Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810213877
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810213877.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: G. V., s.r.o., so sídlom v H., H. 9, V.: XXXXXXXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. s.r.o., so sídlom v H., I. X/A proti odporcovi S. Y., bytom C., I.
XXX/X, o zaplatenie 26 555 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 30.apríla 2012, č. k. 6C/196/2010-153 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov

konania navrhovateľovi z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
26 555 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26 555 eur od 28.07.2010 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 05.05.2008 uzavrel odporca so spoločnosťou T.E. U. J., s.r.o.

zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vyplatenie sumy 1 118
000,- Sk, ak dôjde k podpísaniu zmluvy o poskytnutí konzultačných a poradenských služieb medzi
J. s.r.o. a mestom H.. Bolo preukázané, že dňa 19.03.2008 spoločnosť J. s.r.o. ako poskytovateľ
uzavrel s Mestom H. ako objednávateľom Zmluvu o poskytnutí konzultačných a poradenských služieb.
Vzhľadom k tomu, že zmluva zo dňa 05.05.2008 obsahovala predmet záväzku, ktorý už bol splnený
pred podpisom zmluvy dňa 19.03.2008, teda predmetná zmluva, ktorej záväzok z nej vyplývajúci sa

mal splniť v budúcnosti bol už splnený, jej predmet bol nemožný, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy
bol už splnený. Predmetom zmluvy zo dňa 05.05.2008 bolo konanie a to uzatvorenie zmluvy medzi
J., s.r.o. s mestom H., avšak predmet v čase splatnosti zmluvy neexistoval. Ide o právnu nemožnosť
plnenia, je predmet plnenia neuskutočniteľný, preto že tomu bráni určitá právna prekážka a preto
je zmluva zo dňa 05.05.2008 absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatná je aj preto, lebo je
nezrozumiteľná,nevyplývaznej,bližšiašpecifikáciapredmetuzáväzku,chýbapresnéoznačeniedlžníka

i veriteľa. Predmetná zmluva zo dňa 05.05.2008 je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase
uzatvárania uvedenej zmluvy obe zmluvné strany museli vedieť, že zmluva o poskytnutí konzultačných a
poradenských služieb medzi J. V. s.r.o. a mestom H. je už uzavretá. Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, súd musel na túto neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Na základe neplatného
právneho úkonu získal odporca bezdôvodné obohatenie vo výške navrhovateľom poskytnutej ceny 26
555 eur a preto mu vznikla zákonná povinnosť toto obohatenie vydať tomu na úkor koho ho získal. Na

podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom
nie je dôvodná. Zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zo dňa 05.05.2008
je obchodným záväzkovým vzťahom. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa
Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 391 až 397 Obchodného zákonníka majú vo vzťahu k § 107
Občianskeho zákonníka povahu lex specialis. Vzhľadom k tomu, že Obchodný zákonník premlčanie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie

je možné, vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, na premlčanie tohto práva ustanovenie
§ 107 Občianskeho zákonníka použiť. Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby i preurčenie jej dĺžky. Z uvedených dôvodov sa právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď ku plneniu došlo. Keďže ako to vyplýva zo zmluvy zo dňa 05.05.2008 prvá časť

splátky 400 000,- Sk mala byť vyplatená ihneď po podpise zmluvy, t.j. dňa 05.05.2008, premlčacia lehota
byuplynuladňa05.05.2012adruháčasťsplátkyvsume400000,-Skdodvochtýždňov(dňa20.05.2008)
od podpisu zmluvy, tak premlčacia lehota by uplynula dňa 20.05.2012. Tým, že odporca nereagoval na
predžalobnú výzvu navrhovateľa, ktorou ho vyzval k zaplateniu žalovanej sumy, od 27.07.2010 sa dostal
do omeškania, odkedy je povinný navrhovateľovi zaplatiť 9 % ročný úrok z omeškania, výška ktorého

zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Omeškanie odporcu bolo posúdené v súlade
s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní trovy neuplatnil, preto mu v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznané neboli.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že právny zástupca navrhovateľa si splnil svoju
povinnosť informovať súd o prevzatí zastupovania ako aj navrhol zmenu petitu návrhu, ktorým žiadal

o priznanie trov právneho zastúpenia za ním vykonané úkony. Vytýkal súdu, že tento návrh opomenul
a trovy konania navrhovateľovi nepriznal. Poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má
nárok na náhradu trov konania a navrhol, aby bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo
výške právneho zastúpenia právneho zástupcu a to všetko do troch dní. K odvolaniu pripojil vyčíslenie
trov právneho zastúpenia vo výške 2 653,91 eur a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, vo výroku o nepriznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214
ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené z nasledovných dôvodov:

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z hore citovaných zákonných ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd rozhoduje
o náhrade trov konania na návrh. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť
spravidla pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie

tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Novela Občianskeho súdneho
poriadku vykonaná zákonom č. 273/2007 Z. z. upravila znenie § 151 odsek 1 tak, že vyčíslenie náhrady
je povinné nielen u advokáta, ale aj účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Náhradu trov konania
možno priznať iba účastníkovi. Postavenie advokáta v procese rozhodovania o trovách právneho
zastúpenia je významné z hľadiska miesta plnenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Účastník, resp. ak účastníka

konania zastupuje advokát, je povinný vyčísliť trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Citovaná novela upravila znenie
aj § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli, súd prizná účastníkovi
trovy vyplývajúce zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. Ak účastník konania trovy konania v
lehote troch dní nevyčísli a iné trovy ako trovy právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd namiesto

vyhlásenéhoprisudzujúcehovýrokuotrováchkonaniauvedievpísomnomvyhotovenírozhodnutiavýrok
o nepriznaní trov konania. Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je spravidla rozsudok, ktorý pri jeho
vyhlasovaní musí obsahovať aj výrok o náhrade trov konania (§ 155 ods. 2 O.s.p.), hoci aj bez ich
vyčíslenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania má povahu uznesenia, aj keď sa o ňom rozhoduje vrozsudku. Uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 170
ods. 1 O.s.p.). Odlišná úprava v tomto smere je obsiahnutá práve v § 151 ods. 2 O.s.p., ktorá umožňuje
súdu vyhlásený výrok o prisúdení náhrady trov konania, nahradiť v písomnom vyhotovení rozhodnutia

výrokom o nepriznaní trov konania.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa si trovy právneho zastúpenia
uplatnil vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 26.01.2011 /č. l. 44/ bez vyčíslenia, t. j. podal návrh na
ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. V tomto prípade mal potom právny zástupca navrhovateľa
možnosť si trovy právneho zastúpenia vyčísliť ešte do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Trovy právneho zastúpenia však právny zástupca vyčíslil až v podanom odvolaní proti rozsudku. Trovy
právneho zastúpenia teda nevyčíslil v zákonnej lehote. Napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že v
danej veci je potrebné navrhovateľovi priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko súd prvého
stupňa pri rozhodovaní náhrady trov konania nepostupoval v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p..

Povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, je spojená s prisudzujúcim výrokom. Pokiaľ súd účastníkom náhradu trov

konania neprizná, nemá právny význam, aby účastník tieto trovy konania vyčísľoval. V danej veci
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že pri vyhlasovaní rozsudku rozhodol súd
prvého stupňa o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pričom v
písomnom odôvodnení rozsudku následne uviedol, že si náhradu trov konania navrhovateľ neuplatnil.
Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne, nakoľko navrhovateľ podal návrh na priznanie trov

právneho zastúpenia pred vyhlásením rozsudku, preto správny postup súdu mal byť taký, že vo
vyhlásení rozsudku mal navrhovateľovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia bez vyčíslenia, a
až keby v zákonnej lehote právny zástupca nevyčíslil tieto trovy právneho zastúpenia, prestal byť súd
prvého stupňa viazaný výrokom o trovách konania ako ho vyhlásil.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa navrhovateľovi vo vyhlásení rozsudku nepriznal právo na náhradu trov

konania, právny zástupca navrhovateľa nemusel vyčísliť trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote
od vyhlásenia rozhodnutia, pretože to nemalo právny význam.

Súd prvého stupňa tak nepostupoval v súlade s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., preto jeho rozhodnutie o trovách
konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení a týmto postupom bola tiež navrhovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie /ods. 2/.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania v zmysle § 151 ods.
1, 2 O.s.p. s poukazom na hore uvedený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226

O.s.p. viazaný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.