Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202897
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412202897.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07
Bratislava, proti žalovaným: 1/ Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 709 332, 2/ TEOCAR s.r.o., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 683 431, o
zaplatenie 180,10 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 180,10 eura s príslušenstvom na tom

skutkovom základe, že dňa 22.03.2010 došlo v F. na Q. ulici k poistnej udalosti, keď spod kolies
motorového vozidla X.: BA XXXRK odletel kameň a narazil do čelného skla motorového vozidla X.: BA
XXXHX. Držiteľ poškodeného vozidla mal u žalobcu uzavreté havarijné poistenie, z ktorého si uplatnil
právo na poistné plnenie a toto mu žalobca dňa 31.03.2010 aj poukázal vo výške 180,10 eura. Žalovaný
2/ ako držiteľ motorového vozidla X.: BA XXXRK mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 1/. Ďalej
uviedol, že listom zo dňa 21.02.2011 žiadal žalovaného 1/ o refundáciu z povinného zmluvného poistenia
vo výške 180,10 eura, na čo však tento nereagoval.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 25Ro/269/2012-22 zo dňa 20.07.2012, proti ktorému podal
žalovaný 1/ včas odpor. Poukázal na to, že podľa oznámenia žalovaného 2/ o škodovej udalosti z
vozidla X.: BA XXXRK odletel menší kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla X.: BA XXXHX.
Toto vyjadrenie žalovaného 2/ však nepreukazuje, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla X.: BA XXXRK, keďže vodič tohto motorového vozidla nemohol vznik škody tak, ako ho popísal
v oznámení ani pri najväčšej pozornosti spozorovať a potvrdiť. Nebolo teda preukázané, že za vzniknutú
škodu zodpovedá žalovaný 2/.

Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2014 žalovaný 1/ doplnil, že kameň ležiaci na ceste nie je

okolnosťou, ktorá by mala pôvod v povahe prevádzky motorového vozidla, ale ide o okolnosť vonkajšiu.
Aj v prípade, že by bola preukázaná škoda vyvolaná prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/,
prichádzala by do úvahy liberácia v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, nakoľko od vodiča nie je
možné požadovať, aby ustriehol každý kamienok na ceste.Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2013 žalovaný 2/ uviedol, že skutok sa stal tak, ako bol nahlásený
poisťovni, ich vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, ale je otázne, či vie túto aj preukázať.

Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na 28.03.2014, na ktoré sa žalovaný 2/ nedostavil,

pričom nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 29.03.2010
(č.l. 4-5 spisu) súd zistil, že vodič poškodeného motorového vozidla X.: BA XXXHX K.. R. R., Liptovská
6, F. v ňom popísal priebeh škodovej udalosti tak, že dňa 22.03.2010 o 18.10 hod. na ulici Q. z pred ním

idúceho motorového vozidla Š-I., BA XXXRK, vystrelil kameň do ľavej spodnej časti jeho čelného skla.
Ako vodiča, ktorý zavinil nehodu označil U. T., V. XXX a ako držiteľa tohto vozidla označil spoločnosť
TEOCAR s.r.o..

Z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel zo dňa 04.03.2003 (č.l. 6-8 spisu) súd
zistil, že Ing. R. R. mal u žalobcu uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla X.: BA XXXHX.

Z faktúry č. 421001063 a pokladničného dokladu zo dňa 26.03.2010 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že K.. R. R.
zaplatil za opravu poškodeného čelného skla motorového vozidla X.: BA XXXHX sumu 196,70 eura.

Zvýpisuzdatabázyžalobcuoposkytnutompoistnomplnení(č.l.10spisu)súdzistil,žežalobcapoukázal
K.. R. R. poistné plnenie vo výške 180,10 eura.

Z oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo

dňa 16.03.2011 (č.l. 28-29 spisu) súd zistil, že žalovaný 2/ ako držiteľ motorového vozidla BA XXXRK
oznámil žalovanému 1/, že dňa 22.03.2010 o 18.15 hod. na ulici Q. z motorového vozidla U. I., BA
XXXRK, odletel menší kameň a poškodil čelné sklo v ľavej spodnej časti vozidla BA XXXHX. Ako vodiča,
ktorý zavinil nehodu, označil U. T., V., Q. W. XXX a ako jej vzťah k vlastníkovi vozidla uviedol - klient.
Ako poškodeného označil K.. R. R., N. 6, F..

VýsluchomsvedkaK..R.R.súdzistil,ževpredmetnýdeňišielpoQ.ulicirýchlosťoucca30kmzahodinu
a zrazu niečo prsklo do čelného skla, pričom pred sebou videl rovnaké auto, ako má on, s označením
firmy TEOCAR s.r.o.. Následne zabrzdil a vrátil sa naspäť na dvor pred firmu TEOCAR s.r.o., kde v tom
čase pracoval jeho syn. Tomuto povedal, že ich auto mu rozbilo sklo, a ďalej mu povedal podstatnú časť
ŠPZ toho auta. Na to mu syn povedal, že je to auto ich firmy a on to vybaví. Tiež uviedol, že políciu

nevolal a s vodičkou auta sa ani nestretol. Ďalej poukázal na to, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti
z havarijného poistenia vypĺňal on, pričom syn mu povedal adresu aj meno vodičky, ktorá spôsobila
škodovú udalosť. Uviedol, že na 90% kameň odskočil od motorového vozidla žalovaného 2/, keďže len
toto motorové vozidlo bolo pred ním, nevedel však potvrdiť, či išiel niekto aj v protismere. S vodičkou
tohto motorového vozidla po škodovej udalosti nebol v osobnom kontakte.

Výsluchom U. T. súd zistil, že motorové vozidlo žalovaného 2/ U. I. mala spolu s priateľom požičané
od žalovaného 2/, pričom pôžička bola vedená na jej priateľa. Predmetné vozidlo viedla iba raz, keď
ho vracali do spoločnosti žalovaného 2/ na Q. v F., čo bolo niekedy poobede. Uviedla, že počas tejto
cesty nemali škodovú udalosť, ani inú havarijnú udalosť. O škodovej udalosti, ktorá je predmetom sporu,
nemala žiadnu vedomosť a rovnako nevedela, prečo je uvedená v oznámení o vzniku škodovej udalosti.

Vzápätí si spomenula, že meno Ing. R. R. sa jej spája s nájomnou zmluvou, ktorú mala uzatvorenú v
roku 2008-2009, keď bola v podnájme na N. ulici X v F., pričom túto zmluvu ukončila v roku 2009 a
odvtedy s touto osobou nebola v kontakte.Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 813 ods. 1 O.z. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon

č. 381/2001 Z.z.") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udaludalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je
povinný tento nárok preukázať.

Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol svojmu poistenému
z dôvodu škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/
(ako držiteľa motorového vozidla), ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené podľa

zákonač.381/2001Z.z.užalovaného1/akopoisťovateľa.Vtejtosúvislostisúdpoukazujepredovšetkým
na to, že v konaní sa vykonaním dokazovaním nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že
škoda (poškodenie čelného skla motorového vozidla poistenca žalobcu) bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla žalovaného 2/. Vodič poškodeného motorového vozidla Ing. Jozef R. vo svojej
svedeckej výpovedi nepotvrdil celkom jednoznačne, že kameň, ktorý mu poškodil čelné sklo, sa odrazil

od kolies motorového vozidla žalovaného 2/, keď uviedol, že iba zaregistroval, že mu "zrazu niečo prsklo
do čelného skla". Nevidel teda priamo, že kameň odletel od kolies motorového vozidla žalovaného 2/.
Uviedol, že na 90% kameň odskočil od motorového vozidla žalovaného 2/, keďže len toto motorové
vozidlo bolo pred ním. Nevedel však jednoznačne potvrdiť, či v tom čase nešlo nejaké motorové vozidlo
aj v protismere. Nemožno teda vylúčiť, že v danom čase sa pohybovalo po vozovke (v protismere) aj

iné motorové vozidlo, od kolies ktorého sa mohol kameň odraziť do čelného skla motorového vozidla
poškodeného. Nemuselo ísť pritom ani o motorové vozidlo (ale napr. o bicykel alebo o iný dopravný
prostriedok). Rovnako nemožno celkom jednoznačne ustáliť, či kameň bol vôbec vymrštený od kolies
nejakého motorového vozidla (alebo iného dopravného prostriedku), a teda či k poškodeniu čelného
skla nedošlo úplne iným skutkovým dejom, (napr. či kameň alebo iný predmet niekto nehodil do skla

motorového vozidla poškodeného, resp. či tento predmet nebol vystrelený napr. zo vzduchovky a pod.).
Vodič poškodeného motorového vozidla K.. R. R. teda iba nepriamo odvodil vymrštenie kameňa od
kolies pred ním idúceho motorového vozidla, hoci ani on sám o tom nebol na 100% presvedčený. V tejto
súvislosti súd tiež poukazuje na nezvyčajné správanie svedka bezprostredne po predmetnej škodovej
udalosti, keď tento namiesto toho, aby sa snažil zastaviť vodiča motorového vozidla, o ktorom sa

domnieval,žemuspôsobilškodu,resp.abymunaznačil(blikaním,trúbením),žemuspôsobilškodu,išielpriamo do spoločnosti žalovaného 2/. Údaje o vodičovi motorového vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť,
pritom do oznámenia o vzniku škodovej udalosti napísal iba na základe údajov, ktoré mu poskytol jeho
syn (ktorý zhodou okolností v spoločnosti žalovaného 2/ v tom čase pracoval). S vodičom motorového

vozidla,oktoromsadomnieval,žemuspôsobilškodu,savšaknikdynestretol.Uvedenýpostupvspojení
s príbuzenským pomerom svedka k zamestnancovi žalovaného 2/, ako aj viaceré zásadné rozpory vo
výpovediach tohto svedka a svedkyne U. T., viedli súd k tomu, že popísanému priebehu skutkového
deja neuveril a nevzal ho za základ svojho rozhodnutia. Svedkyňa U. T. (ktorá mala podľa tvrdenia
žalobcu motorové vozidlo v čase škodovej udalosti viesť) vo svojej výpovedi síce potvrdila, že motorové

vozidlo Škoda I. mala spolu s priateľom požičané od žalovaného 2/ (zmluvný vzťah bol však vedený na
jej priateľa), toto aj šoférovala, avšak iba raz, keď motorové vozidlo vracali do spoločnosti žalovaného
2/ (čo nekorešponduje s údajmi svedka R.). Uviedla tiež, že motorové vozidlo vracala do spoločnosti
žalovaného 2/ poobede (čo nekorešponduje s údajmi na oznámení škodovej udalosti vypĺňanej svedkom
R., podľa ktorých k škodovej udalosti malo dôjsť o 18.10 hod). Svedkyňa U. T. vo svojej výpovedi tiež
uviedla, že s p. R. mala v roku 2008-2009 uzatvorenú nájomnú zmluvu, keď bola v podnájme na N.

ulici X v F.. Súd dáva do pozornosti, že uvedená adresa je totožná s adresou bydliska svedka R., čo v
spojení s tou skutočnosťou, že zmluvný vzťah ohľadne nájmu motorového vozidla u žalovaného 2/ bol
vedený na priateľa svedkyne (teda nie priamo na ňu), viedlo súd k záveru, že jej údaje boli do oznámenia
o škodovej udalosti dopísané práve na základe predmetného zmluvného vzťahu o nájme bytu, ktorý
mala svedkyňa prenajatý od svedka R.. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania

výsluchom syna svedka - Y. R. ohľadne skutočnosti, odkiaľ mal vedomosť o mene vodičky U. T., keďže
túto skutočnosť si súd ustálil tak, ako je uvedené vyššie, navyše ju ani nepovažoval za rozhodujúcu,
preto by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné a neúčelné. Čo sa týka tvrdenia žalovaného 2/ na
pojednávaní konanom dňa 16.04.2013, že skutok sa stal tak, ako bol nahlásený poisťovni, a že ich
vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, toto súd nevzal vôbec do úvahy, keďže žalovaný 2/

nebol účastníkom predmetnej škodovej udalosti, nemal teda o jej priebehu žiadne priame poznatky ani
vedomosti a navyše jeho tvrdenie, že vodič, ktorý škodu spôsobil, si je vedomý viny, nezodpovedá ani
skutočnosti. Žalovaný 2/ vychádzal ohľadne vzniku škodovej udalosti výlučne z tvrdení vodiča R. (teda
nie z vlastného vnímania škodovej udalosti), ktoré v celom rozsahu nekriticky prevzal a vzal za svoje.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani pri zhodných tvrdeniach priamych účastníkov škodovej

udalosti by nemohol vychádzať iba z ich zhodných tvrdení. V posudzovanej veci pritom neboli dané ani
len tieto zhodné tvrdenia priamych účastníkov škodovej udalosti (K.. R. a U. T.).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že za daných okolností nebolo jednoznačne (nad
všetky pochybnosti) preukázané, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
žalovaného 2/, a preto žalobu voči obdivom žalovaným (žalovanému 1/ ako poistovateľovi motorového

vozidla a žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla) v celom rozsahu zamietol.

Nad rámec uvedeného však súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby bolo nepochybne preukázané,
že poškodenie čelného skla určitého motorového vozidla bolo spôsobené vymrštením kameňa (alebo
iného predmetu) spod kolies konkrétneho motorového vozidla, prichádzala by do úvahy liberácia
prevádzkovateľa tohto motorového vozidla. Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže

prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať. V zmysle citovaného ustanovenia je teda potrebné rozlišovať škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Prevádzkovateľ motorového vozidla sa môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak škoda bola vyvolaná

osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Prevádzateľ nepochybne
vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu
osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave

použitého dopravného prostriedku (R 3/1984). Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj
nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj
pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť (porov. rozhodnutie NS SSR sp. zn. 1
Cz 42/71 zo dňa 27.10.1971). Prevádzkovateľ motorového vozidla, aby sa zbavil svojej zodpovednosti,
musí tiež preukázať, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno

požadovať. Pod pojmom "vynaloženie všetkého úsilia" treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorúbolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O
neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď
škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. U., ktorú

nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a
pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba
však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z
ustanovenia § 428 O.z., vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov
nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba

k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo (rovnako R X/XXXX).

S poukazom na vyššie podaný výklad zastáva súd názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu
ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti
daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má
pôvod v prevádzke. Prevádzkou je totiž potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických,
biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naproti tomu vymrštenie kameňa spod pneumatiky

motorového vozidla predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu
pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily, prípadne tlaku. Takéto fyzikálne sily sú však neustále
prenášané aj na vozovku, a tým aj na všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy
jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných
produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho

na vozovke predstavuje okolnosť, ktorá je síce vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nejde však
o okolnosť, ktorá by mala pôvod v samotnej prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná
o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná
kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Prevádzka sama o sebe však nie

je spôsobilá takýto následok vyvolať bez toho, aby prišla do kontaktu s uvedeným predmetom. Kameň
voľne ležiaci na ceste pritom nemá žiadny súvis s prevádzkou. Ide teda podľa názoru súdu o okolnosť
existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou
motorovéhovozidla.Obdobnouokolnosťoubybolasituácia,kebyprechádzajúciautomobilsplašilzviera,
ktoré by spôsobilo škodu. Opačný výklad (teda že vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke

predstavuje okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke) by viedol k záveru, že pôsobenie samotnej
prevádzky na okolnosť, ktorá v nej pôvod nemá, by bolo považované za okolnosť majúcu pôvod v
prevádzke, čím by samotný pojem "okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke" stratil význam. Akonáhle
by sa totiž takáto okolnosť stretla s prevádzkou, stala by sa okolnosťou, ktorá v nej pôvod má a liberácia
v zmysle § 428 O.z. by bola v podstate nemožná. Súd tiež poukazuje na to, že od vodiča motorového

vozidla nie je možné objektívne požadovať, aby pri riadnom venovaní sa vedeniu motorového vozidla
sledoval (resp. predvídal) každý sebemenší predmet (kamienok) nachádzajúci sa vozovke, a aby sa
mu (pri zachovaní bezpečnosti aj ostatných účastníkov cestnej premávky) vyhol, lebo to objektívne ani
nie je možné. Vyššie uvedenej náhodnej udalosti (vymrštenie kameňa spod kolies svojho motorového
vozidla) teda vodič motorového vozidla podľa názoru súdu pri dodržaní všetkých zákonných povinností a

pravidiel cestnej premávky objektívne nemôže zabrániť. Preto v danej veci prichádza do úvahy liberácia,
teda zbavenie sa viny prevádzkovateľa motorového vozidla.

V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na viacero rozhodnutí súdov, ktoré v analogických prípadoch
(poškodenie čelného skla motorového vozidla kameňom vymršteným spod kolies iného motorového
vozidla) nároky poškodených na náhradu škody (resp. poisťovateľov na náhradu poskytnutého

poistného plnenia) z vyššie uvedených dôvodov zamietli (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I
č.k. 11C/123/2011-93 zo dňa 19.11.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/40/2012-211
zo dňa 23.04.2013, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/51/2011 zo dňa 08.09.2011,
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/49/2012 zo dňa 21.01.2013, rozsudok Okresného
súdu Žilina č.k. 14C/100/2012-109 zo dňa 07.02.2013, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.

6C/46/2011-107 zo dňa 17.01.2013, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/468/2012 zo dňa
27.03.2013 a sp. zn. 6Co/8/2013 zo dňa 20.06.2013).

O trovách konania súd rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku