Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411201150
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411201150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
O. C., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. C., K. O. XX, K., a otec - T.. O. C., E..Č..
Ú. na Z. E. U.Q. A., I. G. O., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Borisom, Belehradská 1, Bratislava,
adresa na doručovanie Kukučínova 4, Piešťany, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté
dieťa, na odvolania otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.02.2013, č.k.
25P/14/2011-128, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, ktorým bola s účinnosťou od 21.02.2012 znížená
vyživovacia povinnosť otca na maloletého O. C., G.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX euro na sumu XX euro
mesačne mení tak, že návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. C., G.. XX.X.XXXX zo sumy XXX euro na sumu
XX euro mesačne, ktoré výživné uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci, počínajúc dňom 21.2.2012,

- vo zvyšku návrh otca zamietol,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C 158/2007-80 zo dňa 15.1.2009
( ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2009), a to v časti výšky výživného na maloletého Petra,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, § 75 ods.1,§ 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal vykonaným
dokazovania preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pre maloletého Petra v rámci
konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C 158/2007-80
zodňa15.1.2009(právoplatnýmdňa13.3.2009),vktorombolmaloletý zverenýdoosobnejstarostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 euro mesačne. Mal za nesporné, že odposledného rozhodnutia o výživnom uplynuli takmer 4 roky a táto skutočnosť by teda skôr nasvedčovala
tomu, že u maloletého došlo k zvýšeniu jeho potrieb a výdavkov. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že pomery otca v súčasnosti odôvodňujú jeho návrh na zníženie výživného tým, že otec je

od 21.2.2012 vo výkone trestu odňatia slobody a má zdravotné problémy, na základe ktorých nemohol
byť zaradený na vykonávanie sústavnej pracovnej činnosti v rámci výkonu odňatia trestu slobody. Na
základe uvedeného považoval súd prvého stupňa návrh otca za dôvodný s tým, že dôvodnosť návrhu
ustálil až dňom nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody. Pred týmto dátumom, resp. od podania
návrhu otec v konaní nepreukázal žiadnym relevantným listinným dôkazom svoj nepriaznivý zdravotný

stav, ktorý by mu bránil vykonávať pracovnú činnosť. Potvrdenie o práceneschopnosti nie je dôkazom
o obmedzených pracovných schopnostiach otca, ale má iba administratívny účel a slúži ako podklad
pre výplatu nemocenských dávok. Takéto potvrdenie o práceneschopnosti samo o sebe a bez ďalšieho
nepreukazuje, že by otec nebol schopný získavať finančné prostriedky na výživu svojho maloletého
dieťaťa. Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrh otca vo zvyšku zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti výroku rozsudku, v ktorom bola otcovi znížená s účinnosťou od 21.2.2012 jeho vyživovacia
povinnosť na maloletého na sumu XX euro mesačne podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletého poukazujúc na to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na potreby maloletého Petra, na
jeho vzdelanie, výživu, oblečenie a ďalšie potreby, ktoré patria k jeho veku. Určená suma výživného
znamená, že financovanie potrieb maloletého, ale i jeho staršieho syna ( študujúceho na vysokej škole )

zostáva i naďalej len na nej.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý po
jeho doplnení žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zmenil a znížil jeho vyživovaciu povinnosť
k maloletému už odo dňa 8.3.2010. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa mu nebol
riadne doručený. Jeho situácia sa zhoršila už k 8.3.2010 potom, ako bol vzatý do väzby , z ktorej

bol zo zdravotných dôvodov uvoľnený dňa 29.6.2010, následne bol hospitalizovaný v nemocniciach
a bol práceneschopný. Otec v prílohe následných písomných podaní doložil Prepúšťacie správy z
UniverzitnejnemocniceBratislavaz16.7.2010,1.10.2010azPsychiatrickejnemocniceO.O.z4.3.2011,
6.5.2011 a 21.2.2012.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1

O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že dôvodné
je len odvolanie matky proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa s účinnosťou od 21.2.2012
znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy XXX euro mesačne na sumu 30 euro mesačne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd v prejednávanej veci ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine,
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na

strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia
túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové

možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného a z hľadiska súčasných odôvodnených
potrieb dieťaťa , ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne
odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine)

porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na
dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/158/2007-80, ktorý nadobudol
právoplatnosť 13.3.2009 ( v čase rozhodovania bol maloletý vo veku 13 rokov, matka bola
živnostníčkou, otec vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba pod obchodným menom T.. O.
C. - E., bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Q. A.. A. P..U.., ktorá bola od 15.1.2008 v

konkurze a spoločníkom a konateľom spoločnosti E. A.. A. P..U.. nevykazujúcej zisk).

Vykonaným dokazovaní bolo ďalej v konaní pred súdom prvého stupňa zistené, že maloletý je vysoký
190 cm, je študentom strednej školy a jeho potreby sú primerané jeho veku, typu vzdelania a
štandardným potrebám dieťaťa blížiaceho sa k veku dospelosti . Matka je i naďalej živnostníčkou v
oblasti sprostredkovania činnosti v stavebníctve a predaja nehnuteľností s príjmom cca XXX-XXX euro

mesačne. Na oboch synov poberá náhradné výživné v sume po XXX euro z dôvodu, že otec zaplatil
výživné naposledy v apríli 2010 a bola nútená si na pokrytie potrieb oboch synov zobrať niekoľko úverov,
ktoré postupne spláca. Na strane otca bolo vykonaným dokazovaním zistené, že otec mal na obdobie od
31.1.2009 do 31.1.2014 pozastavenú zriadenú živnosť, je naďalej jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti Q. A.. A. P..U.. ( od 15.1.2008 v konkurze ) a spoločníkom a konateľom spoločnosti E.

A.. A. P..U.., ktorá mala za roky 2009 a 2010 nulový základ dane . Z v odvolacom konaní doložených
listinných dôkazov vyplynulo, že otec bol hospitalizovaný od 13.7. 2010 do 16.7.2010, od 24.9.2010 do
1.10.2010, od 5.1.2011 do 4.3.2011 a od 9.1.2012 do 21.2.2012. Z listinných dôkazov zaobstaraných
súdom prvého stupňa ďalej vyplýva, že otec je od 21.2.2012 do 21.2.2014 vo výkone trestu odňatia
slobody uložený mu podľa § 250 ods.4 písm. b/ Trestného zákona za trestný čin zneužitia účasti na

hospodárskej súťaži a od 21.2.2014 do 21.6.2016 za trestný čin zanedbania povinnej výživy uloženého
mu podľa § 207 ods.3 Trestného zákona.

Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní matky proti výroku rozsudku o znížení
vyživovacej povinnosti otca na maloletého O. C., G.. XX.X.XXXX zo sumy XXX euro na sumu XX euro
s účinnosťou od 21.2.2012 ( kedy otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody ) bolo posúdenie,či výkon trestu odňatia slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť, je možné považovať za
zmenu pomerov na strane povinného rodiča odôvodňujúcu zníženie doposiaľ určeného výživného ( §
78 ods.1 Zákona o rodine ). V tejto súvislosti je treba uviesť, že rodičia majú zo zákona garantované

právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine
uvádza, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak sa povinný
rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne
odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na
svojich rodičoch . Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu
Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo dňa 6.2.2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16.3.2006 ( ktorých právne
závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy
vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že
dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti

voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie ( s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti
uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine ) na druhého rodiča vedúceho riadny život. Poukazujúc na
uvedené je bez právneho významu, či má otec možnosti a schopnosti zapojiť sa v rámci výkonu trestu
odňatia slobody do pracovnej činnosti.

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdpodľa§220O.s.p.zmenilvýrokrozsudku,ktorýmbola súčinnosťou

od 21.2.2012 znížená vyživovacia povinnosť otca na maloletého O. C., G.. XX.X.XXXX zo sumy XXX
euro na sumu XX euro mesačne tak, že návrh otca na zníženie výživného po 21.2.2012 ako nedôvodný
zamietol.

Vo zvyšnej časti rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného
za obdobie predchádzajúce jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody ( napadnutej odvolaním

otca ) ako vecne a právne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pri rozhodovaní zohľadnil
okolnosť, že hospitalizácie otca, ktorý bol v danom období podnikateľom a vykonával podnikateľskú
činnosť samy osebe nepreukazujú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ otec sám od 31.1.2009 prerušil veľmi široko koncipovanú živnostenskú činnosť a v ostatnej
podnikateľskej činnosti nedosahoval žiaden zisk, jednalo sa o rizikové konanie, ktorého následkom

nemôže byť ujma v právach maloletého syna odkázaného výživou na otcovi. V posudzovanom prípade
sa naviac potreby maloletého postupne menili z dôvodu jeho dospievania a prechodu na stredoškolský
stupeň vzdelávania.

V súvislosti s opakovanými požiadavkami otca na doručovanie prvopisu rozhodnutia vo veci samej
odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa pri doručovaní písomností dôsledne riadil ust. § 49

ods.1 O.s.p. a tieto doručoval zástupcovi, ktorému otec udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.