Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231381
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113231381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

PPSK, s. r .o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, 921 01 Piešťany, IČO: 46 345 531, proti odporcovi:
A. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XX, XXX XX J. R. K., Š. V. I., o zaplatenie 339,32 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 231,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 231,- eur od 21.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 108,32 eur, úroku za poskytnutie úveru v sume 216,68 eur,
zmluvnej pokuty v sume 87,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 325,- eur
zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v ustanovení článku VIII ods. 2 a 3 zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20.10.2011, v znení: „Veriteľ má právo na zmluvnú pokutu
vo výške: a) 10 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka so splnením splátky v rozsahu 15 až 30
kalendárnych dní a b) 50 % zo sumy istiny v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením splátky o
viac ako 30 kalendárnych dní. Veriteľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu podľa ods. 2 tohto článku aj v
prípade, že dlžníkom poskytnuté plnenie nie je v dohodnutom rozsahu, a to bez ohľadu na výšku rozdielu
medzi dohodnutým a skutočným plnením. O uplatnení zmluvnej pokuty veriteľ upovedomí dlžníka, kde
zároveň určí lehotu na zaplatenie zmluvnej pokuty.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.09.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
25.09.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 339,32 eur
spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 216,68 eur, zmluvnou pokutou vo výške 87,50 eur, úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 556,- eur od 21.10.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť
mu trovy konania.

Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 20.10.2011 bola medzi ním
a odporcom ako uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi

spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky sa odporca zaviazal vrátiť spolu
s dohodnutým úrokom vo výške 325,- eur, teda spolu 825,- eur v 12 pravidelných splátkach, každá
vo výške 68,75 eur. Napriek tomu, že posledná splátka spotrebiteľského úveru bola dohodnutá dňa
20.10.2012 a teda ku dňu spísania návrhu mal byť spotrebiteľský úver vrátane dohodnutého úrokucelkom vyplatený, odporca doposiaľ uhradil z úveru len časť - sumu 269,- eur. Táto sa v zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere započítala na splácanie istiny vo výške 160,68 eur a na splácanie
úroku vo výške 108,32 eur. Odporca tak dlží nesplatenú istinu vo výške 339,32 eur a nesplatenú časť

úroku vo výške 216,68 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že s odporcom si v zmluve o spotrebiteľskom
úvere dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti odporcu platiť splátky úveru podľa dohody
zmluvnú pokutu. Nakoľko sa odporca dostal so splácaním úveru do značeného omeškania, ktoré malo
za následok odstúpenie navrhovateľa od zmluvy a napriek viacerým výzvam a pokusom o dohodu zo
strany navrhovateľa, odporca neprejavil záujem svoj záväzok vyrovnať, uplatňuje si návrhom i zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktorej výšku v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ust. § 3a nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. vyčísľuje na sumu 87,50 eur. Napokon si navrhovateľ s poukazom na ust. § 517 ods.
2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 uplatnil
voči odporcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 556,- eur od
21.10.2012 do zaplatenia. Záverom navrhovateľ uviedol, že odporca dňa 27.10.2012 svoj záväzok voči
nemu uznal písomným uznaním dlhu, a to v rozsahu nesplatenej istiny vo výške 339,32 eur, úroku vo

výške 216,68 eur a zmluvnej pokuty vo výške 87,50 eur, spolu 643,50 eur.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópie: zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2011 a uznania
dlhu.

Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.03.2014, v ktorom namietal
svoju dlhodobú práceneschopnosť v rokoch 2011 až 2012 a skutočnosť, že bol zo zdravotných dôvodov

prepustený zo zamestnania. Vyše pol roka je bez práce a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.
V roku 2013 ho kontaktovali pracovníci navrhovateľa a po oznámení predchádzajúcich skutočností,
súhlasili so stretnutím, ktoré aj najprv sami navrhli s uzatvorením novej zmluvy so splátkou 20,- až 30,-
eur mesačne. Z jeho strany spravil všetko, aby došlo k stretnutiu. Nakoľko ho už pracovníci navrhovateľa
nekontaktovaliaonnanichkontaktnemal,nemoholsasnimiužspojiť.Zuvedenéhodôvodutakodporca

žiadal o prehodnotenie veci.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 08.04.2014, kedy aj verejne vyhlásil tento rozsudok. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 01.04.2014.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 20.10.2011 zmluvu označenú ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere (na č. l. 4 spisu). Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť
odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur za nasledovných podmienok: spôsob odovzdania

finančných prostriedkov dlžníkovi: prevod na účet dlžníka, ročná úroková sadzba - 65 % p. a., výška
preplatenia za obdobie trvania zmluvy - 325,- eur, celková suma, ktorú je povinný dlžník zaplatiť - 825,-
eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) - 171,91 %, priemerná RPMN pre tento typ úverov -
45,11%,početsplátok-12,výškasplátok-68,75eur,termínsplátok-20.deňvmesiaci,termín1.splátky
- 20.11.2011, termín poslednej splátky - 20.10.2012. Spotrebiteľský úver bol poskytnutý ako bezúčelový.

Odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť navrhovateľovi v dohodnutých splátkach,
ktoré boli dohodnuté ako pravidelné, vždy v jednomesačných intervaloch, a to najneskôr k dohodnutému
dňu v mesiaci. Výška všetkých splátok mala byť rovnaká a pozostávať zo splátky poskytnutej sumy a
splátky dohodnutého úroku. Výška splátky poskytnutej sumy sa mala rovnať podielu poskytnutej sumy a
počtu dohodnutých splátok, výška splátky úroku sa mala rovnať podielu odmeny za celé trvanie zmluvy

a počtu dohodnutých splátok. Podiel splátky poskytnutej sumy na celkovej splátke i podiel splátky úroku
na celkovej pravidelnej splátke tak mal byť za celé obdobie konštantný s ohľadom na zaokrúhľovanie.Dlžníkom poskytnuté plnenie malo byť započítané najskôr na plnenie zmluvnej pokuty, potom úroku z
omeškania,potomostatnésankčnénárokyveriteľaanárokynasprávupôžičkyveriteľa,potomsplácanie
úroku a potom na splácanie istiny.

Včl.VIIIods.2zmluvybolodohodnuté,ževeriteľmáprávonazmluvnúpokutuvovýške:a)10%zosumy
istiny v prípade omeškania dlžníka so splnením splátky v rozsahu 15 až 30 kalendárnych dní a b) 50 %
zo sumy istiny v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením splátky o viac ako 30 kalendárnych dní.

V čl. VIII ods. 3 zmluvy bolo dohodnuté, že veriteľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu podľa ods. 2 tohto
článku aj v prípade, že dlžníkom poskytnuté plnenie nie je v dohodnutom rozsahu, a to bez ohľadu na

výšku rozdielu medzi dohodnutým a skutočným plnením. O uplatnení zmluvnej pokuty veriteľ upovedomí
dlžníka, kde zároveň určí lehotu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

V čl. VIII ods. 4 zmluvy bolo dohodnuté, že veriteľom má právo na zmluvnú pokutu za každú splátku
v omeškaní samostatne, bez ohľadu na to, že už dlžníkovi vznikla povinnosť platiť zmluvnú pokutu za
inú splátku.

Dňa 27.10.2012 podpísal odporca listinu označenú ako „Uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho

zákonníka“, v ktorej sa udáva, že uznáva svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 643,50 eur. Tento
dlh predstavuje sumu, ktorú si od navrhovateľa požičal na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenejmedzinímanavrhovateľomdňa20.10.2011spolusostatnýminárokmi,ktorénavrhovateľovi
zo zmluvy patria. Z toho: nesplatená istina: 339,32 eur, odmena za poskytnutie pôžičky: 216,68 eur,
zmluvná pokuta: 87,50 eur.

Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi poskytol na základe vyššie
uvedenej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 500,- eur a odporca doposiaľ na daný záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu 269,- eur.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;

do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2011, Ministerstvo, Národná

banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1.

Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., rozsah údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch,
spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa ust. § 2 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z. z. v znení vyhlášky č. 103/2011 Z. z.,

v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho
štvrťroka sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o údajoch
v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to a) objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a
kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, b) priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom do 01.03.2010, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 10 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. , neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.

Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny eurov Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§

53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. § 497 vymedzuje nasledujúce

podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode
hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 20.10.2011. Aj s poukazom na to,
že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu nešlo o

obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo
odočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnavrhovateľomodporcovi,súddospelkzáveru,žemedzi
účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym
zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve

o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588
OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazomna vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru,
že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust.
§ 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške

500,- eur prevodom na účet odporcu uvedený v záhlaví zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že
vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom ako
veriteľom odporcovi ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy (resp. najneskôr do 3 pracovných dní od podpisu
zmluvy, čl. X ods. 5 zmluvy). Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po
uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy

500,- eur.

Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil a prenechal odporcovi sumu 500,- eur
(prevodom na účet) s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o celkový
úrok vo výške 325,- eur, a to všetko v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,75 eur so
splatnosťou do 20. dňa príslušného mesiaca, a to so splatnosťou prvej splátky do 20.11.2011 a poslednej
splátky do 20.10.2012.

Úrok v zmysle ust. § 658 ods. 1 OZ je odplatou za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente
za určité obdobie. Účastníci zmluvy si tak môžu dohodnúť úroky spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, obvykle je to určitým percentom
stanoveným za príslušnú dobu, môže byť však aj stanovením konkrétnej sumy. Dohoda o výške úrokov
však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských zmluvách nemôže byť ani v rozpore

s ust. § 53 ods. 6 OZ inak by bola takáto dohoda neplatná podľa ust. § 39 OZ. Pokiaľ ide o rozpor s
dobrými mravmi, súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej je možné považovať za neprimeraný
úrok taký, ktorý je dohodnutý vo výške podstatne presahujúcej úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania
úroku stanovenú zásadne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov a pôžičiek.

Zo znenia ust. § 657 a § 658 OZ nevyplýva, že by si zmluvné strany nemohli popri plnení dlžníka
spočívajúcom vo vrátení sumy požičaných peňažných prostriedkov ako aj zaplatení úroku, dohodnúť aj
ďalšie plnenie dlžníka, avšak súd má za to, že v dotknutom prípade navrhovateľ použil nekalú obchodnú
praktiku, ktorou naoko poskytoval pôžičku s úrokom vo výške 65 % ročne, avšak skutočná výška úroku
bola týmto spôsobom omnoho vyššia. Uvedené vyplýva z toho, že ak celková suma, ktorú mal odporca

zaplatiť, t. j. suma 825,- eur mala pozostávať z istiny a úroku, suma „preplatenia za obdobie trvania
zmluvy“ 325,- eur zodpovedá 65 % poskytnutej sumy odporcovi (500,- eur x 65 % = 325,- eur). Je teda
zrejmé, že 65 %- tný ročný úrok zo sumy 500,- eur by sa v peňažnom vyjadrení mohol rovnať sume 325,-
eur len v prípade, že by predmetné peňažné prostriedky bol odporca povinný vrátiť jednorazovo v lehote
12 mesiacov od uzavretia zmluvy. V danom prípade však bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi

presne o jeden mesiac od uzavretia zmluvy splátku vo výške 68,75 eur, ktorá zahŕňala v zmysle čl. IV
ods. 1 zmluvy splátku poskytnutej sumy (istiny) vo výške 41,67 eur (500,- eur / 12 mesiacov = 41,67
eur). Je teda zrejmé, že skutočná výška ročnej úrokovej sadzby bola iná, ako deklarovaná v zmluve.
Tomu nasvedčuje aj v zmluve uvedená RPMN vo výške 171,91 %. Táto bola cca 4-násobne vyššia ako
priemerná RPMN pre tento typ úverov zverejnená v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v

spojení s ust. § 2 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z. z. V zmysle Ministerstvom financií SR
zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2. štvrťrok 2011, o ktorých má súd vedomosť zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.) bola priemerná RPMN
pri spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia do výšky 1.500,- eur vrátane pri zmluvnej splatnosti od
6 do 12 mesiacov vo výške 42,36 % (pozri: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783). Je

teda možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že dojednaná výška odplaty bola v rozpore so
zákazom podľa cit. ust. § 53 ods. 6 OZ a zmluvné dojednanie o odplate je teda pre rozpor so zákonom
podľa ust. § 39 OZ neplatné. Táto neplatnosť však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale tejto jej
dotknutej časti (§ 41 OZ). Už len z tohto dôvodu bolo potrebné hľadieť na predmetný spotrebiteľský úver
ako bezúročný a bez poplatkov.

Súd súčasne poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi tak neobsahovala
náležitosti podľa cit. 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do
30.11.2011, resp. tieto náležitosti udávala nesprávne, skresľujúc skutočnú výšku úrokovej sadzby, keďže
iná forma odplaty ako úrok medzi zmluvnými stranami dojednaná v zmluve nebola (to napokon vyplýva
aj zo zmluvy, keďže si navrhovateľ uplatňoval úroky vo výške rozdielu celkovej sumy, ktorú mal odporca

podľa navrhovateľa zaplatiť vo výške 825,- eur a súčtu sumy žalovanej istiny a odporcom skutočneuhradenej sumy 269,- eur: 825,- eur - 339,32 eur - 269 eur = 216,68 eur). Keďže bol nepochybne
odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, je však v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim

podstatným náležitostiam platná, avšak rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd tak vzhľadom na uvedené v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol povinný (iba) vrátiť požičanú
sumu 500,- eur, a to v 12 rovnomerných splátkach so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca so splatnosťou prvej splátky do 20.11.2011 a splatnosťou poslednej splátky do 20.10.2012.

Keďže nevyšiel najavo opak a ako už bolo vyššie uvedené, súd vychádzal z toho, že odporca uhradil
navrhovateľovi na svoj záväzok celkovo sumu 269,- eur. Odporca tak svoj záväzok doposiaľ nesplnil v
rozsahu 231,- eur, a teda súd návrhu v časti o zaplatenie sumy istiny vo výške 339,32 eur vyhovel v
rozsahu sumy 231,- eur a v ostatnom rozsahu sumy 108,32 eur návrh v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na vyššie konštatovanú bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru, súd návrh v časti
o zaplatenie úroku vo výške 216,68 eur ako nedôvodný zamietol, keďže neexistuje platný právny titul

pre vznik tohto uplatňovaného nároku.

S poukazom na uvedené tak súd zamietol aj návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 325,- eur (216,68 eur + 108,32 eur) od 21.10.2012 do zaplatenia, ako príslušenstva
uplatňovanej pohľadávky na zaplatenie sumy 325,- eur (t. j. časti istiny vo výške 108,32 eur a úrokov
vo výške 216,68 eur).

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa
ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (§
10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím
zmluvy dňa 20.10.2011, t. j. pred 01.02.2013, teda pred účinnosťou nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.

z.), t. j. vo výške 8,25 % ročne (k 21.10.2012 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, o čom
má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 231,- eur od 21.10.2012 (deň nasledujúci
po splatnosti poslednej splátky) do zaplatenia.

Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
87,50 eur, a to nepochybne podľa ust. čl. VIII ods. 2 zmluvy, súd na daný prípad aplikoval ust. § 544 OZ.

Podľa názoru súdu je však možné bez najmenších pochybností považovať dotknuté ustanovenie čl.
VIII ods. 2 zmluvy za v rozpore s ust. § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednaná, § 53 ods. 3 OZ) a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ za neplatné. S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993) Súd dospel k

záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v predmetnej (formulárovej) zmluve, ktorej obsah
spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do zmluvného
vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty vo výške 10
% [písm. a)], resp. 50 % [písm. a)] zo sumy istiny pri omeškaní s jednou splátkou, a to bez ohľadu na
výšku rozdielu medzi dohodnutým a skutočným plnením (ust. čl. VIII ods. 3 zmluvy). Mohol tak nastať

prípad, kedy by sa odporca omeškal so zaplatením napr. sumy zodpovedajúcej 1 %-tu splátky 16 dní
a navrhovateľov by vzniklo právo na zaplatenie 10-násobku (v prípade omeškania viac ako 30 dní 50-
násobku) omeškanej sumy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového
pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že
hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali

v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k
naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Teda výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý
spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétny rozsahporušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, na ktoré porušenie sa viaže vznik nároku dodávateľa na
zmluvnú pokutu. Ak teda v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute nezohľadňovalo z hľadiska
výšky zmluvnej pokuty rozsah porušenia povinnosti odporcu (t.j. bolo jedno, či sa odporca omešká so

splatným plnením v rozsahu 100 % tohto plnenia alebo 1 % tohto plnenia), je potrebné hľadieť na takúto
zmluvnú podmienku ako na neprijateľnú. S poukazom na neplatnosť dotknutého ust. čl. VIII ods. 2
zmluvy súd z dôvodu neexistencie platného dojednania účastníkov o zmluvnej pokute návrh aj v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 87,50 eur zamietol.

Súd tak napokon z dôvodu podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu uviedol neprijateľnosť zmluvnej

podmienky podľa ust. čl. VIII. ods. 2 a 3 zmluvy vo výroku tohto rozsudku.

Na úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné sa vyjadriť k navrhovateľom
predloženémuuznaniudlhuodporcom.Uznanímdlhupodľaust.§558OZsazakladávyvrátiteľnáprávna
domnienka, že záväzok v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka
adresovaným veriteľovi, ktorý zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku založenia spomínanej
právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa v prípadnom spore. Domnienka existencie dlhu,

založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná, t. j., že aj keď dlžník svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Tu však leží dôkazné bremeno na dlžníkovi. Uznanie
dlhu nemá však za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu
uznania (tzv. privatívna novácia v zmysle ust. § 570 OZ). V kontexte vyššie uvedeného výkladu aplikácie
právnych noriem ochrany spotrebiteľa zo strany súdu, a to aj pri nečinnosti spotrebiteľa, sú však právne

dôsledky uznania dlhu spotrebiteľom voči dodávateľovi oslabené, a to práve tým, že súd ex offo (t. j.
bez ohľadu, či to spotrebiteľ namieta) aplikuje normy ochrany spotrebiteľa. Uvedená zásada je v našom
civilnom procese zakotvená napr. aj v ust. § 153b ods. 5 písm. d), ust. § 172 ods. 9 O.s.p. Z uvedeného
dôvodu tak aj napriek uznaniu dlhu odporcom súd navrhovateľovi nepriznal žalované plnenie v rozsahu
časti návrhu, ktorú týmto rozsudkom zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň

z toho, že odporca bol nepochybne v pomerne väčšej časti vo veci úspešný, a mal by mať právo
na pomernú náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej jeho čistému úspechu (%-tuálny úspech
odporcu - %-tuálny úspech navrhovateľa). Keďže si však odporca právo na náhradu trov konania
návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).