Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222505
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112222505.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: K. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom v A., B. XX, zastúpenému opatrovníkom: Ing. Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu
KošiceI,zaúčastivedľajšiehoúčastníka:Združenienapodporuprávspotrebiteľov,občianskezdruženie,
so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, v konaní o zaplatenie sumy 703,06 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 703,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 339,26 EUR od 28.1.2011 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

ročne zo sumy 363,80 EUR od 20.7.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 363,80 EUR vo výške 9% ročne od
28.1.2011 do 19.7.2013 návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 42 EUR
(súdny poplatok), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.9.2012 domáhal zaplatenia sumy spolu vo
výške 703,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.1.2011 až do zaplatenia,

pozostávajúcejzosumy339,26EURtitulomnezaplatenejcenyposkytnutýchtelekomunikačnýchslužieb
a zo sumy 363,80 EUR titulom náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z
uvedeného dôvodu mu súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v
tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 27.2.2013 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu
odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo vyjadrení k návrhu žiadal, aby súd preskúmal zmluvnú
pokutu z hľadiska jej prijateľnosti podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na okolnosti

uzatvárania zmluvy, výhody, ktoré odporca získal, reálnu hodnotu mobilného telefónu poskytnutého zaakciovúcenuavprípade,akzistí,žezmluvnápokutaboladohodnutázjavnenevýhodneprespotrebiteľa,
navrhol, aby ju súd priznal len v odôvodnenej výške, resp. aby nárok navrhovateľa úplne zamietol.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že na základe existujúcich právoplatných

rozsudkov súdov, v súlade s ust. § 53a/ Občianskeho zákonníka je ako dodávateľ služby povinný zdržať
sa používania zmluvnej podmienky, obsiahnutej v Dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorej mu
vznikolnároknazaplateniezmluvnejpokutya ktorábolasúdomvyhlásenázaneprijateľnú.Zuvedeného
dôvodu sa v tomto konaní nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty dojednanej v zmysle Dodatku k
zmluve o pripojení vo výške 497,91 EUR, ale nároku na náhradu škody. Mal za to, že nie je možné

od neho spravodlivo požadovať, aby sa vzdal nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
konaním odporcu. Poukázal na skutočnosť, že dojednaná zmluvná pokuta mala vlastne plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky. Uplatnená škoda vo výške
363,80 EUR pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bola odporcovi predaná (1 EUR). Odporca získal

mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení
sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby
viazanosti), pričom tento záväzok porušil.

Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota

pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil
tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 29.8.2006 zmluvu o pripojení č. T.-
XXXX, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovú SIM kartu, ku ktorej bolo
priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb
poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program Paušál 90+SMS a služby CLIP,
CLIR, Orange World Mini, Roaming - s blokovaním prichádzajúcich hovorov v roamingu. Z obsahu

zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa na
poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o
poskytovaných službách. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok, účinných od 1.10.2006 vyplýva, že účastník, ktorým sa
rozumie osoba, ktorá s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté

služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11
bod 11.8 Všeobecných podmienok.

Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi
začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou
idúcich kalendárnych dní.

Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že navrhovateľ po skončení zúčtovacieho
obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas
zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie
vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu
adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil navrhovateľovi.

Z článku 4 bodu 4 Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej
splatnosti.

Z článku 11 bodu 11.13 písm.b/ Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa má
právo na náhradu škody vzniknutej porušením niektorej z povinností účastníka vyplývajúcich zo zmluvy,
Všeobecných podmienok alebo z platných právnych predpisov.

Navrhovateľ poskytnuté telekomunikačné služby odporcovi vyúčtoval faktúrami, ktoré pripojil k návrhu.
Faktúrou č.8042211951 zo dňa 14.8.2010, splatnou dňa 8.9.2010 vyúčtoval cenu služieb vo výške 99,61
EUR. Faktúrou č.8042741352 zo dňa 14.9.2010, splatnou dňa 28.9.2010, vyúčtoval cenu služieb vo
výške 140,75 EUR. Faktúrou č.8043272232 zo dňa 14.10.2010, splatnou dňa 28.10.2010, vyúčtoval
cenu poskytnutých služieb vo výške 87,46 EUR. Faktúrou č.1008361375 zo dňa 14.11.2010, splatnou

dňa 28.11.2010, vyúčtoval poplatok za upomienku vo výške 1,33 EUR. Faktúrou č.8043805992 zo dňa
14.11.2010, splatnou dňa 28.11.2010, vyúčtoval cenu poskytnutých služieb a poplatok za odpojenie vo
výške 10,11 EUR. Spolu navrhovateľ odporcovi predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 339,26
EUR.

Súd ďalej zistil, že účastníci konania počas platnosti zmluvy o pripojení uzavreli dňa 21.6.2009 aj

Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene pôvodne
zvoleného účastníckeho programu na program Volania do všetkých sietí 200+Víkend a služieb Orange
World 100 MB, Orange World TV, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ so zľavou predal
odporcovi mobilný telefón typu Samsung SGH-U900 za kúpnu cenu vo výške 1 EUR a tiež dohoda,
že navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v rámci osobitnej ponukovej akcie navrhovateľa,

v zmysle nadväzujúcej dohody o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím
týchto výhod, uvedenej v Prílohe č.1 tohto Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky „Výmeny 2009“ zo
dňa 15.5.2009.

Z článku II bodu 2.3. Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24
mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto

dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden
podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu
vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.

Z článku II bodu 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu ako

účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä /ale nielen/ ak nezaplatí splatnú cenu za
poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti), sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR.

Z článku III bodu 3.7. Dodatku vyplýva, že odporca prehlásil, že si je vedomý toho, že mobilný telefón je
mu predávaný za zvýhodnenú cenu, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou

len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení
po dobu viazanosti, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku II bod
2.2., 2.3. alebo 2.4.), by vzhľadom na poskytnutú zľavu a výhody v zmysle prílohy č.1 spôsobilo, že by
navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Z interného dokladu navrhovateľa č.Q. A. XXXXX, názov ponukovej akcie Výmeny 2009 súd zistil, že

predajná cena mobilného telefónu typu Samsung Q.-R. k 21.6.2009 bola vo výške 364,80 EUR.Súd ďalej zistil, že navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 13.1.2011 žiadal
odporcu, aby mu uhradil dlžnú sumu 339,26 EUR, vyúčtovanú faktúrami, ako aj zmluvnú pokutu pre
porušenie zmluvných povinností, najneskôr do 27.1.2011. Z navrhovateľom predloženej doručenky

súd zistil, že predmetná výzva bola odporcovi doručovaná doporučenou zásielkou na korešpondenčnú
adresu, uvedenú v zmluve o pripojení. Odporca zásielku v odbernej lehote neprevzal a zásielka sa vrátila
navrhovateľovi dňa 7.2.2011.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľaustanovenia§43ods.2citovanéhozákona,podstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby
obsahujú najmä zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby,
bezplatnéslužby,podrobnostiojednorazových,pravidelnesaopakujúcichavariabilnýchcenáchvrátane

počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.

Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej

služby a odporca ako užívateľ tejto služby dňa 29.8.2006 uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom
ktorejboloposkytovanietelekomunikačnýchslužiebžiadanýchodporcom.Zmluvubolopotrebnéposúdiť
podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení
bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony
(ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. §

43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej
poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na
Cenník.

Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa

tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifouvyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku
6.2. Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv o pripojení, tak
ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona,

v nadväznosti na článok 11 Všeobecných podmienok bol odporca povinný hradiť cenu služieb,
poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote
splatnosti faktúr, t.j. 14 dní od vystavenia faktúry. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ faktúrami
vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporcovi spolu vo výške, uplatnenej návrhom na začatie konania.
V zmysle článku 5 bodu 11.9 Všeobecných podmienok navrhovateľ doručoval faktúry, ako aj upomienku

na adresu, ktorú odporca uviedol ako fakturačnú (korešpondenčnú) pri uzatvorení zmluvy o pripojení.

Nárok navrhovateľa v tejto časti nebol spochybňovaný ani vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej
navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 339,26 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
339,26EURod28.1.2011aždozaplatenia.Úrokyzomeškaniatvoriapríslušenstvopohľadávkyvzmysle

ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal

sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo
požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úroky
z omeškania z celej istiny počnúc od 28.1.2011. Podľa časovej chronológie, v poradí posledná z faktúr,
ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 28.11.2010. Zhrnúc
uvedené je teda nepochybné, že odporca je v omeškaní s celým dlhom titulom nezaplatenej ceny služieb

najneskôr od 29.11.2010. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 28.1.2011, súd jeho
návrhu vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1%; po zvýšení o osem
percentuálnych bodov jej výška činí 9% ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal navrhovateľovi

v súlade s jeho návrhom.

Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 363,80 EUR s
príslušenstvom, titulom náhrady škody.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,

b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo

k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv
alebo z iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý

zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,

preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom
zákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju

môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
odporcu za vznik škody.

Porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v danom prípade spočívalo v tom, že nedodržal
povinnosti, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení, uzavretom dňa 21.6.2009, dojednané v článku II
bode 2.3, v zmysle ktorých sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku, teda
do 21.6.2011, zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu

platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania
alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia
alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.

Skutočnosť, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, mal súd za nesporne
preukázanú; vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku navrhovateľa. Jenesporné, že odporca cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi neuhradil ani v dodatočnej lehote do
27.1.2011, ktorú mu navrhovateľ poskytol v písomnom pokuse o pokonávku zo dňa 13.1.2011. V tejto
súvislostisúdpovažujezapotrebnépoukázaťnaskutočnosť,ktorávyplynulazvykonanéhodokazovania

a teda, že odporca porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb počnúc od
augusta 2010, teda takmer rok pred uplynutím doby viazanosti a v tomto postoji pokračoval počas celého
trvania zmluvného vzťahu.

Uvedené porušenie povinností odporcu založilo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o pripojení
nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy (článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok), ale aj podľa

zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. § 43 ods.5 písm.b/ a
e/ citovaného zákona, navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o
pripojení. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2010,
dôsledkom porušenia vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti bolo odpojenie odporcu z poskytovania
služieb verejnej telekomunikačnej siete.

Čo sa týka ďalšej podmienky pre záver o zodpovednosti odporcu za škodu - vzniku škody, v danom
prípade bolo nesporné, že spolu s uzavretím zmluvy o pripojení účastníci konania uzavreli aj Dodatok
k tejto zmluve, na základe ktorého odporca nadobudol kúpou od navrhovateľa mobilný telefón za
kúpnu cenu vo výške 1 EUR a tiež získal ďalšie výhody vyplývajúce z osobitnej ponukovej akcie
navrhovateľa „Výmeny 2009“, ktorej súčasťou bola dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán

spojených s poskytnutím týchto výhod. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že škoda, ktorá
mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho skutočnou cenou,
pretože odporca len za sumu 1 EUR získal mobilný telefón, ktorého skutočná trhová hodnota v čase jeho
predaja bola vo výške 364,80 EUR. Takúto zvýhodnenú cenu odporca totiž prijal za zmluvne dojednanej
podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného mobilného telefónu

voči navrhovateľovi, predovšetkým, že dodrží tú najzákladnejšiu povinnosť a to hradiť riadne a včas
(zvýhodnenú) cenu služieb, ktoré mu navrhovateľ poskytoval. Škoda predstavuje zmenšenie majetku
navrhovateľa o sumu 363,80 EUR, pretože mobilný telefón v takejto hodnote sa stal v zmysle Dodatku
k zmluve vlastníctvom odporcu. Výšku škody mal súd za preukázanú z listinného dôkazu, predloženého
navrhovateľom, podľa ktorého predajná cena mobilného telefónu daného typu v čase uzavretia Dodatku

k zmluve predstavovala sumu 364,80 EUR.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nesporné, že keby
odporca nebol porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v zmysle Dodatku k zmluve, a teda, cenu
za poskytované telekomunikačné služby by platil riadne a včas, nevzniklo by navrhovateľovi právo
ukončiť zmluvu o pripojení a odporca by tak dodržal svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu

počas dohodnutej doby, ktorá pre navrhovateľa predstavovala návratnosť skutočnej hodnoty mobilného
telefónu. V konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby odporca nebol porušil svoje zmluvné
povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku.

Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v
zmysle ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom

prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca zavinil vznik škody svojim správaním. Odporca
od navrhovateľa získal mobilný telefón prakticky zadarmo a napriek tomu, že uzavrel zmluvu o
pripojení a požíval služby, poskytované mu navrhovateľom, cenu za tieto služby už po jednom roku
trvania zmluvného vzťahu prestal platiť. V súlade so zmluvnými dojednaniami pritom musel vedieť, že
dôsledkom takéhoto správania môže byť ukončenie zmluvného vzťahu, kedy v jeho dispozícii ostane

mobilný telefón značnej hodnoty a teda, odporca nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu
a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pre tento záver svedčí aj zmluvné dojednanie v
článku 3 bode 3.7. Dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom odporca vyhlásil, že si je vedomý toho, že
mobilný telefón je mu predávaný za zvýhodnenú cenu, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a
poskytnutou zľavou a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované v zmysle Dodatku

k zmluve o pripojení po dobu viazanosti, pričom nedodržanie záväzkov uvedených v článku II bod2.2., 2.3. alebo 2.4. by vzhľadom na poskytnutú zľavu a výhody v zmysle prílohy č.1 spôsobilo, že by
navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Navrhovateľ sa okrem istiny titulom náhrady škody domáhal aj priznania príslušenstva-úrokov z

omeškania vo výške 9% ročne od 28.1.2011 až do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Nakoľkoodporcanezaplatilnároknavrhovateľananáhraduškody riadneavčas,dostalsadoomeškania
a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky
z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom
zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo
všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škodca povinný nahradiť

škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr,
treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal,
že by bol odporcu požiadal o splnenie dlhu titulom náhrady škody ešte pred podaním žaloby. Dňom
splatnosti pohľadávky je preto až deň, nasledujúci po doručení žaloby opatrovníkovi odporcu. Žaloba
bola opatrovníkovi odporcu doručená dňa 18.7.2013. Dňom splatnosti dlhu je nasledujúci deň -

19.7.2013. Prvým dňom omeškania je teda až deň 20.7.2013. Z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z
omeškania zo sumy 363,80 EUR navrhovateľovi až od 20.7.2013. Keďže odporca v období od 28.1.2011
do 19.7.2013 v omeškaní ešte nebol, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené obdobie
zamietol. Vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 1.2.2013 a omeškanie
sa začalo a trvá aj po uvedenom dni, výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3

a § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške 0,75%; po zvýšení o osem percentuálnych
bodov jej výška činí 8,75% ročne. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom, ako
zákonom prípustnom rozsahu, súd v prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ
mal v konaní takmer plný úspech (súd mu priznal celú uplatnenú istinu; neúspech mal len v pomerne
nepatrnej časti návrhu vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky). Patrí mu preto plná
náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech v

prevažnej miere nemal.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 42 EUR
(podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení
účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania). Súd zaviazal odporcu, aby uvedené
trovy zaplatil navrhovateľovi.Vedľajší účastník na starne odporcu si náhradu trov neuplatnil, preto súd vo vzťahu k nemu o náhrade
trov konania nerozhodoval (§ 151 ods.1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. (§ 251 O.s.p.)