Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113229801
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113229801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

KP.

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa
rodičov: matka W., a otec Q., právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátska kancelária so sídlom
v Žiline, Jána Milca 11, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletá K., s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia b u d ú maloletú K. zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na maloletej K. sumou 80 € mesačne od 30. 7. 2013, a to do 15. dňa
mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30. 7. 2013 do 31. 3.
2014 vo výške 245,16 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach
po 50 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. K. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti

rozsudku za prítomnosti matky alebo ňou poverenej osoby a následne bez prítomnosti matky každý
týždeň v sobotu od 15.00 do 17.00 hod. a v párnom týždni aj v nedeľu od 15.00 do 17.00 hod. s tým,
že matka je p o v i n n á mal. dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho
bydliska a pri stretávaní poskytnúť náležitú súčinnosť. Otec je p o v i n n ý po ukončení stretnutia
mal. dieťa odovzdať matke v mieste jej bydliska.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa XX. X. XXXX sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností

k mal. dieťaťu, a to zverenia maloletej do jej starostlivosti, určenia výživného otca vo výške 150 € od
30. 7. 2013 a úpravy stretávania s dieťaťom za prítomnosti matky. Rovnako sa domáhala aj náhrady
trov konania.Otec s návrhom na zverenie maloletej do starostlivosti matky súhlasil, rovnako aj so stretávaním s mal.
dieťaťom za prítomnosti matky alebo niektorého z jej rodinných príslušníkov. Výživné navrhol vo výške
70 € mesačne, pričom poukázal na to, že prispel na výbavičku dieťaťa zakúpením vaničky a pri odchode

matky do pôrodnice dal jej matke 100 €.

Matka sa pojednávania nariadeného v tejto veci nezúčastnila, aj keď jej bolo predvolanie doručené
riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitých dôvodov o odročenie
pojednávania. Za splnenia podmienok stanovených ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(OSP) súd vo veci konal a rozhodol bez jej prítomnosti. Zároveň nebolo potrebné odročiť pojednávanie,
nakoľko okolnosti na strane matky a jej pomery boli riadne preukázané listinnými dôkazmi a výsluchom

otca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa
príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičov. práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ZR

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča
súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

-ods.5,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičovneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti,
alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
Keďže matka sa o maloletú celodenne stará a otec s týmto súhlasil vzhľadom na útly vek mal.
dieťaťa bolo na mieste rozhodnúť o tom, aby jej súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti, keďže v
čase rozhodovania súdu otec sa na osobnej starostlivosti nezúčastňuje. Keďže nebol dôvod obmedziť
niektorému z rodičov rodičovské práva a povinnosti, obaja budú dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Pri určovaní výživného súd vychádzal prvom rade z potrieb mal. dieťaťa, ktoré má 9 mesiacov, je v trvalej
celodennej starostlivosti svojej matky. Matka výslovne potreby dieťaťa neuviedla, preto súd vychádzal
z vlastnej praxe; bežné výdavky dieťaťa v tomto veku predstavujú náklady na plienky 35 €, obrúsky a
ostatnú hygienu 10 €, oblečenie 25 € a stravu 70 € mesačne. Ďalej potrebuje prípadne nejaké hračky,
detskú postieľku, autosedačku a podobne.

Pre úplnosť súd podčiarkuje, že v písomne podanom návrhu matka nepožadovala príspevok na
zakúpenie výbavičky mal. dieťaťa. Pokiaľ pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že si bude uplatňovať aj
náklady na výbavičku nevydatej matky, súdu z uvedeného nie je zrejmé, či mala v pláne domáhať sa
príspevkov na náklady na výbavičku dieťaťa alebo príspevku na výživu nevydatej matky. Prednesenie
žiadosti pred kolíznym opatrovníkom v tomto smere však ani nespĺňa náležitosti návrhu podľa § 79 OSP

(návrh sa podáva na súde v písomnej podobe alebo ústne do zápisnice).

Čo sa týka výbavičky, súdna prax je taká, že buď sa určí príspevok otca jednorazovo alebo sa zahrnie
priamo do platieb výživného na dlhšie obdobie. V danej veci mal súd preukázané, že na túto otec
prispel aspoň čiastočne zakúpením vaničky, odsávačky za 27 € a zaplatil aj ďalšie drobné nákupy na
potreby dieťaťa. Súdu je tiež známe z vlastnej praxe, že pri narodení dieťaťa je poskytovaný príspevok

pri narodení dieťaťa vo výške 151,37 € a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 €.
Nakoľko otec teda čiastočne na výbavičku prispel, súd dospel k záveru, že nebol dôvod o tomto nároku z
úradnej moci rozhodovať, pretože vyhodnotil, že bežné náklady na zakúpenie výbavičky tak ako sú súdu
známe z jeho praxe mohli byť v dostatočnej miere zabezpečené z uvedených príspevkov pri narodení
dieťaťa; v neposlednom rade nemožno opomenúť, že matka už má jedno maloleté dieťa a niektoré veci

pravdepodobne už mala zabezpečené pri prvom tehotenstve. Z rovnakých dôvodov súd podotýka, že
o výške výdavkov nebolo v tomto smere potrebné ani vykonávať ďalšie dokazovanie. Keďže matka si
takýto návrh (o úhradu výbavičky nepodala), nebolo potrebné teda ani návrh matky zamietať.

Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ matka v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a tento považuje
za nedostačujúci na úhradu jej vlastných potrieb, je oprávnená domáhať sa podľa § 74 Zákona o

rodine príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Tento nárok jej patrí po dobu
dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu a premlčí sa uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. O takomto
návrhu však súd môže rozhodovať len v osobitnom civilnom konaní na základe písomne podaného
návrhu doručeného súdu so všetkými náležitosťami; z uvedeného vyplýva, že sa o ňom nerozhoduje v
konaní vo veciach starostlivosti o mal. deti. Takýto návrh vznesený pred kolíznym opatrovníkom nespĺňa

podmienky pre to, aby súd o ňom rozhodoval.

Čo sa týka pomerov matky, táto bola pred nástupom na materskú dovolenku práceneschopná a poberala
za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX nemocenské dávky vo výške 236 - 262 €, v mesiaci 06/2013 jej bolo
vyplatené nemocenské vo výške 118 € a v tom mesiaci jej bolo už vyplatené aj materské vo výške 160
€. Následne bola od 15. 6. 2013 na materskej dovolenke a do 30. 11. 2013 poberala peňažnú pomoc v

materstve vo výške 300 € mesačne. Potom nastúpila na rodičovskú dovolenku a stala sa poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 200 € mesačne, čo je súdu známe zo správy kolízneho opatrovníka
ako aj z vlastnej praxe. Matka má vyživovaciu povinnosť k mal. C., ktorá je v predškolskom veku. Obývadve izby s príslušenstvom v rodinnom dome, ktorý patrí príbuzným. Za bývanie hradí 155 € mesačne.
Bežné výdavky na domácnosť matka vyčíslila v sume 50 €, na stravu a ošatenie 120 €, na zdravotnú
starostlivosť 4 €, na iné náklady 3 € za mesiac. Aj keď to matka výslovne neuviedla, súd vychádzajúc z

vlastnej praxe má za to, že suma 120 € na stravu a ošatenie zahŕňa jej osobné náklady a nie náklady jej
mal. detí. Matka býva v spoločnej domácnosti ešte so svojou matkou, ktorá je zamestnaná s priemerným
mesačných príjmom za rok 2012 vo výške 700 €.

Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nie je držiteľom živnostenského oprávnenia, nie je
vlastníkomžiadnejnehnuteľnostianiobchodnejspoločnosti.Akoevidovanýnezamestnanýoddecembra

2012 do januára 2013 poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 676 €. Od 1. 2. 2013 do 26. 4. 2013
bol zamestnaný pre spoločnosť UNITED, s.r.o. za minimálnu mzdu. Ďalej bol dočasne nezamestnaný
od 27. 4. 2013 do 1. 6. 2013. Od 3. 6. 2013 sa zamestnal za priemernú čistú mzdu 370 €. Zamestnaný je
ako vodič, prípadne niekedy vykonáva práce na dielni alebo výkopové práce. Za pracovný čas v sobotu
mu zamestnávateľ pripláca 50 - 60 € mesačne.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec uprednostnil zamestnanie sa aj za minimálnu mzdu, hoci

by mu naďalej patril nárok na dávky v nezamestnanosti vo vyššej výške.

Otec v spoločnej domácnosti žije so svojím otcom, ktorý je nezamestnaný, a s matkou na invalidnom
dôchodku. Otec platí leasing na automobil Škoda Octavia, ktorú zakúpil pred dvoma rokmi v čase,
keď bol zamestnaný ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave a to vo výške 333 € mesačne.
V súčasnosti mu v splácaní uvedeného záväzku pomáhajú rodičia a sestra. Odôvodnenie otca, že

s predajom motorového vozidla nesúhlasili jeho rodičia, súd vyhodnotil ako hodnoverné, nakoľko je
všeobecne známe, že v prípade predčasného ukončenia leasingu leasingový nájomca dostáva len
alikvótnu čiastku pôvodného vkladu. Okrem toho súd aj tak k tomuto záväzku otca neprihliadal, pretože
výživné má prednosť pred ostatnými záväzkami.

Súd určil výživné otca vo výške 80 € ako cca 20 % z jeho priemerného čistého príjmu (370 € + odmena

50 € za nadčasy), ktorý príjem vyhodnotil ako primeraný zdravotnému stavu a vzdelaniu otca, ktorý má
stredoškolské vzdelanie v odbore cestnej dopravy s maturitou.

Súd považuje takéto výživné za primerané vzhľadom na pomery účastníkov opísané vyššie. Je potrebné
poukázať na to, že otec nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, rovnako ani matka a preto k
tomu je nutné prispôsobiť aj životnú úroveň dieťaťa. Určenie výživného vo výške 150 € ako požadovala

matka je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa neprimerané, keďže na potreby dieťaťa má matka použiť
aj rodinné prídavky a má sa na výžive podieľať aj ona samotná.

Výživné súd upravil aj pred podaním návrhu - od narodenia dieťaťa, pričom za okolnosť hodnú
osobitného zreteľa videl samotné narodenie dieťaťa a obdobie šestonedelia, pretože nie je možné
od matky spravodlivo požadovať najmä pokiaľ má v starostlivosti aj ďalšie dieťa, aby sa ihneď po

narodení dieťaťa takéhoto nároku domáhala na súde. Okrem uvedeného výživného výživné žiadala určiť
v dohľadnej lehote po tom, čo skonsolidovala svoje pomery spojené s narodením dieťaťa.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa
rozsudku stanú zročnými.

Celkové zročné výživné za obdobie od 30. 7. 2013 do 31. 3. 2014 činí 645,16 € (za dva dni 07/13 je to
5,16 € plus za 8 mesiacov od 08/13-03/14 je to 640 €).Otec v rozhodnom období uhradil na výživu dieťaťa osemkrát sumu 50 €, teda nedoplatok na zročnom
výživnom činí 245,16 €. Tento súd otca zaviazal uhradiť v mesačných splátkach po 50 € pod následkom
straty výhod splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

Bežné výživné bude otec povinný uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktoré sa výživné poskytuje v súlade
s ustanovením § 76 odsek 1 Zákona o rodine podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na
mesiac dopredu.

Výživné sa uhrádza k rukám matky dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.

Vzhľadom na okolnosti, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, v starostlivosti má dve
mal. deti, z toho jedno v útlom veku, kde nie je predpoklad, že by matka počas víkendov organizovala

dlhodobejšie odchody z domácnosti či výlety, s poukazom aj na pracovné zaradenie otca, ktorý niekedy
v týždni pracuje aj do neskorších hodín pre zmennosť prevádzky, a teda nemôže v pracovné dni využívať
na stretávanie sa s maloletou, pričom súčasne je vhodné až nevyhnutné, aby s maloletou Karolínou mal
pravidelný kontakt - najvhodnejšie je v tomto veku dieťaťa, aby sa kontakt realizoval počas kratšieho
obdobia a častejšie, preto súd upravil stretávanie sa otca s maloletou každý týždeň v sobotu od 15.00

do 17.00 hod., čo podľa skúseností súdu zodpovedá aj dennému režimu dieťaťa v Karolínkinom veku.
Ďalej bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou aj každú druhú nedeľu (t. j. v párnom týždni) rovnako
od 15.00 do 17.00 hod. Vzhľadom na zatiaľ nedostatočne vytvorený otca s maloletou a jej útly vek, je
prítomnosť matky respektíve ňou poverenej vhodnej osoby pri stretnutiach nevyhnutná počas určitého
obdobia - podľa názoru súdu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Keďže súd konanie vo veci starostlivosti o mal. deti môže začať aj bez návrhu podľa § 146 odsek 1 písm.
a/ O. s. p. žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.