Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21P/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215175
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712215175.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloletú:

H. I., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, a
to matky: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. XXE, právne zastúpená: JUDr. Mario Buksa, právne
služby, s.r.o. so sídlom v Martine, Červenej armády 1, a otca: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. F., L.
XXXX, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-103 zo dňa 27.05.2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/298/2009-126 zo dňa 27.10.2009, ktorým bola naposledy
určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. I. v sume 120,- € mesačne, sa mení tak, že toto výživné

sa znižuje na sumu 90,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke N. Y. vždy vopred, do 20-teho
dňa v mesiaci, s účinnosťou od 21.01.2014.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 09.10.2012, matka žiadala, aby súd výživné,
ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-103 zo dňa 27.05.2009 vo
výške120,-€mesačnezvýšilnasumu170,-€mesačne,atosúčinnosťouod02.09.2010.Matkauviedla,
že dcéra H. I. je študentkou J. U..T.. M. U. Y., a podrobne popísala náklady, ktoré na starostlivosť o
ňu vynakladá. Uviedla, že otec sa okrem platenia výživného na starostlivosti o maloletú dcéru iným

spôsobom nepodieľa, a nestretáva sa s ňou.

Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 07.01.2013, v ktorom uviedol, že v
porovnaní s rokom 2009 majú jeho príjmy klesajúcu tendenciu a podstatnú časť svojich príjmov, ktoré
tvoria diéty spotrebuje v zahraničí na jedlo, hygienu a podobne. Otec ďalej uviedol, že sa medzičasom
oženil a dňa 13.07.2011 sa mu narodil syn K. I.toš. Jeho manželka je na predĺženej rodičovskej
dovolenke. Otec žiadal, aby z týchto dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21P/300/2012-136 zo dňa 19.04.2013, ktorým vyživovaciu
povinnosť otca voči maloletej H. I., určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-103zo dňa 27.05.2009 vo výške 120,- € mesačne, zvýšil na sumu 140,- € mesačne, s účinnosťou od
09.10.2012. Krajský súd v Žiline tento rozsudok uznesením č.k. 9CiP/66/2013-157 zo dňa 22.08.2013
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože nesprávne vyhodnotil zistený skutkový

stav. Krajský súd konštatoval, že úlohou prvostupňového súdu je vyhodnotiť zmeny na strane všetkých
účastníkov konania v ich vzájomných súvislostiach tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, v akom
pomere zhodnotil zmeny na strane maloletej a na strane otca tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
presvedčivé.

Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov

účastníkov, listinami založenými v spise a spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/165/2009 a
10C/309/2007, a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1P/35/2013-68 zo dňa
17.07.2013.

Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-303 zo dňa 27.05.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/298/2009-126 zo dňa 27.10.2009 bola naposledy určená vyživovacia
povinnosť otca K. I. voči maloletej dcére H. I. vo výške 120,- € mesačne. Toto rozhodnutie o výživnom

nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2009. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 09.10.2012
a žiadala, aby súd výživné zvýšil s účinnosťou odo dňa 02.09.2010.

V roku 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bola matka na materskej dovolenke, a to s
maloletou Y. Q., ktorá sa jej narodila dňa XX.XX.XXXX, s jej partnerom Y.. Y. Q.. Od štátu v tom čase
dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Matka bývala v trojizbovom byte, ktorý

bol v jej osobnom vlastníctve. Za tento byt platila nájomné a inkaso v celkovej výške 166,- € mesačne.
H. v tom čase chodila na základnú školu, a navštevovala A. G. Š. U. Y., odbor tanečný a výtvarný, za čo
platila okolo 38,- € mesačne. H. navštevovala ambulanciu zubného lekára a nosila strojček na zuby, s
čím súviseli náklady okolo 10,- € mesačne. Matka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v
spoločnosti H. I. L., L..C..I.., a v roku 2008 bol jej priemerný čistý príjem 817,- € mesačne. V decembri

roku 2008 jej bolo vyplatené materské 274,- €, v januári 2009 500,- €, vo februári 2009 459,- €, a v
marci roku 2009 500,- €.

V roku 2009, po rozchode s matkou otec býval u svojich rodičov, a pracoval ako vodič kamiónovej
dopravy v zahraničí. Príjem otca ako vodiča predstavoval za obdobie od marca 2008 do decembra 2008
327,- € mesačne čistého. Ako vodič kamiónu dostával aj diéty, ktoré presahovali 1.000,- € mesačne.

Z vykonaného dokazovania v spore č.k. 10C/309/2007 vyplýva, že časť týchto diét otec použil na to,
na čo sa mali, teda na úhradu stravného, nocľažného, parkovného a iné. Otec v tom čase mal väčšie
množstvo dlhov z rôznych úverových vzťahov, a bol vo veľmi zlej finančnej situácii.

Otec uzatvoril veľké množstvo poistných zmlúv, a to so spoločnosťou Kooperativa, a.s. poistenie
domácnosti, kde je ročné poistené 57,21 €, so spoločnosťou Allianz, a.s. poistenie domácnosti a

poistenie nehnuteľnosti, kde platí celkovo ročné poistné vo výške 83,- €, investičné životné poistenie
so spoločnosťou VÚB banka, a.s., kde je ročné poistné 420,- €, kapitálové životné poistenie so
spoločnosťou Kooperativa, a.s. s ročným poistným 437,28 €, životné rizikové poistenie so spoločnosťou
Allianz,a.s.,kdejeročnépoistené469,20€,poistenieprávnejochranysospoločnosťouDAS,a.s.,kdeje
ročné poistné 39,- € a so spoločnosťou Kooperativa, a.s. poistenie maloletého K. I., kde je ročné poistné

239,40 €. Celkovo otec platí poistné vo výške 1.744,- € ročne, čo predstavuje sumu 145,- € mesačne.
Ročné poistné predstavuje vyše jednu tretinu jeho čistého príjmu.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Vynakladať mesačne sumu 145,- € len na poistné nie je možné v plnom rozsahu
považovať za účelné. Preto súd na výšku týchto nákladov v plnom rozsahu prihliadnuť nemohol.

Vzhľadom na rizikové zamestnanie otca ako šoféra kamiónovej dopravy, súd však považuje uzatvorené
poistné zmluvy, ktorých predmetom je zodpovednosť za škodu a životné poistenie, za nevyhnutné.
Za nevyhnutné náklady je možno považovať aj poistenie domácnosti a nehnuteľnosti, pretože takéto
poistenie je podmienkou pre poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorý si otec s manželkou vzal nazakúpenie bytu. Vysoké náklady na poistné nepriamo preukazujú, že otec časť diét, ktoré dostáva za
služobné cesty, nevynakladá na úhradu nákladov služobnej cesty, ale ich používa na svoju spotrebu.
Takže vyjadrenie otca o tom, že diéty, ktoré dostáva od svojho zamestnávateľa, spotrebováva na to, na

čo slúžia a to na jedlo, hygienu a podobne, nie je celkom pravdivé.

Matka od septembra roku 2010 býva so svojimi dvomi deťmi, a to Y. Q., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX
a maloletou H. I.K., narodenou XX.XX.XXXX v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý vlastní jej partner
Y.. Y. Q., zamestnaný ako lekár. Maloletá Y. je ich spoločná dcéra. Na nákladoch spoločnej domácnosti
sa matka podieľa sumou 230,- € mesačne. Vzhľadom na zdravotný stav maloletej Y., je matka v

súčasnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke do piatich rokov veku dieťaťa. So zlým zdravotným
stavom maloletej Y. súvisia aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o ňu. Matka dostáva od štátu
rodičovský príspevok vo výške 203,- € a rodinné prídavky na dve deti vo výške 45,- € mesačne. Maloletá
Y. Q. podobne ako maloletá H. navštevuje A. G. Š.V. U. Y., a to výtvarný odbor, za čo ročne platí 37,-
€. H. I. v tejto škole navštevuje tanečný odbor, za čo platí príspevok vo výške 42,- € ročne. Základnú
umeleckú školu H. navštevovala aj v čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. Matke vznikajú

aj náklady s platením rôznych príspevkov, poplatkov za školu, ktorú navštevuje H.. Tieto náklady však
matka platila aj v minulosti. Matka spolu so svojim partnerom Y.. Y. Q. si na základe zmluvy o splátkovom
úvere požičali od Slovenskej sporiteľne, a.s. sumu 90.000,- €, ktorú sa zaviazali splácať mesačnými
splátkami vo výške 584,92 €, a dohodli splatnosť prvej splátky na dňa 20.01.2013 a konečnú splatnosť
úveru na dňa 20.12.2031. Matka preukázala, že od 18.10.2013 začala byť študentkou prvého ročníka T.

S. V.Í. G. U. C., za čo ročne platí školné vo výške 850,- €. Počas materskej dovolenky matka pracovala v
spoločnosti Y., L..C..I.. na základe dohody o vykonaní práce, a dostávala tam 250,- € mesačne. V čase
vyhlásenia rozsudku tento zamestnávateľ s ňou pracovno-právny vzťah už ukončil, a jediným príjmom
matky bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti.

V porovnaní s koncom roka 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, je maloletá H. o štyri a pol

roka staršia a študuje na šesťročnom gymnáziu v Y., kde navštevuje tretí ročník ( v auguste tohto roku
bude mať 15 rokov ). V súčasnosti navštevuje R. Š. Š. U. Y., a to trikrát do týždňa, za čo platí 70,- € ročne.

Otec rovnako, ako v roku 2009 pracuje ako vodič kamiónovej dopravy v zahraničí, a to najmä v Taliansku
a Francúzsku. Jeho čistý príjem zo zamestnania je takmer rovnaký ako v roku 2009, a je len o niečo
vyšší ako minimálna mzda. Podstatnú časť jeho príjmu tvoria „diéty“, teda nárok na náhradu za stravu,

ubytovanie, parkovanie a podobne, ktoré vynaloží otec v zahraničí počas pracovnej cesty. Otec staré
úvery už splatil, a v súčasnosti si požičal od spoločnosti Cetelem Slovensko sumu 5.000,- €, ktoré spláca
mesačne po 58,- €. Zmluvou zo dňa 08.03.2013 si požičal od Slovenskej sporiteľne sumu 37.000,- €, a
to za účelom nadobudnutia a rekonštrukcie nehnuteľnosti. Sumu 37.000,- € spláca splátkami vo výške
201,- €. Tieto dve pôžičky použil na zakúpenie bytu v F. W. F., kde v súčasnosti žije so svojou novou

manželkou A. I.. Za tento byt sa podľa predpisu mesačných úhrad platí 140,- € mesačne plus inkaso.

V porovnaní s rokom 2009 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca nielen tým, že si založil
novú rodinu, ale aj tým, že sa mu dňa 13.07.2011 narodil syn K. I., a tým mu pribudla vyživovacia
povinnosť. Jeho manželka je v súčasnosti na predĺženej materskej dovolenke. Podľa potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom dostávala v roku 2012 rodičovský príspevok vo výške

194,70€mesačne.Nákladyotcavsúvislostisosplácanímpôžičieksúdvyhodnotilakonákladypotrebné,
pretože po rozvode manželstva boli vynaložené na zakúpenie a opravy bytu, v ktorom žije. Na miesto
výkonu práce v zahraničí dochádza osobným automobilom približne 15 krát do roka, za čo podľa
potvrdenia R. M., ktorý ho na miesto výkonu práce odváža osobným automobilom, platí ročne približne
sumu 1.500,- €.

PoskytovanienáhradvýdavkovainýchplnenívsúvislostispracovnýmicestamidoštátovEurópskejúnie
upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Podľa tohto zákona tieto náhrady výdavkov
nie sú príjmom zamestnanca, ale ich účelom je nahradiť tie výdavky a iné plnenia, ktoré zamestnancom v
súvislosti s ich pracovnou cestou vzniknú, najmä náklady na stravné, ubytovanie, cestovné, parkované a
podobne. Výšku týchto nákladov štát aktualizuje vzhľadom na celkový nárast takýchto výdavkov tak, aby

výška náhrady zodpovedala reálnym výdavkom zamestnanca. Je však všeobecne známe, že z týchtovýdavkov si zamestnanci vedia väčšie množstvo ušetriť a to tak, že prespávajú v aute a jedia potraviny,
ktorý si dovezú. Takéto šetrenie ide nepochybne na úkor životného štandardu, a na úkor zdravia. Časté
pracovné cesty do zahraničia sú aj na úkor rodiny.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjepodstatnázmenaokolností,ktorénastali
v porovnaní s obdobím, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. O podstatnú zmenu okolností ide
vtedy, ak dôjde k výraznej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej
H. I., ktorá je v porovnaní s rokom 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, o štyri a pol roka
staršia a navštevuje šesťročné gymnázium v Y., s čím súvisí celkový nárast nákladov na starostlivosť o
ňu. Matke vznikajú zvýšené náklady aj tým, že maloletá H. začala navštevovať štátu jazykovú školu, do
ktorej chodí trikrát do týždňa a učí sa po anglicky.

K podstatnej zmene okolností došlo aj na strane otca, ktorý sa po roku 2009 oženil a narodil sa mu
syn K., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Jeho nová manželka je v súčasnosti na materskej
dovolenke, a odporca má aj vyživovaciu povinnosť voči nej. Príjem otca sa v porovnaní s rokom 2009
podstatným spôsobom nezmenil.

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1P/35/2013-68 zo dňa 17.07.2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013, si otec K. I. osvojil maloletého F. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je
dieťaťom jeho terajšej manželky A. I., nar. XX.XX.XXXX a otca F. F., nar. XX.XX.XXXX. Od právoplatnosti
tohto rozsudku, teda od 24.07.2013, pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, a to voči osvojencovi
F. I..

Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah

aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia, to znamená, že osvojiteľ má voči osvojencovi vyživovaciu povinnosť.

Otec poukázal na to, že proces osvojenia je podľa Zákona o rodine dlhšie trvajúci proces a poukázal aj
na to, že biologický otec F. I.Š. na neho výživné neplatil a dlžné výživné bolo predmetom exekučného
konania. Z tohto dôvodu otec na pojednávaní dňa 21.01.2014 žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť

voči maloletej H. znížil zo sumy 120,- € na sumu 60,- € mesačne.Súd porovnával k akým podstatným zmenám došlo na strane rodičov a na strane maloletej v porovnaní
s rokom 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. Bolo preukázané, že existujú dôvody na
zvýšenie výživného, pretože maloletá H. I. je o štyri roky staršia, s čím súvisí nárast nákladov na

starostlivosť o ňu. H. má 15 rokov a študuje na strednej škole, s čím takisto súvisí nárast nákladov. Súd
prihliadol aj na celkový nárast životných nákladov od roku 2009 ( § 78 ods. 3 Zákona o rodine ).

Bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorému dňa XX.XX.XXXX
pribudla vyživovacia povinnosť voči synovi K. I., a dňom právoplatnosti rozsudku o osvojení ( dňa
24.07.2013 ) mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči osvojencovi F. I., narodenému XX.XX.XXXX.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súdne konanie v danom prípade bolo začaté dňom doručenia návrhu, a to dňa 09.10.2012. Matka
žiadala, aby jej súd výživné priznal spätne od 02.09.2010. Podľa citovaného ustanovenia Zákona o
rodine, výživné na maloleté dieťa je možné priznať aj spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Vykonaným dokazovaním neboli preukázané také výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali spätné určovanie výživného. Pre účely rozhodovania o zmene výživného súd zvlášť
vyhodnotil obdobie od podania návrhu, teda od 09.10.2012 do dňa 13.07.2011, keď otcovi pribudla
vyživovacia povinnosť voči synovi K. I.. Prihliadol aj na to, že vyživovaciu povinnosť voči K. I. má aj jeho

matka A. I., s ktorou otec žije v manželstva. Súd zvlášť vyhodnotil obdobie od 24.07.2013, keď otcovi
vznikla vyživovacia povinnosť aj voči osvojencovi F. I.. Vyživovacia povinnosť voči F. I. má aj terajšia
otcova manželka A. I.. Súd vyhodnotil zvlášť zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného
za obdobie od podania návrhu, teda od 09.10.2012 až do dňa 24.07.2013 tak, že dôvod na zvýšenie
výživného za uvedené obdobie neexistuje, pretože dôvody na strane maloletej H. I., ktoré svedčia v

prospech zvýšenia výživného, a to najmä skutočnosť, že začala študovať na strednej škole a v porovnaní
s rokom 2010 je o štyri roky staršia, neprevažujú nad dôvodmi na strane otca, ktoré svedčia v prospech
zníženia výživného. Bolo preukázané, že otcovi pribudla dňa XX.XX.XXXX vyživovacia povinnosť voči
synovi K. I.K.. Na jednej strane existujú dôvody na zmenu už existujúcej vyživovacej povinnosti otca voči
maloletej H., a na druhej strane otcovi pribudla celá vyživovacia povinnosť voči maloletému K.. Na tom

nič nemení skutočnosť, že oprávnené potreby u maloletého K. sú vzhľadom na jeho vek ( v lehote bude
mať tri roky ) v porovnaní s oprávnenými potrebami maloletej H., ktorá bude mať v lete 15 rokov, nižšie. Z
týchtodôvodovsúdmatkenároknazvýšenievýživnéhozaobdobieod02.09.2010aždodňa21.01.2014,
keď o zníženie výživného požiadal otec, nepriznal. Určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 120,-
€ voči maloletej H. ostáva za uvedené obdobie nezmenená. Podobne ako v prípade nároku matky na

zvýšenie výživného, ani v prípade nároku otca na zníženie výživného súd vzhľadom na neexistenciu
závažných dôvodov hodných osobitného zreteľa nemohol o ich nárokoch rozhodnúť spätne ( § 77 ods.
1 Zákona o rodine ). Z týchto dôvodov vyhovel návrhu otca zo dňa 21.01.2014 a určenú vyživovaciu
povinnosť vo výške 120,- € znížil na sumu 90,- € mesačne, aj keď zásadný dôvod pre takéto rozhodnutie,
a to pribudnutie ďalej vyživovacej povinnosti otca voči osvojencovi F. I., existoval už dňa 24.07.2013

( právoplatné rozhodnutie súdu o jeho osvojení ). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 78
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde k zníženiu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, za
uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Súd o znížení výživného rozhodol aj napriek tomu,
že výživné vo výške 90,- € mesačne nezodpovedá oprávneným potrebám maloletej H.. Musel však
prihliadnuť na podstatnú zmenu na strane otca, ktorému pribudli dve vyživovacie povinnosti, čím sa

jeho schopnosti a možnosti plniť výživné podstatným spôsobom zmenili. Pri určení rozsahu zníženia
vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa o maloletú H. za posledné tri roky,
nijakým spôsobom nestará a nestretáva sa s ňou. Celú osobnú starostlivosť o maloletú H. zabezpečuje
výlučne jej matka. V roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, otec sa s maloletou H. ešte
po víkendoch stretával a čiastočne zabezpečoval osobnú starostlivosť o ňu.Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, ktoré je možné začať
i bez návrhu a súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, nebolo potrebné návrhy rodičov v tej časti, ktorá
prevyšovala súdom priznané nároky, zamietať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).