Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216555
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713216555.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobcu Bc. Jána D., nar.

XX.X.XXXX, bytom P. XX proti žalovanému Jánovi D., nar. X.X.XXXX, bytom Z., ul. J. Z. č. XXXX/XX,
v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Michalovciach č.k. 10C 85/2010 - 142 zo dňa 27.7.2012 tak,
že z v y š u j e výživné na Jána D., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30% životného minima na sumu 55,- EUR
mesačne počnúc dňom 25.9.2013, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa.

Dlžné výživné v sume 191,073 EUR za obdobie od 25.9.2013 do 8.4.2014 povoľuje odporcovi splácať
v mesačných splátkach po 20,- EUR spolu s bežným výživným.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 25.9.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zmenil rozsudok

tunajšieho súdu 10C 85/2010 zo dňa 27.7.2012, ktorým bolo znížené výživné žalovaného na 30% zo
sumy životného minima, nakoľko od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehol 1 rok
a zmenili sa pomery v jeho aj otcovej rodine a to tak, že otec už na jeho staršieho brata Mgr. Martina
D. neprispieva, nakoľko ten úspešne ukončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa a výživné mu
bolo zrušené v r. 2012 v mesiaci august, z čoho vyplýva, že mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť a
žalovanému sa podarilo nájsť zamestnanie vo firme T. u Ing. Z., pričom vychádzajúc zo zákona o rodine
ako aj poukazom na skutočnosť, že je zamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce, je schopný plniť

si vyživovaciu povinnosť voči nemu ako navrhovateľovi v podstatne vyššej sume a z toho dôvodu žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného prispievať mu na výživné sumou 250,-€ mesačne od podania návrhu.

Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 26.11.2013 v ktorom uviedol, že je pravdou, že sa po dlhšej
dobe zamestnal ako skladník hutného materiálu s mesačnou hrubou mzdou 405,24 €, pričom čistá mzda
za obdobie február až október 2013 predstavuje sumu vo výške 2.824,61 € čo predstavuje mesačne
313,84 €. Z uvedeného výška výživného vo výške 250,-€, ktorú žiada žalobca je pre neho nereálna,
nakoľko jeho zostatok by predstavoval sumu 63,84 € mesačne. Navrhol výšku výživného v sume 40,-
€ mesačne.Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z výpovede žalobcu (čl.49) súd zistil, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu, pretože jeho
otcovi odpadla jedna vyživovacia povinnosť, nakoľko starší brat úspešne ukončil vysokú školu. Ďalším

dôvodom prečo podal návrh na zvýšenie výživného je tá skutočnosť, že otec sa zamestnal, už nie je
evidovaný na úrade práce a je riadne zamestnaný. Poukázal na výpoveď na predchádzajúcom konaní,
kde jeho otec povedal, že ak sa zamestná, sám požiada súd, aby mu bolo zvýšené výživné z jeho
strany, avšak už uplynul rok odkedy je zamestnaný, ale neprišla žiadna iniciatíva z jeho strany. K
svojim výdavkom uviedol, že je študentom 1.ročníka magisterského štúdia na UPJŠ, odbor biológia a

geografia, pričom pravidelné mesačné výdavky sú 71,-€ za ubytovanie na internáte, 15,60 € pripojenie
na internet na internáte, cestovné autobusom do Košíc mesačne 24,-€, obedy 66,-€ mesačne, raňajky
33,-€ mesačne, večera 33,-€ mesačne. V Košiciach sa prepravuje MHD, kupuje si 3-mesačník za cenu
26,50 €, čo mesačne vychádza 8,83 €. Na internáte má chladničku, za ktorú platí mesačne 6,70 €
a mobilný telefón s mesačnou faktúrou približne 10,-€. Jeho náklady mesačne sú pravidelné 268,13
€. K nepravidelným výdavkom patrí oblečenie, drogéria, lieky, knihy a skriptá spojené so štúdiom na

vysokej škole a povinné školské exkurzie. K výdavkom otca uviedol, že tie sú v podstate totožné s
predchádzajúcim konaním a z tohto vyplýva, že jeho vyjadrenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko ako
už uviedol jeho starší brat ukončil vysokú školu a v súčasnosti otec voči nemu už nemá vyživovaciu
povinnosť. K vyjadreniu otca, že výživné, ktoré požaduje by viedlo k jeho existenčným problémom
uviedol, že či otec niekedy rozmýšľal o tom, že platí na neho výživné 26,-€ mesačne a či to jeho ako

syna nevedie k existenčným problémom. S navrhovanou výškou výživného v sume 40,-€ nesúhlasil.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 250,-€ nesúhlasí
a súhlasí so zvýšením výživného na 40,-€ mesačne, nakoľko túto sumu je schopný zabezpečiť bez
problémov, pretože má len minimálnu mzdu. Uviedol, že má rôzne náklady, ktoré sú spojené s výchovou
syna, zabezpečením povinností okolo bytu, hypotéky, rôzne iné splátky a nie je schopný plniť si také

záväzky, ktoré požaduje jeho syn. Uviedol, že si nie je vedomý, aby čiastka, ktorú požaduje jeho syn na
štúdium bola potrebná, lebo čiastka 250,-€ s prihliadnutím na to, že rovnako by sa o neho mala starať aj
matka je len polovica, teda dokopy by mal dostávať 500,-€ mesačne a ďalej poukázal na to, že syn býva
v spoločnej domácnosti s matkou, s jej druhom, ktorý je takisto zapísaný na adrese, so starými rodičmi.
Uviedol,žepodľajehovedomiajaveľmidobrezabezpečenýaonnemátakémožnosti,abytakétovysoké

výživné mohol platiť. Na otázku aký starý je syn, žalovaný uviedol, že má 15 rokov, navštevuje 8. ročník
základnej školy. Poukázal na to, že v spoločnej domácnosti s ním žije ešte aj dcéra manželky z prvého
manželstva, ktorá je v súčasnej dobe študentkou 4.ročníka medicíny a žije s ním v spoločnej domácnosti
od 4 rokov, takže sa podieľa aj na jej výchove. Poukázal na to, že manželka pracuje na elektrotechnickej
škole so zárobkom okolo 600,-€ mesačne. Na otázku, kedy mu bola zrušená vyživovacia povinnosť k

staršiemu synovi, uviedol, že to bolo asi v r. 2012 a uviedol tiež, že so synmi si nedokázal vytvoriť žiadny
vzťah i keď on záujem mal, avšak z ich strany nebol žiadny záujem. V podstate od 4 rokov s nimi nie
je v kontakte a iba sa zúčastňuje súdnych pojednávaní.

Žalobca k výpovedi žalovaného uviedol, že nesúhlasí s výškou 40,-€, pretože na predchádzajúcom
konaníjehootecpovedal,žeaksazamestná,onpožiadaozvýšenievýživného.Zamestnalsavofebruári

2013 a on požiadal o zvýšenie až v septembri 2013. Uviedol, že on 3 roky študoval bez toho, aby mu
on prispieval okrem výživného 26,-€. Všetko hradila jeho matka. K tvrdeniu, že s ním býva v spoločnej
domácnosti aj dcéra manželky z prvého manželstva poukázal na to, že ona má vlastného otca, ktorý jej
tiež prispieva na štúdium a živobytie.

Žalovaný k vyjadreniu žalobcu čo sa týka dcéry jeho manželky z prvého manželstva uviedol, že jej otec

platí mesačne 700,- Sk t.j. asi 25,-€ tak, aby si bol žalobca vedomý koľko platí biologický otec na dcéru
jeho manželky z prvého manželstva.

Z potvrdenia firmy T. Ing.Z. zo dňa 14.11.2013 (čl.47) súd zistil, že žalovaný je zamestnaný vo firme od
15.2.2013 ako skladník hutného materiálu s hrubou mesačnou mzdou 405,24 €.Z opisu mzdového listu za rok 2013 (čl.44) súd zistil, že čistá mzda žalovaného predstavovala sumu
2.824,61 €, čo predstavuje mesačne 313,84 €.

Z potvrdenia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice zo dňa 3.9.2013 súd zistil, že žalobca je v

akademickom roku 2013/2014 riadnym študentom 1.ročníka štúdia študijného programu biológia -
geografia denná forma magisterský druhý stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 17P 200/2012 - 15 zo dňa 19.9.2012 súd zistil, že bola zrušená
vyživovacia povinnosť odporcu Jána D. voči synovi Martinovi D. určená rozsudkom Okresného súdu
Michalovce č.k. 10C 85/2010 zo dňa 4.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
8CoP 11/2012-160 zo dňa 14.6.2012 dňom 9.7.2012 a to z toho dôvodu, že plnoletý syn Martin D. ukončil

vysokoškolské štúdium.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 85/2010 - 142 zo dňa 4.10.2011 súd zistil, že bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.6.2006 č.k. 17P 163/05 -239 a to tak, že bolo znížené výživné
na Jána na 30% zo sumy životného minima s tým, že otec je povinný prispievať na výživu Jána k jeho
rukám vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 9.6.2010. Rovnako bolo znížené

výživné aj na syna Martina, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol v tom čase nezamestnaný
a staral sa o maloletého syna Borisa, nepoberal žiadne sociálne dávky, pričom rozsudkom krajského
súdu č.k. 8Cop 11/2012 - 160 zo dňa 14.6.2012 bol tento rozsudok potvrdený ako vecne správny s
poukazom na správne dôvody rozsudku o znížení výživného, pričom v tom čase mal žalobca príjem
mesačne len 100,-€, nakoľko pracoval na dohodu u Ing. Z. s rozsahom prác 350 hodín ročne.

Podľa ust. § 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 vyššie cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 ust. § 62 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 ust. § 62 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

V danom prípade predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, minimálnu výšku výživného je povinný platiť každý rodič
nezaopatrenému dieťaťu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto povinnosť
sa odvodzuje od sumy životného minima percentuálnou sadzbou.

Zákon v danom ustanovení, ako oprávneného špecifikuje nezaopatrené dieťa, čo sa nedefinuje a
odkazuje na ust. § 2 písm. c/ Zákona 601/2003 Z. z. o životnom minime. Z uvedeného je možné vyvodiť,
že povinnosť rodiča plniť minimálne výživné sa vzťahu tak na maloleté ako aj na plnoleté deti, ktoré
spĺňajú podmienku neschopnosti samé sa živiť. Na druhej strane právo na minimálne výživné patrí
tak maloletým ako aj plnoletým deťom. Po nadobudnutí plnoletosti však prichádza do úvahy vylúčenie

aplikácii tohto ustanovenia použitím § 75 ods. 2 Zák. o rodine (výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi). Hoci teda bude existovať povinnosť rodiča poskytnúť svojmu plnoletémudieťaťu aspoň minimálne výživné, nevznikne právo dieťaťa na výživné od rodiča, nakoľko napr. jeho
majetkové pomery ako oprávneného budú výrazne lepšie než majetkové pomery povinného.

Súd v danom prípade po vykonaní dokazovania a to výsluchom účastníkov, predložením listinných

dôkazov s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, dospel k záveru, že návrh žalobcu na
zvýšenie výživného bol len čiastočne dôvodný, pretože vzhľadom na majetkové pomery žalovaného
ako aj jeho zárobkové možnosti a schopnosti má za to, že výška výživného v sume 55,-€ je primeraná
jeho možnostiam a schopnostiam, aj keď je pravdou, že nie je primeraná oprávneným potrebám
žalobcu. Súd má v konaní za preukázané, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane

obidvoch účastníkov. Žalovaný v čase poslednej úpravy v r.2011 bol nezamestnaný, nepoberal žiadne
sociálne dávky ani príspevok pred nástupom do zamestnania, bol dlhodobo PN, pričom v súčasnej dobe
pracuje vo firme T. so zárobkom 313,84 € mesačne. Žalobca je v súčasnej dobe študentom 1.ročníka
magisterského štúdia na UPJŠ, študijného odboru biológia a geografia. Súd poukazuje na tú skutočnosť,
že aj keď sa žalovaný od poslednej úpravy zamestnal, odpadla mu vyživovacia povinnosť voči synovi
Martinovi, rovnako aj jemu stúpli náklady, pretože sa stará o maloletého syna Borisa, nar. XX.X.XXXX,

ktorý od poslednej úpravy takisto vekovo je starší má 15 rokov, pričom v spoločnej domácnosti s nimi
býva aj dcéra jeho manželky z prvého manželstva, ktorá je študentkou Lekárskej fakulty v Košiciach
na ktorej výživu jej biologický otec prispieva sumou asi 25,-€ mesačne. Súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi má aj jeho matka, pričom táto je zamestnaná ako
vychovávateľka v ZŠ Iňačovce so zárobkom okolo 550,-€ mesačne čistého. Vzhľadom na uvedené po

vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že určená
výška výživného ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku je primeraná zárobkovým možnostiam a
schopnostiam otca.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu

z účastníkov konania, nakoľko žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, pretože v časti bola žaloba
zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.