrhu zaplatil odporca na poskytnutom úvere celkove sumu 169,80 Eur a dlhuje na nezaplatenej istinesumu 230,20 Eur. Keďže úroky boli dojednané vo vyššej výške, ako ustanovovali predpisy, súd priznal
navrhovateľovi len úrok pri obdobnom úvere poskytovanou bankou v sume 101,17 Eur, teda zaviazal
odporcu na úhradu dlhu vo výške 331,37 Eur (dlh 400 Eur - 169,80 Eur už zaplatených + úrok 101,17

Eur). Navrhovateľ vyhlásil úver dňom 29.08.2009 za splatný a stratu výhody splátok oznámil odporcovi.
Preto okresný súd zaviazal odporcu okrem zaplatenia istiny + dlžného úroku v sume 101,17 Eur aj na
zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dĺžnej sumy od 30.08.2009 a úroku z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, čiže od 30.08.2009. Výšku úrokov z
omeškania súd stanovil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

v znení nesk. predpisov. Vo zvyšku súd návrh zamietol z dôvodu neplatne dohodnutej odplaty za úver.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to proti tej časti
rozhodnutia, ktorou súd jeho návrh zamietol a tiež proti tej časti rozhodnutia, ktorým mu súd nepriznal
náhradu trov konania. Mal za to, že pre spotrebiteľské úvery podľa vtedy platného znenia § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka (ku dňu uzavretia zmluvy č. 89020 zo dňa 17.02.2009 medzi účastníkmi)
odplata nie je obmedzené spôsobom, že : ... nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa jeho
názoru sa preto podaným návrhom dôvodne domáhal zaplatenia istiny ako súčtu istiny poskytnutého
úveru a zmluvného úroku, zníženej o sumu úhrady, ktorú odporca vykonal. Uviedol, že súd mu priznal z

uplatneného nároku iba sumu 331,37 Eur plus úroky z omeškania a zmluvnú pokutu a vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Pokiaľ ide o dohodnutú odplatu za poskytnutý úver, bol toho názoru, že bolo dohodnuté
platne a zákonným spôsobom. Dôvodil, že bol úspešný v pomere 65% neúspech mal v 35% . Mal za to,
že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol trovách konania a domáhal sa rozhodnutia o trovách konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. alebo § 142 ods. 3 O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa a aby rozhodol tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu

je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 331,37 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.08.2009 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu 0,05% denne zo sumy 331,37 Eur od 30.08.2009 do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol, a
pretojerozhodnutieokresnéhosúdu vtejtočastiprávoplatnéarozhodnutímkrajského súdunedotknuté.

V danej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa
01.12.2010, domáhal od odporcu zaplatenia istiny 509,40 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy istiny 509,40 Eur od 30.08.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo
sumy 509,40 Eur od 30.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, dňa 17.02.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom

zmluvu o úvere č. 88096, na podklade ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 400 Eur, ktorý
mal odporca vrátiť spolu s úrokom vo výške 2,9 % mesačne v 24-tich mesačných splátkach po 28,30
Eur, so splatnosťou mesačnej splátky do 31. kalendárneho dňa v mesiaci, splatnosťou prvej splátky do
30.04.2009 a s konečnou splatnosťou do 31.03.2011.

V zmysle § 2 písm. a/ a b/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací
súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že predmetná zmluva o úvere
spĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a vykazuje aj znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom navrhovateľom) ako právnickou osobou,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a na druhej strane dlžníkom (odporcom) ako fyzickou osobou spotrebiteľom, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o
zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť

peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa
zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy
nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto
zákona. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných

spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou
zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené vopred a pre neurčitý počet spotrebiteľov.Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil normy spotrebiteľského
práva chrániace spotrebiteľa a to konkrétne ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa následne správne posudzoval, či predmetná zmluva o úvere neobsahuje také
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), ktoré sú zo zákona neplatné. V danej veci
navrhovateľ poskytol na základe zmluvy o úvere odporcovi úver vo výške 400 Eur za poplatok 12 Eur,
pričom úrok bol v zmluve stanovený vo výške 2,9 % mesačne, čo predstavuje 34,8 % ročne a za

24 mesiacov, počas ktorých mal odporca úver splatiť, predstavoval úrok 69,6%. Priemerné úrokové
miery spotrebiteľských úverov v obchodných bankách poskytovaných na obdobie 1-5 rokov boli v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy vo výške 13,17 % ročne, tak ako to správne uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že za neprimeranú a teda aj v rozpore s
dobrými mravmi, možno považovať práve takú výšku úrokov, ktorá podstatne prevyšuje obvyklé úrokové
miery pri úveroch v danom čase, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami

pri poskytovaní obdobných úverov. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľom požadovaná výška
úroku podstatne prevyšovala priemerné úrokové miery pri takýchto úveroch poskytovaných bankami
v rozhodnom období, odvolací súd považuje ustanovenie predmetnej zmluvy o úroku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda odporcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako je i v

rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa oddelil obvyklý úrok, ktorý vyčíslil vo výške 101,17 Eur, od
prevyšujúcej neplatnej časti, tento úrok pripočítal k nesplatenej istine úveru a priznal navrhovateľovi i
nároknauplatnenúzmluvnúpokutu.Odvolacísúdzastávanázor,žepriaplikáciiustanovenia§53odsek
1 v spojení s odsekom 5 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré treba

považovať za neplatné v celosti. Odvolací súd sa však rámci odvolacieho konania na základe odvolania
len navrhovateľa proti výroku rozhodnutia, ktorým súd jeho návrh čiastočne zamietol a výroku, ktorým
súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania, mohol zaoberať len preskúmaním
jeho správnosti v napadnutom rozsahu.

Pokiaľ išlo o náhradu trov prvostupňového konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa

správne v danom prípade rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko každý z účastníkov bol v konaní
čiastočne úspešný. Ak súd prvého stupňa vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, bolo jeho rozhodnutie legitímne, v súlade s citovaným zákonným ustanovením a odvolací súd
tomuto rozhodnutiu nemôže nič vytknúť.

Z týchto dôvodov krajský rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ju odporca návrhom neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .