Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211538
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5611211538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik
Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Námestie osloboditeľov 73, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 911,
zastúpený JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom E. XXXX, B. C., proti žalovanému: S. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B. C., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r.

o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 63 862 304, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu
2.154,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 7Cpr/2/2012-186 zo dňa 3. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Cpr/2/2012-217
zo dňa 5. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 99,10 eur,
pozostávajúce z trov právneho zastupovania, k rukám JUDr. Anna Járošovej, advokátky so sídlom E.

XXXX, B. C., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.154,09 eur s 9,25
% ročným úrokom z omeškania, od 12.07.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.293,25 eur, na
účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Járošovej, advokátky so sídlom v B. C., E. XXXX, všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po skutkovej stránke z pracovnej zmluvy zo dňa 03.02.2009 číslo
1/2009 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu, ktorou mal žalovaný vykonávať

druh práce riaditeľ spoločnosti od 03.02.2009, miesto výkonu práce Bytový podnik Liptovský Mikuláš,
a. s., od 03.02.2009 do vymenovania riaditeľa spoločnosti. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi
dohodnutá mzda vo výške 1.262,53 eur, ďalšie peňažné a nepeňažné plnenia, ktorých výška a
podmienky budú obsahom mzdového dekrétu. Z návrhu na stanovenie ročných odmien výkonného
manažmentu zo dňa 24.02.2010 bolo okresným súdom zistené, že predstavenstvo Bytového
podniku Liptovský Mikuláš, a. s. adresovalo dozornej rade bytového podniku návrh na stanovenie

ročných odmien výkonného manažmentu, a to riaditeľa, vedúceho ekonomického úseku, vedúceho
technického úseku, vedúceho centrálneho nákupu, pričom navrhlo spôsob výpočtu ročnej odmeny.
Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia dozornej rady spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš,
a. s. zo dňa 20.04.2010 (členovia dozornej rady: JUDr. I. K. - predseda, C. D. - člen, K. T. -
člen) zistil, že podľa bodu tri dozorná rada prerokovala návrh predstavenstva vo veci stanovenia
ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti pre výkonný manažment na rok 2010. Po prehodnotení
návrhu stanovila pre výkonný manažment, a to riaditeľa spoločnosti, vedúcu ekonomického úseku,vedúceho centrálneho nákupu a vedúceho technického úseku nasledovné ukazovatele: 1. Plnenie
hospodárskeho výsledku spoločnosti schváleného v obchodno-finančnom pláne na zasadnutí DR
dňa 05.02.2010, a to dosiahnutie zisku vo výške 39.371 eur. 2. Zabezpečiť uzatvorenie nových

zmluvných vzťahov vo veci výkonu správy bytov oproti stavu k 01.01.2010 tak, aby spoločnosť v
rámci roka 2010 dosiahla správu bytov s počtom 4000. 3. Zabezpečiť zníženie pohľadávok v bytových
domoch, ktoré predstavujú k 01.01.2010 výšku 3.833.192 eur o 50 %. 4. Zabezpečiť vypracovanie
podnikateľského zámeru spoločnosti na obdobie 2010 - 2011 s premietnutím nových podnikateľských
činností navonok. 5. Plnenie uznesení DR. Vyplatenie odmien podlieha schváleniu dozornej rady,

ktorá má právomoc rozloženia váhy ukazovateľov s tým, že vyplatenie odmien sa môže uskutočniť
až po schválení hospodárskych výsledkov spoločnosti na valnom zhromaždení za príslušný rok.
Zálohové vyplatenie a výška záloh sa môže uskutočniť len na základe súhlasu dozornej rady po
vyhodnotení kumulatívnych výsledkov za I.-IX. mesiacov a očakávaných výsledkov príslušného roku.
Zo záznamu č. 9/2010 zo zasadnutia Predstavenstva Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. zo
dňa 04.10.2010 bolo zistené, že na základe písomne predloženého vyhodnotenia plnenia ukazovateľov

hmotnej zainteresovanosti pani D., prítomní prerokovali vyhodnotenie stanovených ukazovateľov
hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 podľa výsledkov hospodárenia ku dňu 30.06.2010. Bolo
konštatované, že stanovené ukazovatele za obdobie 1-6/2010 boli splnené, čo je predpokladom pre
vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti. Predstavenstvo návrh schválilo a odporučilo predložiť
dozornej rade na schválenie a vyplatenie preddavku vedúcim zamestnancom vo výplatnom období za

mesiac 10/2010. Zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš,
a. s. zo dňa 26.11.2010 bolo zistené z bodu 6, že podpredseda predstavenstva, žalovaný predložil
členom dozornej rady predbežné vyhodnotenie ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a taktiež návrh
stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom spoločnosti za prvý polrok 2010.
Uviedol, že predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadnutí 04.10.2010 schválilo a odporučilo návrh

na vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti za rok 2010 vedúcim zamestnancom predložiť na
rokovanie dozornej rady na schválenie a vyplatenie vo výplatnom období 10/2010. Zároveň informoval
členov dozornej rady, že po vyplatení preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim
zamestnancom v najbližšom výplatnom termíne, hospodársky výsledok spoločnosti nebude uspokojivý
a z toho dôvodu to pozastavil. Návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu

za prvý polrok 2010 S. A., riaditeľ - 2.879,51 eur. Na základe uvedenej skutočnosti dozorná rada
jednomyseľne prijala uznesenie č. 27/2010: Dozorná rada berie na vedomie informáciu podpredsedu
predstavenstva vo veci vyhodnotenia ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a návrh stanovenej zálohy
pre vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom spoločnosti za prvý polrok 2010 a schvaľuje vyplatenie
preddavkov hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim zamestnancom spoločnosti v prípade,

že aj po vyplatení spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Z výkazu ziskov a strát ku
dňu 31.12.2010 bolo zistené, že Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. mal výsledok hospodárenia
mínus 42.681 eur. Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 28.06.2011 bolo zistené, že žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 2.154,09 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal
01.07.2011. Z písomného prehlásenia Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 13.02.2011

bolo zistené, že v mesiaci december 2010 boli vyplatené preddavky hmotnej zainteresovanosti
výkonnému manažmentu zo mzdových prostriedkov Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. Podľa
stanov akciovej spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. článok XII. bod 1 veta prvá:
Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti
spoločnosti. Podľa bodu 12 dozorná rada schvaľuje na návrh predstavenstva mzdu u vybraných

riadiacich pracovníkov, ktoré budú určené štatútom predstavenstva. Podľa článku VIII. bod 1 písmeno
h/ stanov: Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov
orgánov spoločnosti. Zo štatútu predstavenstva obchodnej spoločnosti článok VI. bod 3: Predstavenstvo
predkladádozornejradenaschváleniezmluvnýplatgenerálnehoriaditeľa,výrobnotechnickéhoriaditeľa,
ekonomického riaditeľa, riaditeľa centrálneho nákupu spoločnosti. Zo zmluvy o výkone funkcie člena

predstavenstva zo dňa 18.07.02009 bolo zistené, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o výkone
funkcie člena predstavenstva - podpredsedu, predmetom ktorej bola úprava právnych vzťahov medzi
členom predstavenstva a spoločnosťou pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti. Žalobca sa zaviazal
platiť žalovanému odmenu za výkon jeho funkcie 149,37 eur od 18.07.2009. Písomnosťou zo dňa
10.01.2011 žalobca oznámil žalovanému skončenie pracovného pomeru vo výkone funkcie riaditeľa,

keďže došlo k vymenovaniu nového riaditeľa spoločnosti. Podľa článku 1 vnútropodnikového predpisu
o odmeňovaní zamestnancov podniku na rok 2010 bolo zistené, že tento predpis sa vzťahu na všetkých
zamestnancov v pracovnom pomere. Členom orgánov spoločnosti bude odmena poskytnutá na základe
zmluvyovýkonepráceazmluvyovýkonefunkcievzmysleplatnýchstanovspoločnosti.Podľačlánku4.1zamestnávateľ môže vyplatiť v štvrtom štvrťroku 2010 pri predpokladanom priaznivom hospodárskom
výsledku a priaznivej finančnej situácii podniku po odsúhlasení predstavenstvom a. s. odmeny vo výške
priznanej mesačnej mzdy všetkým zamestnancom, ktorí neporušili v roku 2010 pracovnú disciplínu.

Podľa časti VI. článku štyri kolektívnej zmluvy na rok 2010 poskytovanie odmien zamestnancom
zo mzdového fondu rieši vnútropodnikový predpis odmeňovania. Z výplatnej pásky žalovaného za
december 2010 bolo zistené vyplatenie odmeny 2.879,51 eur. Z rozhodnutia jediného akcionára zo dňa
07.01.2011 číslo dva bolo zistené, že žalovaný bol odvolaný z funkcie podpredsedu predstavenstva. Z
prehľadu hospodárskych výsledkov Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. boli zistené nasledovné

údaje: január 2010 mínus 12.252,29 eur, február mínus 17.296,60 eur, marec mínus 1.600,97 eur,
apríl 35.355,76 eur, máj 11.354,78 eur, jún 4.132,97 eur, júl mínus 18.545,47 eur, august mínus
25.513,96 eur, september 1.328,12 eur, október mínus 4.657,76 eur, november 853,88 eur, december
mínus 42.681,02 eur. Predstavenstvo Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a.s., písomnosťou zo dňa
20.10.2010 adresovalo dozornej rade predbežné vyhodnotenie ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a
návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu pre prvý polrok 2010, výpočet

odmeny riaditeľa podniku S. A. - nárok na vyplatenie zálohy: 2.879,51 eur, vedúci centrálneho nákupu
K. V. - nárok na vyplatenie zálohy: 1.923,66 eur, Ing. T. I. - vedúca ekonomického úseku - nárok na
vyplatenie zálohy: 710,87 eur, vedúci technického úseku Ing. I. T. - nárok na vyplatenie zálohy: 1.176,12
eur. Listina vyhotovená predstavenstvom na spodnom okraji obsahovala rukou písaný text súhlasím
20/12/2012 nečitateľný podpis štatutárneho zástupcu jediného akcionára spoločnosti.

Opierajúc sa o § 222 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 222 ods. 4 Zákonníka práce, § 222 ods. 6
Zákonníka práce,§ 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, § 1 ods. 4 Zákonníka práce (v znení
do 31.08.2011), § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka,§ 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,§ 563 Občianskeho
zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť.

V konaní bolo nesporné vyplatenie sumy 2.879,51 eur žalobcom žalovanému. Spornou bola skutočnosť,
či uvedené peňažné plnenie bolo alebo nie vyplatené žalovanému bez právneho dôvodu, pretože
neboli naplnené ukazovatele hmotnej zainteresovanosti stanovené dozornou radou a nebola splnená
podmienka zálohového vyplatenia odmeny spočívajúca v dosiahnutí kladného hospodárskeho výsledku
za rok 2010.

Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania bolo peňažné plnenie vyplatené žalobcom žalovanému
zo mzdových prostriedkov zamestnávateľa, v súvislosti s výkonom práce žalovaného na základe
pracovnej zmluvy číslo 1/2009 a nie odmena za výkon funkcie žalovaného ako člena orgánu
obchodnej spoločnosti a to podpredsedu predstavenstva. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj výslovne
žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Okresný súd mal preukázané, že v zmysle stanov a

štatútu predstavenstva ako aj nespornej dovtedajšej praxe u žalobcu, bol vymedzený okruh riadiacich
pracovníkov označených ako výkonných manažérov, u ktorých vyplatenie odmien podliehalo splneniu
ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti stanovených dozornou radou. Podľa stanov dozorná rada
dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Zo
stanovených ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti, pre výkonných manažérov, do okruhu ktorých

patril aj žalovaný ako riaditeľ, neboli splnené prvé tri ukazovatele hmotnej zainteresovanosti. V
konaní bolo nesporné, že za kalendárny rok 2010 žalobca nedosiahol zisk v určenej výške 39.371
eur, keďže hospodárskym výsledkom bola strata. Druhý ukazovateľ dosiahnutie správy bytov s
počtom 4.000 taktiež nebol naplnený, keďže žalobca mal výkonom správy zmluvne zabezpečených
len 3.710 bytov. Tretí ukazovateľ zabezpečenie zníženie pohľadávok bytových domov o 50 %

nebol naplnený. Ku dňu 01.01.2010 výška pohľadávok predstavovala 3.833.194 eur. Evidovaný
stav pohľadávok k 31.12.2010 bol vo výške 3.564.481 eur, čo predstavuje zníženie len o 7 %.
Z rozhodnutia dozornej rady jednoznačne vyplýva potreba naplnenia piatich ukazovateľov hmotnej
zainteresovanosti pre vznik nároku na vyplatenie odmien, nie alternatívne jedného z nich, prípadne
len niektorých ukazovateľov. Toto mal okresný súd potvrdené z výpovede svedka predsedu dozornej

rady JUDr. I. K.. Tiež mal preukázané, že na zasadnutí dňa 26.11.2010 dozorná rada schválila
vyplatenie konkrétneho preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim zamestnancom
predstavujúci výkonný manažment, ktoré schválenie výslovne podmienila tým, že aj po vyplatení
spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Podľa daňového priznania, nespochybňovaného
auditu spoločnosti a štandardného vyúčtovania výsledkov hospodárenia spoločnosti dovtedajšími

zamestnancami spoločnosť žalobcu nedosiahla kladný hospodársky výsledok. Preto, že k splneniu
vyššie uvedených piatich ukazovateľov nedošlo, ako ani nebol dosiahnutý kladný hospodársky výsledok,nevznikol žalovanému ani nárok na vyplatenie ročnej odmeny. Ak mu bol za týmto účelom vyplatený
preddavok, je potrebné ho žalobcovi vrátiť späť.

K obrane žalovaného, že výsledok hospodárenia za rok 2010 mohol byť aj kladný, ak by sa účtovne

postupovalo inak, okresný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že jednotlivé príklady možného
pozitívneho ovplyvnenia hospodárskeho výsledku uvádzané žalovaným v konaní boli vyvrátené
výsluchom svedkyne T., Ing. I.. Nesúhlas žalovaného s ukazovateľmi hmotnej zainteresovanosti
vyhodnotil okresný súd ako bez právneho významu pre vznik nároku na odmenu, keďže mu takáto
kompetencia ako riaditeľovi spoločnosti neprislúchala. Bolo povinnosťou žalovaného, ako zamestnanca

spoločnosti, naplniť stanovené kritériá v súvislosti s prevzatím žalobnej odmeny. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že preddavok na odmenu bol viazaný len na predpoklad očakávania výsledkov k
určenému obdobiu. Obidva orgány obchodnej spoločnosti a to predstavenstvo ako aj dozorná rada
používali pojem záloha pre vyplatenie odmeny výkonného manažmentu a žalovaný ako predseda
predstavenstva podpísal listinu predstavenstva zo dňa 20.10.2010 vo veci návrhu stanovenej zálohy
pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu. Každá záloha má preddavkový charakter, pričom

podľa uznesenia dozornej rady č. 27/2010 bolo práve vyplatenie preddavku podmienené dosiahnutím
kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti a to aj po vyplatení preddavku. K vzniku povinnosti
žalovaného vrátiť preddavok v dôsledku nenaplnenia podmienky vyplatenia preddavku, žalovaný
nepotreboval žiadnu normu, keďže rozhodnutie dozornej rady je jednoznačné a určité. Očakávanie
kladného hospodárskeho výsledku zo strany žalovaného, už z akéhokoľvek dôvodu, bolo bez právneho

významu, keďže vznik nároku na odmenu a to aj tej časti, ktorá bola vyplatená ako preddavok
podmienečne, bol viazaný už nie na predpoklad, ale na reálne dosiahnutý hospodársky výsledok. O
uvedenej primárnej podmienke vzniku nároku na odmenu žalovaný mal vedomosť, keďže bol prítomný
na zasadnutí dozornej rady dňa 26.11.2010 ako podpredseda predstavenstva a nemohol dobromyseľne
očakávať, ale čakať na naplnenie predpokladu vzniku nároku na odmenu. Okresný súd konštatoval,

že peňažné plnenie prijaté žalovaným predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu, ktoré bezdôvodné
obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

Argumentácia žalovaného týkajúca sa peňažného plnenia prislúchajúceho žalovanému ako členovi
orgánu spoločnosti (podpredsedu predstavenstva) bola bez právneho významu, keďže predmetom
tohto konania bolo vyplatenie zálohovej odmeny zo mzdových prostriedkov žalobcu, žalovanému ako

zamestnancovi v pracovnej pozícii riaditeľa, na základe pracovnej zmluvy. V tomto smere je potrebné
vyhodnotiť aj jeho argumentáciu týkajúcu sa valného zhromaždenia a s tým súvisiaceho rozhodovania
(valné zhromaždenie schvaľuje pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti, nie zamestnancom
alebo vybraným riadiacim pracovníkom). V danom prípade sa nejednalo ani o odmenu žalovaného za
odpracované roky u žalobcu a tradícia dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti, na

ktorú žalovaný poukazoval, nebola zaradená medzi ukazovatele hmotnej zainteresovanosti stanovené
dozornou radou.

Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.154,09
eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.07.2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s
plnením dlhu doposiaľ trvá. Výška úrokov z omeškania bola stanovená vykonávacím predpisom a to

navýšením8%nadúrokovúsadzbustanovenúEurópskoucentrálnoubankou,pouplynutílehotyplnenia
stanovenej žalobcom vo výzve adresovanej žalovanému, ktorú prevzal 01.07.2011. Zodpovednosť za
omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti
dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O. s. p."), keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný prislúchala plná náhrada trov konania voči
žalovanému v konaní neúspešnému.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

Bol toho názoru, že rozsudok okresného súdu nie je správny, pretože súd I. stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je navyše nepreskúmateľné.Uvádzal, že súd I. stupňa vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne nepreskúmateľné najmä z dôvodu, že
nevysvetlil ako dospel k záveru o preukázaní vedomosti žalovaného o tom, že poskytnuté plnenie mu
nepatrí. V tomto smere je zjavné nevysporiadanie so žalovaným označenou judikatúrou v danej otázke

reprezentovanejrozsudkomNSSRsp.zn.1Cdo/10/2008(ZSP40/2009).Súdnavyšenevymedzil,prečo
je prijatie plnenia o ktorom rozhodla dozorná rada a aj valné zhromaždenie bezdôvodným obohatením,
resp. o ktorú formu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 ods. 1 Zákonníka práce má v danom
prípade ísť.

Pokiaľ ide o hodnotenia skutkového stavu veci, je treba označiť závery súdu za v celom rozsahu

nesprávne a nekomplexné, odporujúce obsahu ust. § 222 ods. 1 ods. 2 Zákonníka práce. Súd to
vo svojom rozhodnutí nedefinuje, aleje zrejmé, že v danom prípade odmena vyplatená žalovanému
nenapĺňa pojmové znaky majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu, ani plnenia z
neplatnéhoprávnehoúkonu,aniplneniazprávnehodôvodu,ktorýbyodpadolaaniplneniaznepoctivých
zdrojov. Už z týchto dôvodov nebolo možné v danom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení a
jeho vydaní. Definovanie tejto odmeny je obsiahnuté len v jedinom doklade predloženom žalovanému

a to je výplatná páska, kde je špecifikovaná ako ostatné odmeny (nie ako záloha na odmenu, ani
preddavok na odmenu ale ako odmena). Iný doklad preukazujúci vyplatenie žalovanej sumy odporcovi,
ktorý by bol doručovaný odporcovi neexistuje. Odmena žalovaného bola dozornou radou schválená
a bola odsúhlasená aj valným zhromaždením, ako najvyšším orgánom spoločnosti. Uvedené plnenie
preto svojou povahou nie je bezdôvodným obohatením, navyše už tieto okolnosti vylučujú vedomosť

žalovaného o ich neoprávnenom vyplatení. Pracovné zaradenie žalovaného v podniku žalobcu nemalo
nič spoločné s ekonomickými kategóriami a ani s právnymi záležitosťami, tieto veci sa osoby žalovaného
nedotýkali, preto odvodzovanie jeho vedomosti od jeho postavenia, nemožno dovodzovať vedomosť o
bezdôvodnom obohatení, najmä ak :

a/ spoločnosť žalobcu mala v čase vyplatenia odmien kladný hospodársky výsledok za prvých 9

mesiacov 2010,

b/ na účtoch spoločnosti bola finančná hotovosť cca 500.000 eur,

c/ spoločnosť žalobcu nikdy v minulosti počas pôsobenia odporcu v ňom nemala záporný hospodársky
výsledok.

Pokiaľ sa súd zaoberal kompetenciou dozornej rady, je treba poukázať na to, že bol zjavne nedôsledný.

Tu treba poukázať na to, že dozorná rada má podľa ustanovenia čl. XII ods. 12 písm. b/ stanov právo
schvaľovať mzdu u vybraných riadiacich pracovníkov, ktoré budú určené štatútom.

Z uvedeného ustanovenie nevyplýva kompetencia určovať kritériá pre vyplatenie mzdy a ani právo
schvaľovaťodmeny.Aktakétoprávozuvedenéhoustanovenianevyplýva,jeúplneprávnebezvýznamný
obsah rozhodnutí dozornej rady v týchto záležitostiach. S poukazom na obsah § 187 ods. 1 písm.

i/ Obchodného zákonníka možno uviesť, že ak stanovy spoločnosti navrhovateľa nezverovali právo
schvaľovať pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti, potom táto kompetencia ex lége patrila
výlučnevalnémuzhromaždeniu.Ootázkachnepatriacichdokompetenciedozornejradyrozhodujevalné
zhromaždenie, ktoré odmeny schválilo bezvýhradne. Súd sa s existenciou tohto rozhodnutia valného
zhromaždenia nijako nevysporiadal, pričom dozornej rade prisúdil postavenie orgánu nadradenému

valnému zhromaždeniu, hoci sa to prieči hierarchii orgánov akciovej spoločnosti tak ako ju definuje
zákon.

Za daného stavu nebolo vôbec potrebné zaoberať sa povahou rozhodovania dozornej rady, nakoľko táto
nemala stanovami zverené právo rozhodovať o odmenách, iba o mzde.

Ak súd hodnotil obsah rozhodnutí dozornej rady v danej veci, nezobral do úvahy všetky pre vec

rozhodujúce skutočnosti, osobne fakt, že dozorná rada vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom na
svojom zasadnutí 26.11.2010 uznesením č. 27/2010 jednomyseľne, 100 % väčšinou prítomných členom
schválila.

V tomto smere bola teda naplnená aj pomyselná požiadavka súhlasu dozornej rady, ktorá de iure
potrebná nebola, pričom je úplne irelevantné aké boli predchádzajúce rozhodnutia dozornej rady v

danej veci, Ak by bola dozorná rada oprávnená schvaľovať odmeny, potom by bola oprávnená prijaťv danej veci akékoľvek rozhodnutie, pričom by nič nebránilo dozornej rade aby svoje predchádzajúce
rozhodnutie zmenila. Vo vzťahu k vyplateniu odmien je preto úplne bezvýznamné aké kritériá mala určiť
dozorná rada pre vyplatenie odmien dňa 20.04.2010. Neskôr prijaté rozhodnutie o rovnakej veci má

prednosť a ak je v rozpore s predtým prijatým rozhodnutím má ten účinok, že skôr prijaté rozhodnutie
je zrušené.

Pokiaľ ide o rozhodnutie dozornej rady z 20.04.2010, poukázal na to, že svedok JUDr. K. uviedol, že
dozorná rada svoje rozhodnutia vždy prijímala formou uznesenia. To znamená, že rozhodnutie dozornej
rady muselo mať formu uznesenia, išlo o formalizovaný právny úkon. Pokiaľ sa celý žalobný návrh odvíja

od údajných stanovených kritérií alebo ukazovateľov ekonomickej úspešnosti podniku, vychádzajúc zo
záverov dozornej rady, resp. zápisnice z rokovania dozornej rady z 20.04.2010, tak potom si nemožno
nevšimnúť, že pokiaľ ide o bod 3 daného rokovania dozornej rady, v rámci tohto bodu a rozpravy nebolo
prijaté žiadne uznesenie, Určenie kritérií teda nemá podobu, ktorá v zmysle stanov podniku žalobcu
bola predpísaná pre rozhodnutia dozornej rady. Preto ak by sa skúmala povaha týchto ukazovateľov, tak
potom ak boli stanovené bez prijatia meritórneho rozhodnutia formou uznesenia zo strany dozornej rady,

potom nejde o rozhodnutie dozornej rady, neobsahuje totiž predpísanú formu a je nulitné. Na margo
tvrdenia, že išlo asi o omyl alebo nedopatrenie poukázal na to, že k bodu 2 danej zápisnice bolo prijaté
uznesenie č. 11 z roku 2010 a k bodu 4 bolo prijaté uznesenie č. 12 z roku 2010, to znamená, že
je tam jasná následnosť a nebolo preskočené žiadne uznesenie ani žiadne číslo uznesenia nechýba,
jednoducho pri rozprave o bode 3 nebolo prijaté žiadne uznesenie.

Navyše, ak aj bolo dozornou radou prijaté nejaké rozhodnutie z 20.04.2010 o ukazovateľoch, dozorná
rada má právo svoje rozhodnutie korigovať, opraviť, zmeniť, zrušiť. Mal za to, že v tomto smere už
samotné rozhodnutie dozornej rady z 26.11.2010, ktoré rozhodlo o schválení odmien pre jednotlivých
výkonných pracovníkov, v podstate negovalo dôsledky predchádzajúceho úkonu dozornej rady z
20.04.2010, ktoré ale formu rozhodnutia nemá.

Ukazovatele, ktoré boli určené pod bodom 1-5, boli sčasti splnené bez akéhokoľvek rozporu medzi
účastníkmi tohto konania, osobitne plnenie uznesení dozornej rady, zabezpečenie podnikateľského
plánu. Pokiaľ ide o bod 3, sám p. Ing. Q. ako zástupca navrhovateľa pripustil, že tento bod bol
nesplniteľný, resp. podmienka bola nesplniteľná, teda naň sa ani nemôže prihliadať a právny úkon
spočívajúci v nesplniteľnej podmienke je neplatný. Pokiaľ ide o bod 2, žalovaný poukazuje na rovnaké

vyjadrenie Ing. Q. a pokiaľ ide o bod 1, bolo stanovené podľa tohto záveru dozornej rady dosiahnutie
určitého zisku, avšak aj v tomto smere dozorná rada svoje predchádzajúce rozhodnutie korigovala na
zasadnutí z 10.11.2010, kde zobrala na vedomie predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 2010,
ktorý nespracoval žalovaný. Tiež poukázal na to, že pokiaľ išlo o uvedené ukazovatele ani svedok JUDr.
K. netvrdil, že by išlo o kumulatívne podmienky, z ktorých nesplnenie čo i len jednej z nich mohlo mať

za následok nepriznanie odmeny a navyše sám priznal a podrobne vysvetlil dovetok, ktorý sa spája so
stanovením týchto ukazovateľov spočívajúcich vtom, že práve dozorná rada má právomoc rozloženia
váhy ukazovateľov. Čo je však zásadné, preddavok na odmenu, resp. časť odmeny za hospodárske
výsledky prvých deviatich mesiacov, bol v podstate viazaný len na predpoklad očakávania výsledkov ku
koncu príslušného roku (posledná veta zápisnice z 20.04.2010 k bodu 3). Samotný proces rozhodovania

dozornej rady z 26.11.2010 dokazuje, že v dozorná rada chválila zmenu hospodárskeho výsledku stým,
že očakávaný hospodársky výsledok, ktorý opäť nespracovával odporca, ale spracovávali účtovníčky
a ekonómky spoločnosti, predpokladal dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku na konci roka.
Takže očakávanie kladného hospodárskeho výsledku tu bolo, a toto bola jediná podmienka pre
vyplatenie odmeny, ktorá splnená bola v celom rozsahu.

Pokiaľ išlo o odmenu, resp. preddavok hmotnej zainteresovanosti, tento sa viazal jednoznačne na už
dosiahnuté výsledky, nie očakávané výsledky. V danom prípade sa žalovanému poskytla odmena, ktorá
bola viazaná už na vykonanú prácu a už na dosiahnuté výsledky. To, že dozorná rada zvolila dosť
krkolomnú formuláciu a v podstate boli vyplácané takýmto spôsobom odmeny za prvý polrok, ktoré ale
boli viazané na výsledky za prvých 9 mesiacov kalendárneho roka, nemôže ísť na ťarchu zamestnanca

ktorým žalovaný bol, pretože aj hospodárske výsledky k 30. 06. 2010 aj hospodárske výsledky ku koncu
mesiaca september 2010, boli kladné.

Poukázal na výpoveď svedkov JUDr. K., ale aj Ing. Q., ktorí priznali aj ďalšiu medzi stranami nespornú
skutočnosť, a síce tú, že v rámci interných predpisov spoločnosti žalobcu neexistovala žiadna právna
norma ani žiadna interná právna norma, ktorá by hovorila o tom, že už raz vyplatené plnenie, ktoré je vpodstate odmenou za pracovné výsledky za určité obdobie, by sa malo vracať. Zamestnávateľ, ktorý sa
domáha vrátenia plnenia musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať,
že mu vyplatená suma nepatrí. Dobromyseľnosť žalovaného preukazuje výplatná páska, ktorá hovorí o

tom, že mu nebol vyplácaný preddavok, nebola mu vyplácaná záloha, ale bola mu vyplácaná odmena.
Odmena je odplata za dobre vykonanú prácu. V neposlednom rade žalovaný poukázal na to, že na
účtoch tohto podniku bola finančná čiastka okolo 500.000 eur, ktorá bola majetkom podniku, aj keď to bol
naakumulovaný zisk z predchádzajúcich rokov, ale stále to bol majetok spoločnosti, ktorá mohla s týmto
majetkomvoľnedisponovaťapoužiťhoajnaodmeny.Oschváleníodmenyžalovanémubolorozhodnuté

dokoncaajvalnýmzhromaždením.Tátoskutočnosťzohrávaajpriposúdenísubjektívnejstránkykonania
odporcu v tomto konaní svoj význam, pretože aj o tejto odmene rozhodol aj jediný akcionár, teda
valné zhromaždenie spoločnosti, čo svojou výpoveďou potvrdil svedok JUDr. J.. Pri pracovnoprávnych
vzťahoch je potrebné právne úkony hodnotiť osobitne v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce
a hodnotiť v kontexte idey, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Pokiaľ ide o vzťah valného zhromaždenia a dozornej rady, jednoznačne aj

dozorná rada je orgán spoločnosti, ktorú zaväzujú rozhodnutia valného zhromaždenia. Pokiaľ by aj boli
rozhodnutia valného zhromaždenia a dozornej rady v rozpore, tak rozhodnutie valného zhromaždenia
máväčšiuprávnusiluazaväzujeajdozornúradu,ktoréjerozhodnutiamivalnéhozhromaždeniaviazaná.

Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,
nepreukázal zavinenie žalovaného, nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia, nepreukázal

nedobromyseľnosť na strane žalovaného pri prijatí tohto plnenia, ktoré sa vyplácalo za už dovtedy
vykonanú prácu, nie za prácu, ktorá sa mala vykonáva v budúcnosti. Ak súd tieto okolnosti nezohľadnil,
jeho rozhodnutie je vecne nesprávne a nespravodlivé.

Rovnako nesprávny resp. predčasný je výrok povinnosti nahradiť trovy konania žalobcu. V tomto smere
sa súd predovšetkým nevysporiadal s tým, že žalovaný je dnes starobným dôchodcom, pričom jediným

zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok. Uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania
žalobcu dosahujúcej viac ako 50 % žalovanej istiny je preto nespravodlivé a priečiace sa existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Uvádzal, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil.

Predmetom sporu je vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy vo výške 2.154,09 eur, ktorú žalobca
vyplatil žalovanému v decembri 2010 ako preddavok na odmenu za rok 2010, a nie posudzovanie
účtovných postupov navrhovateľa. Pojem preddavok v účtovníckej terminológii znamená zálohu, ktorá
podliehazúčtovaniu.Taktiežjenepodstatnáobranažalovaného,ženavýplatnejpáskepredmetnáplatba

bola špecifikovaná ako „ostatné odmeny", a nie ako preddavok, resp. záloha na odmenu. Počítačový
program neobsahuje termín „preddavok na odmenu ani záloha na odmenu". Preddavok na odmenu
bol žalovanému vyplatený ako členovi výkonného manažmentu - riaditeľovi spoločnosti, t. j. ako
zamestnancovi žalobcu, a nie ako členovi orgánu spoločnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu zo
dňa 20.10.2010, ktorý adresovali dozornej rade členovia predstavenstva, a ktorý sám žalovaný predložil

ako dôkaz v súdnom konaní. Súhlas jediného akcionára Mesta Liptovský Mikuláš - reprezent. Ing. I. J.,
PhD. - vyjadrený jediným podpisom so slovkom „Súhlasím" podľa žalovaného predstavuje rozhodnutie
valného zhromaždenia - ako najvyššieho orgánu spoločnosti. Z hľadiska kompetencií je tento súhlas
irelevantný, pretože podľa čl. VII. Stanov spoločnosti do kompetencie valného zhromaždenia
patrí schvaľovanie pravidiel odmeňovania len členov orgánov spoločnosti, a nie zamestnancov. Pokiaľ

by mal podpis jediného akcionára so slovným vyjadrením „Súhlasím" nahrádzať rozhodnutie valného
zhromaždenia, tak nespĺňa podmienky rozhodovania valného zhromaždenia (uznesenie, zápisnica s
pripojenými návrhmi a materiálmi, atď.) a tiež nemá náležitosti rozhodnutia valného zhromaždenia v
zmysle platnej legislatívy a tiež čl. X. Stanov žalobcu.

Výška a spôsob odmeňovania výkonného manažmentu spoločnosti, ako aj splatnosť ročných odmien,

bola stanovená v internom predpise spoločnosti označenom „Návrh na stanovenie ročných odmien
výkonného manažmentu" prijatom predstavenstvom žalobcu dňa 24.02.2010 - ktorý bol podpísaný
aj žalovaným ako podpredsedom predstavenstva. Tento interný predpis predstavenstvo predložilo naschválenie dozornej rade v súlade s čl. 6.2., bod 2. písm. h/ Štatútu predstavenstva navrhovateľa a
tiež v zmysle či. XII. ods. 12 písm. b/ Stanov dňa 20.04.2010. Nestotožnil sa s názorom žalovaného,
že rozhodnutie dozornej rady o ukazovateľoch hmotnej zainteresovanosti zo dňa 20.04.2010 je nulitné

z dôvodu, že neobsahuje číslo uznesenia. Ako vo svojej výpovedi potvrdil bývalý predseda dozornej
rady JUDr. I. K. a tiež v konaní sp. zn. 8Cpr/l/2012 svedok C. D., ktorý zápisnicu zhotovoval, pri
prijatí rozhodnutia bol zachovaný postup a členovia dozornej rady o návrhu riadne hlasovali, výsledok
hlasovania bol uvedený v zápisnici. Dozorná rada na svojom zasadnutí zo dňa 26.11.2010 schválila
svojím uznesením č. 27/2010 vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010, a nie

odmeny za rok 2010 - ako uvádza v odvolaní žalovaný. Zároveň toto podmienila tým, že aj po vyplatení
spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Ako vyplýva z účtovnej závierky navrhovateľa za
rok 2010, žalobca kladný hospodársky výsledok a ani zisk za r. 2010 nedosiahol (strata po zdanení:
- 42.681 eur). Tvrdenia žalovaného sú účelové, nakoľko sám dobre vedel, že ukazovatele hmotnej
zainteresovanosti sú nereálne a nebudú môcť byť splnené. Na druhej strane však ako podpredseda
predstavenstva nepodnikol žiadne zákonné kroky s cieľom dosiahnuť ich zmenu.

Žalovaný z titulu svojej funkcie podpredsedu predstavenstva bol oboznámený s hospodárskou situáciou
spoločnosti - každý mesiac obdržal tabuľku s kumulatívnymi výsledkami hospodárenia spoločnosti, čo
vo svojej výpovedi potvrdila aj vedúca učtárne finančného oddelenia svedkyňa R. T.. Preto vedel, a
tiež z daných okolností musel predpokladať, že neboli splnené podmienky pre vyplatenie preddavku
na odmeny. Z uvedeného dôvodu pri prijímaní peňažného plnenia vo výške 2.154,09 eur nebol

dobromyseľný v tom, že mu preddavok na odmenu patrí. Tvrdenie žalovaného, že vo vnútornom liste
zo dňa 20.10.2010 bol uvedený omylom dátum 30.06.2010 namiesto 30.09.2010, je tiež zavádzajúce,
nakoľko všetky skutočnosti v liste, t. j. aj zisk vo výške 4.098,04 eur, korešpondujú s vyhodnotením
ku dňu 30.06.2010, a nie ku 30.09.2010, kedy bol dosiahnutý zisk 1.328,12 eur. Aj svedkyňa R. T.
uviedla, že k 04.10.2010 mohli byť spracované len ekonomické výsledky k 31.08.2010, údaje za mesiac

september 2010 mohli byť spracované ku koncu októbra alebo až začiatkom novembra 2010. Pritom
zisk k 30.06.2010 vo výške 4.098,04 eur je neporovnateľne nízky so ziskom stanoveným v prémiových
ukazovateľoch, ktorý mal byť splnený vo výške 39.371, eur. Nie je pravdou, že spoločnosť žalobcu nikdy
v minulosti nemala záporný hospodársky výsledok - tieto skutočnosti môžeme na pojednávaní preukázať
(záporný hospodársky výsledok bol aj v r. 2005 a 2008).

Je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný ako riaditeľ spoločnosti a zároveň podpredseda
predstavenstva prerokoval, odporučil a schválil návrh na vyplatenie preddavku hmotnej
zainteresovanosti na r. 2010 vedúcim zamestnancom spoločnosti (uznesenie č. 71/2010 zo dňa
04.10.2010) aj napriek tomu, že vedel, že hospodársky výsledok spoločnosti nebude uspokojivý a
nebudú môcť byť vyplatené odmeny ostatným zamestnancom spoločnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu a vykonaného
dokazovania prvostupňovým súdom mal aj odvolací súd preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 2.154,09 eur, ktorá predstavovala vyplatenú zálohu (preddavok) na odmeny za rok 2010, pre

ktoré však neboli splnené za dané obdobie ukazovatele, a preto nárok na vyplatenie odmeny nevznikol.
Žalovaný vyplatený preddavok odmietol dobrovoľne vrátiť, a preto poskytnuté plnenie považoval žalobca
za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný bez právneho dôvodu.

Prvostupňový súd sa podrobne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, návrhom na stanovenie
ročných odmien výkonného manažmentu, prijatom predstavenstvom žalobcu dňa 24.02.2010, ktoré

predstavenstvo predložilo na schválenie dozornej rade v súlade s čl. 6.2., bod 2. písm. h/ Štatútu
predstavenstva navrhovateľa a tiež v zmysle či. XII. ods. 12 písm. b/ Stanov dňa 20.04.2010 a Dozorná
rada stanovila ukazovatele hmotnej zainteresovanosti pre výkonný manažment na rok 2010, a to : 1.
Plnenie hospodárskeho výsledku spoločnosti schváleného v obchodno-finančnom pláne na zasadnutí
DR dňa 05.02.2010, a to dosiahnutie zisku vo výške 39.371 eur. 2. Zabezpečiť uzatvorenie nových
zmluvných vzťahov vo veci výkonu správy bytov oproti stavu k 01.01.2010 tak, aby spoločnosť v

rámci roka 2010 dosiahla správu bytov s počtom 4000. 3. Zabezpečiť zníženie pohľadávok v bytových
domoch, ktoré predstavujú k 01.01.2010 výšku 3.833.192 eur o 50 %. 4. Zabezpečiť vypracovanie
podnikateľského zámeru spoločnosti na obdobie 2010 - 2011 s premietnutím nových podnikateľských
činností navonok. 5. Plnenie uznesení DR a na svojom zasadnutí zo dňa 26.11.2010 schválila svojím
uznesením č. 27/2010 vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 po predbežnom

vyhodnotení ročných ukazovateľov zo dňa 20.10.2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi predloženými
sporovými stranami, tiež okrem výsluchu účastníkov, vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a
dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Po preskúmaní záverov, ktoré prezentoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí ako aj konania, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo, odvolací súd má za to, že postup prvostupňového súdu bol správny,

vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav veci a následne vyvodil aj
správny právny záver. Jeho rozhodnutie je logické, zdôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom a netrpí
vadou nepreskúmateľnosti.

V danej veci je nepochybné, že žalobca prostredníctvom svojich orgánov, kde v predstavenstve pôsobil
aj žalovaný, stanovil ukazovatele hmotnej zainteresovanosti vedúcich pracovníkov s tým, že v prípade

ich splnenia vznikne nárok na vyplatenie ročnej odmeny. V konaní bolo nesporné, že za kalendárny
rok 2010 žalobca nedosiahol zisk v určenej výške 39.371 eur, keďže hospodárskym výsledkom bola
strata.Nebolsplnenýanidruhýukazovateľ-dosiahnutiesprávybytovspočtom4.000,keďžežalobcamal
výkonom správy zmluvne zabezpečených len 3.710 bytov. Ani tretí ukazovateľ- zabezpečenie zníženie
pohľadávok bytových domov o 50 % nebol naplnený, nakoľko ku dňu 01.01.2010 výška pohľadávok

predstavovala 3.833.194 eur. Evidovaný stav pohľadávok k 31.12.2010 bol vo výške 3.564.481 eur, čo
predstavujezníženieleno7%.Žalovanému bolavyplatenázáloha(preddavok)naročnúodmenu,ktorej
vyplatenie bolo viazané na splnenie jednotlivých ukazovateľov. Pretože k splneniu týchto ukazovateľov
nedošlo, nevznikol žalovanému ani nárok na vyplatenie ročnej odmeny. Ak mu bol za týmto účelom
vyplatený preddavok, je potrebné ho vrátiť späť. Posudzovanie dobromyseľnosti pre prijatie plnenia v

tomto prípade nemá význam. Ak je prijatá záloha na ročnú odmenu, pričom vyplatenie celej je viazané
na splnenie určitých kritérií, ktoré však v konečnom dôsledku splnené neboli, je zrejmé, že nárok na
vyplatenie ročnej odmeny nevznikol, a teda nevznikol ani nárok na ponechanie si zálohy vyplatenej z
tohto titulu. V opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 222 ods. 2 Zákonníka práce).

Ďalšie namietané skutočnosti týkajúce sa oprávnenia dozornej rady, formy jej rozhodnutia, označenia

prijatého plnenia na výplatnej páske možno v kontexte s uplatňovaným nárokom považovať za
irelevantné, nakoľko predmetom dokazovania bolo splnenie stanovených ukazovateľov pre vyplatenie
ročných odmien a na tom základe právny dôvod vyplatenia preddavku.

Odvolací súd sa, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko okresný súd správne rozhodol aj
o priznaní úroku z omeškania, s rozhodnutím prvostupňového súdu, ako aj zdôvodnením rozsudku

plne stotožňuje a keďže žalovaný v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými bysa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ žalovaný označil za nesprávny, resp. predčasný výrok o povinnosti nahradiť trovy konania,

pretože sa okresný súd predovšetkým nevysporiadal s tým, že žalovaný je dnes starobným dôchodcom,
pričom jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok a uloženie povinnosti žalovanému nahradiť
trovykonaniažalobcudosahujúcejviacako50%žalovanejistinypovažovalzanespravodlivéapriečiace
sa existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného odvolací súd uvádza, že aj v
tomto smere považuje rozhodnutie okresného súdu za správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to,
aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného
práva. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatňuje
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).

Aplikácia ust. § 150 O. s. p., prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.Jeho použitie musí zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní.

Okresný súd správne pri rozhodovaní o trovách aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako

úspešnému účastníkovi trovy priznal. To že je žalovaný dôchodca nemožno s prihliadnutím na ostatné
okolnosti prípadu považovať za výnimku pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto mu patrí náhrada za jeden úkon a to
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.12.2013. Žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon

vo výške 99,10 eur pozostávajúce z tarifnej odmeny 91,29 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z.
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10.11.2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníplatnomkudňuvykonaniaúkonu,ďalejlen„vyhláška")arežijného
paušálu 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Nakoľko odvolací súd po preskúmaní zistil, že výpočet trov
odvolacieho konania bol urobený v súlade s vyhláškou, trovy v uplatnenej výške priznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné .