Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310205178
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310205178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky V. G., rod. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S., A.. N. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom so sídlom
v Humennom, Námestie slobody 2 proti odporcovi Mgr. K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou v Košiciach. Floriánska 16 o určenie výživného
pre mal. H. G., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Stropkov, detašované pracovisko Medzilaborce, o odvolaní navrhovateľky a odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/65/2010-404 zo dňa 27. 05. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. H. G. vo
výške 80 Eur mesačne, ktorý je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 1.dňa v mesiaci vopred s
účinnosťou od 19. 10. 2012. Dlžné výživné za obdobie od 19. 10. 2012 do 27. 05. 2013 vo výške 402,36
Eur určil odporcovi za povinnosť zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť každý z nich trovy štátu vo výške 159,16
Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. 12C/65/2010-183 zo dňa XX. XX. XXXX bolo
manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Na čas po rozvode bola mal. H. G. zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. H. sumou 50 Eur mesačne
s tým, že styk otca s dcérou neupravil. V dôsledku odvolania odporcu Krajský súd v Prešove, č. k.
18CoP/88/2012-223 zo dňa 15. 10. 2012 potvrdil rozsudok súdu vo výroku o umiestnení mal. H. do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, vo výroku o styku odporcu s mal. H. a zrušil rozsudok vo výroku
o výživnom. Navrhovateľka žiadala určiť výživné pre mal. H. vo výške 180 Eur mesačne. Mal. H. od

septembra 2012 začala študovať na Strednej pedagogickej škole v H., kde v priebehu vyučovacieho
týždňa aj býva. Teda jej výdavky predstavujú predovšetkým finančné prostriedky spojené so štúdiom,
stravovaním, cestovnými výdavkami (z miesta bydliska do H. a v rámci mesta H.) v celkovej sume cca
200 Eur mesačne. Navrhovateľka poberala invalidný dôchodok vo výške 149,20 Eur a zamestnala sa
na Mestskom úrade v S. s tým, že jej príjem predstavuje sumu 337,70 Eur mesačne. Navrhovateľka má
ešte vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére I., ktorá študuje na vysokej škole v J. vo výške 30 Eur
mesačne na základe rozhodnutia Okresného súdu Humenné.Odporca od 08. 01. 2013 je nezamestnaný a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce. Nemá žiaden príjem. Okrem vyživovacej povinnosti voči mal. H.
má rovnako určenú vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru I., ktorej prispieva sumou 30 Eur mesačne.

V minulosti bol súkromný podnikateľ, ale keďže si nebol schopný zabezpečiť prácu, bol nútený živnosť
zrušiť. V jeho možnostiach je platiť pre mal. H. výživné vo výške minimálneho výživného, t.j . 25,38 Eur.
Poberá výsluhový dôchodok vo výške 168 Eur mesačne a bol mu spätne vyplatený výsluhový dôchodok
vo výške 10 156,58 Eur. Z výsluchu svedkov Z. G. a Mgr. S. A. bolo zistené, že v minulosti, pokiaľ bol
odporca nezamestnaný, im vypomáhal v stavebných prácach, za ktoré mu vyplatil Z. G. 500 Eur, Mgr.

S. A. 1 000 Eur. Súd prvého stupňa určil výživné zo strany odporcu na výšku 80 Eur mesačne.

Výrok o dlžnom výživnom odôvodnil ust. § 166 O. s. p..

Výrok o trovách štátu bol odôvodnený ust. § 148 ods. 1 O. s. p..

Výrok o trovách celého konania bol odôvodnený ust. § 144 O. s. p..

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že
nesúhlasí s výrokom, ktorým bolo určené výživné vo výške 80 Eur na mal. H. a v súvisiacom výroku o

dlžnom výživnom. Dôvodom pre nesúhlas je skutočnosť, že napriek tomu, že odporca si je vedomý toho,
že nepredložil všetky doklady týkajúce sa preukázania svojich majetkových pomerov, nebolo určené
zo strany súdu 20-násobok sumy životného minima. Preto navrhovala zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa a zaviazať odporcu na úhradu výživného vo výške 180 Eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Nesúhlasil s rozhodnutím

súdu prvého stupňa vo vzťahu k výživnému vo výške 80 Eur mesačne, dlžnému výživnému a tiež výroku
o trovách štátu. Považoval toto rozhodnutie za nespravodlivé. Poukázal na to, že síce bol mu spätne
vyplatený výsluhový dôchodok za 88 mesiacov, ale príjem na jeden mesiac v prepočte predstavuje sumu
115,42 Eur. Preto nemožno brať do úvahy, keď súd prvého stupňa pri rozhodnutí o výške výživného
prihliadal na túto sumu v celosti. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že odmietol predložiť daňové doklady

zaroky2011a2012,prípadnepeňažnýdenník,leboztakejtoformulácie nevyplýva,žetobolapovinnosť
odporcu. Dôležité pre odporcu je aj to, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť na to,
že ešte za trvania manželstva navrhovateľka založila stavebné sporenie, ktorú cieľovú sumu 8 000 Eur
vybralavofebruári2013.TiežžijevsúčasnejdobesosvojimpriateľomY.N.,ktorýpracujevautoservisev
N..Poukázalnačistýpríjemnavrhovateľky,ktorýpredstavujevsúčasnejdobenieleninvalidnýdôchodok,

ale aj príjem z pracovného pomeru. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na to, že si požičala finančné
prostriedky od Z. H., ktoré musí vracať po 87 Eur mesačne v celkovej sume 6 990 Eur, musí byť
zrejmé, že zobrala na seba neprimerané riziko, ktoré ale nemôže byť na ujmu odporcu. Keďže mal.
H. v priebehu týždňa je na internáte, navrhovateľka už osobnou starostlivosťou de facto neodčerpáva
výšku výživného, načo tiež bolo potrebné prihliadnuť. Keďže má navrhovateľka trojnásobne vyšší príjem

ako odporca, aj na túto okolnosť mal súd prvého stupňa zamerať svoje rozhodnutie. Okrem toho má
vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru I., ktorá študuje na vysokej škole. Pokiaľ ide o trovy štátu, keďže
je v súčasnej dobe odporca bez príjmu, poberá len výsluhový dôchodok vo výške 165,10 Eur a musí
uhrádzať výživné na dcéry, bolo potrebné aplikovať § 150 O. s. p. vzhľadom na jeho majetkové pomery.

Odvolací súd prejednal vec, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 2 O. s.

p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľky a odvolanie
odporcu nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu
dospel aj k správnemu právnemu záveru a na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania.Z konania bolo nepochybne zistené, že mal. H. pochádza z manželstva rodičov V. G. a Mgr. K. G..
Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Humennom, č. k. 12C/65/2010-183
zo dňa XX. XX. XXXX. Výrok o tom, že mal. H. G. bola zverená do osobnej starostlivosti matky rovnako

nadobudol právoplatnosť. Konanie o rozvod manželstva a zverenie do osobnej starostlivosti a výroku o
styku odporcu s mal. H. bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 18CoP/88/2012-223
zo dňa 15. 10. 2012. Zároveň bolo zistené, že navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 149,20 Eur, pracuje na základe pracovnej zmluvy na Mestskom úrade v S. s mesačným príjmom
337,70 Eur a okrem vyživovacej povinnosti voči mal. H. má ešte vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére

I., ktorá je plnoletá a študuje na vysokej škole.

Zo strany odporcu bolo zistené, že má vyživovaciu povinnosť rovnako k mal. H. a plnoletej I.. Na dcéru I.
prispieva 30 Eur mesačne. V súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce, poberá výsluhový dôchodok
vo výške 168 Eur mesačne a 27. 05. 2013 potvrdil skutočnosť, že mu bol vyplatený výsluhový dôchodok
v celkovej sume 10 156,58 Eur spätne, daňové a účtovné doklady, ktoré si viedol v priebehu pôsobenia
ako živnostník za roky 2011 - 2012 odmietol predložiť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona

Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
z dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupniť údaje chránené podľa osobitného predpisu, zistenie aj ´ďalších
skutočností, ktoré sú potrebné na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Protirozsudkusúduprvéhostupňa,ktorýurčilvýživnénačasporozvodemanželstvaúčastníkovkonania
pre mal. H. G. podali odvolanie navrhovateľka aj odporca.

Námietka navrhovateľky spočívala v tom, že odporca odmietol predložiť daňové doklady za rok 2011 a
2012, ktoré súd prvého stupňa žiadal od odporcu na účely hodnotenia celkových majetkových pomerov
odporcu. Nemožno vychádzať len z jeho príjmu týkajúceho sa výsluhového dôchodku.

Odvolacie námietky odporcu zase smerovali k tomu, že je bez príjmu, poberá len výsluhový dôchodok.
Doplatok tohto dôchodku za spätné obdobie nie je možné brať do úvahy ako jednorazový príjem, ale

rozpočítať ho na jednotlivé mesiace. Tiež namietal výšku príjmu matky, ktorá má tento príjem vyšší
ako on a pokiaľ ide o jeho príjmy z podnikateľskej činnosti, výzvu súdu, ktorá smerovala vo vzťahu k
tomu, že má predložiť daňové doklady, prípadne peňažné denníky, nepovažoval za svoju povinnosť, alelen možnosť. Zároveň tiež namietal, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s priateľom a túto
okolnosť súd prvého stupňa nezohľadnil vo svojom rozhodnutí.

Navrhovateľka žiadala vychádzať z 20-násobku životného minima, keďže odporca nesplnil svoju

povinnosť na predloženie úplných dokladov o tom, aké sú jeho majetkové pomery. Odporca naopak
žiadal vychádzať len z možnosti platiť výživné na dcéru vo výške 30 % životného minima s poukazom
na to, že nie je možné ani započítať už osobnú starostlivosť, keďže maloletá navštevuje v priebehu
pracovného týždňa školu mimo bydliska a matka sa tým pádom o ňu osobne nestará.

AkovyplývazustanoveníZákonaorodine,rodičiasúpovinnívyživovaťdieťa,pokiaľniejeschopnésamo
sa živiť. Zo skutočností, ktoré boli preukázané v konaní jasne vyplýva, že mal.. H. navštevuje strednú

školu, ktorú ešte neskončila. Majetkové pomery u navrhovateľky a odporcu zo strany súdu prvého
stupňa boli zisťované a možno prisvedčiť argumentu navrhovateľky, že odporca nijakým spôsobom
okrem zisteného výsluhového dôchodku a jeho doplatku, nepredložil a nepreukázal svoje majetkové
pomery tak, ako to súd prvého stupňa od neho žiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka sa
snažila popri invalidnom dôchodku nájsť si zamestnanie tak, aby mohla zabezpečiť výchovu a výživu

mal.dieťaťa.Nemožnoakceptovaťzostranyodporcujehopasivitavpriebehukonaniaovýškevýživného
na dieťa na čas po rozvode. Z jeho vyjadrení vyplynulo len to, že je nezamestnaný, zrušil živnosť, poberá
165 Eur a z tohto je možné platiť len 30 % sumy životného minima. Príjmy za roky 2011, 2012 nepredložil.
Je povinnosťou rodičia, pokiaľ má ešte vyživovacie povinnosti na deti, ktoré sa pripravujú na budúce
povolanie, čo je aj v prípade mal. H. zabezpečiť riadnu výživu pre deti podľa potrieb a pomerov, v ktorých

sa nachádzajú. Pokiaľ odporca v priebehu konania poukazuje len na povinnosti navrhovateľky, ktoré aj
sám hodnotí v tom zmysle, že jej príjmy ďaleko prevyšujú jeho príjmy a navrhovateľka už sa ani osobne
nestará o dieťa v priebehu pracovného týždňa, tento postoj možno hodnotiť ako nezodpovedný prístup
odporcu k vyživovacej povinnosti voči mal. H.. Pomery na strane rodičov sú determinantom pre určenie
výšky výživného. Zákon o rodine umožňuje hodnotiť súdu, ktorý stanoví výšku výživného, komplexné

pomery rodičov a potreby mal. dieťaťa.

Rovnako nemožno súhlasiť s obranou odporcu v tom zmysle, že navrhovateľka mala príjem, ktorý
prevyšuje jeho príjmy, žije v spoločnej domácnosti s priateľom a majú sa brať do úvahy pomery, ktoré
sú v tejto domácnosti a odporcu sa takéto povinnosti rodiča netýkajú. Ani námietka toho, že dostal
výplatu odstupného za spätné obdobie nemôže obstáť v tom, žeby súd mechanicky prepočítal obdobie

spätné a vychádzal teda z mesačného príjmu na príslušný mesiac. Správny bol postup súdu prvého
stupňa, že tento príjem zobral do úvahy v čase kedy by bol odporcovi spätne vyplatený ako príjem, s
ktorým disponuje v tomto období a z ktorého v súčasnej dobe reálne môže platiť výživné vo výške 80
Eur mesačne. Takto platené výživné v súčasnej dobe, podľa toho, aké bolo zistené, náklady mal. H. na
štúdium na strednej škole, s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť navrhovateľky, považoval odvolací

súd za primerané potrebám dieťaťa a tu je potrebné uviesť, že to aj s ohľadom na vyššie citované ust.
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Preto z odvolania tak navrhovateľky, ako aj odporcu v súčasnej dobe odvolací súd považoval za
nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s.
p. potvrdil.

Vovzťahukodvolaniuodporcuprotivýrokuotrováchštátujepotrebnékonštatovať,žeznaleckýposudok
skutočne v priebehu rozvodového konania bol vypracovaný práve z dôvodu postoja oboch účastníkov v
konaníaprepotrebyzisteniaokolností,ktorémalivplyvprevýrokozverenídetídovýchovytoho-ktorého
z rodičov. Bol vykonaný v záujme oboch rodičov a je správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
rozdelil trovy štátu, ktoré boli zaplatené pribratej znalkyni v ich osobnom konaní o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností voči deťom pochádzajúcim z manželstva medzi oboch účastníkov na polovicu.
Preto aj tento výrok spolu s výrokom o trovách konania považoval odvolací súd za správny a rovnako
aj toto rozhodnutie v súlade s vyššie uvedeným ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.