Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612214610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612214610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci

navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, proti
odporcovi J., zastúpený opatrovníčkou U., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie sumy
485,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 214,22 € s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 214,22 € od 25.03.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.12.2012 doručil navrhovateľ súdu návrh na začatie konania zo dňa 14.11.2012, ktorým sa voči
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 485,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 485,96

€od25.03.2011dozaplateniaanáhradytrovkonaniaztituluneuhradenýchslužieb,poplatkovanáhrady
škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvy o pripojení č. A5158891 a č. A3674778, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.

V zmysle predmetných zmlúv vypožičal odporcovi 2 kusy SIM karty za účelom umožnenia využívania
telekomunikačných služieb navrhovateľa, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX.
a č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom si uplatňuje nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu
vznikla za odpredané mobilné telefóny Sony Ericsson Elm v sume 131 € a za Sony Ericsson W380i

v sume 139,41 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou, ktorú škodu mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za
poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v
zmysledodatkuplniťfunkciupaušalizovanejnáhradyškodyvprípadeporušeniazmluvyopripojení,ktorá
by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný
telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom

záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej uviedol,
že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania
zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť
neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojompre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Ďalej uviedol, že odporca si bol v
zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po

dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci v sume 131 €
(ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 200 € a jeho akciovej ceny 69 €) a v sume 139,41 €
(ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 182,23 € a jeho akciovej ceny 42,82 €), spolu v sume
270,41 €. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od novembra

2010 do januára 2011 uplatňuje si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 215,55 €. Na pokus o pokonávku
zo dňa 10.03.2011 odporca nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za
mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočnej lehote stanovenej do 24.03.2011. Jeho pohľadávka
voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 215,55 € a z
nároku na zaplatenie sumy 270,41 € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 485,96 €, keď z tejto sumy
si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na

dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 25.03.2011 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Uznesením č. k. 4C/97/2013 - 49 zo dňa 23.07.2013 súd ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe
U. pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v
prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka

odporcovi ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6
tretia veta O.s.p.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 21.03.2014.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. A3674778-001 zo dňa 26.03.2008 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. 8942101 120007280190 za účelom

umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Paušál
100“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho
programu na SIM karte na účastnícky program „Paušál 100“ (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Sony Erisccon W380i so zľavou zo spotrebiteľskej ceny

42,82 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia

povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku
odporca uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenejvbode2.3alebo2.4článku(najmäalenielennezaplateniesplatnejcenyzaslužby,nedodržaniezáväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby

viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty
nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej
zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva
do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Zo Zmluvy o pripojení č. A5158891-001 zo dňa 18.08.2010 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. 8942101 110025555251 za účelom

umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „SMS 500“,
SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok (čl. 15-18 spisu), predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii
účastníckehoprogramunaSIMkartenaúčastníckyprogram„SMS500“(bod.1.1dodatku),ďalejdohoda
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Sony Erisccon Elm so zľavou zo spotrebiteľskej

ceny 69 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku); nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia

povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku); bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program alebo kombináciu účastníckych
programov uvedenú v bode 2.2 dodatku (bod 2.3 d/ dodatku) (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti

zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 131 €,
pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez

ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Faktúrou č. 8540769959 splatnou dňa 05.12.2010 na sumu 50,84 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 18.10.2010 do 16.12.2010.

Faktúrou č. 8790503919 splatnou dňa 05.12.2010 na sumu 102,16 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi

cenu poskytnutých služieb za obdobie od 18.10.2010 do 16.12.2010.

Faktúrou č. 8791022727 splatnou dňa 03.01.2011 na sumu 29,82 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 17.12.2010 do 16.01.2011.

Faktúrou č. 8541292735 splatnou dňa 03.01.2011 na sumu 15,80 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 17.12.2010 do 16.01.2011.

Faktúrou č. 8791548081 splatnou dňa 04.02.2011 na sumu 12,95 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie 14.01.2011.Faktúrou č. 8541822109 splatnou dňa 04.02.2011 na sumu 3,98 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu
odpojenie.

Faktúrou č. 1008653850 splatnou dňa 03.01.2011 na sumu 1,33 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi

upomienku.

Pokusom o pokonávku zo dňa 10.03.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 215,55 € a z titulu zmluvnej pokuty v sume
462,94 €, najneskôr do 24.03.2011. Doručenie pokusu o pokonávky odporcovi nedokladoval.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou

o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a poplatkov a v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení zo dňa 26.03.2008 v znení
dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v programe
služieb Paušál 100, dňa 18.08.2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o pripojení v znení dodatku

k nej, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v programe služieb SMS
500. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011
Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb navrhovateľa
odporcom došlo v celom rozsahu za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z.
z.). Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnými zmluvou o pripojení súd

posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporca v obidvoch prípadoch uzavrel zmluvu o pripojení ako
fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby
navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 18.10.2010 do 16.01.2011 fakturoval
navrhovateľ odporcovi spolu v sume 214,22 €, ktoré ceny odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 214,22 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu
súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 9% ročne zo sumy 214,22 € od
25.03.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 25.03.2011 predstavovala 1% ročne (1% + 8% = 9%),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne. V prevyšujúcej časti súd

návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

Súd zamietol návrh aj v časti „upomienky“ uplatnenej vo faktúre č. 1008653850 splatnej dňa 03.01.2011
v sume 1,33 € s príslušenstvom, pretože dojednanie takéhoto poplatku s odporcom navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 270,41 € neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou
cenou odpredaného mobilného telefónu (200 €, 182,23 €) a jeho akciovou cenou (69 €, 42,82 €) V
prejednávanej veci je tento rozdiel 131 € (200 € - 69 € = 131 €) a 139,41 € (182,23 € - 42,82 € = 42,82

€) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu. Navrhovateľ
poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu mu vznikla škoda v sume
uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového
vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z
dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený

nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva,

že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po
dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť
právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru
súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník
priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma

spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi

predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval s právnym
predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej
škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilné telefóny za nižšiu
ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným

spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento

za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného
porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým
uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie
povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie
uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti

odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu,dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny
úkonalekúpnazmluvasodporcom,vrámciktorejnavrhovateľdostalododporcudojednanúkúpnucenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v prevažnej časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie
súdu bol odporca v konaní pomerne úspešnejší, (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie 214,22
€ s príslušenstvom, zamietnutý bol v časti o zaplatenie sumy 271,74 €), a preto odporcovi vzniklo
právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže však odporca návrh na rozhodnutie o trovách konania

nepodal a žiadne trovy konania mu zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)