Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/75/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111210230

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111210230.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: P. I., K.. XX.XX.XXXX,
O.: O. XX, XXX XX S., G.. W. G. D. I., K.. XX.X.XXXX, O.: O. XX, XXX XX S. proti odporcovi: Q. I., K..
X.X.XXXX,W.Š.R.,naposledybytom:XXXD.Y.,I.C.,I.Xrg,B.O.,zastúpenýopatrovníkom:JUDr.Peter

Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, v konaní určenie výživného pre plnoleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 150 EUR mesačne, vždy do 20. dňa každého
kalendárneho mesiaca, k rukám navrhovateľky vopred, počnúc od 12.4.2011 do 31.8.2012.

U r č u j e dlžné výživné za obdobie od 12.4.2011 až do 31.8.2012 vo výške 2.495 EUR, ktoré je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o určenie výživného za obdobie od 1.7.2010 do 11.4.2011 z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.4.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu, jej
otca, platiť jej výživné vo výške 150 EUR mesačne počnúc od 1.7.2010 do budúcna.

V priebehu konania navrhovateľka upresnila petit návrhu tak, že žiadala o určenie výživného od 1.7.2010
do 31.8.2012, kedy nadobudla schopnosť sama sa živiť.

Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
navštevuje 3.ročník strednej školy. Všetky jej výdavky na štúdium, bývanie a stravu uhrádza výlučne jej
matka zo svojho príjmu a zároveň sa stará o jej plnoletého brata, ktorý je od septembra 2010 prijatý na

Technickú univerzitu v Košiciach. Problémy v manželstve jej matky a otca sa začali hromadiť z dôvodu,
že odporca bol dlhodobo nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu. Matka, hoci bola sama zamestnaná,
nedokázala zo svojho príjmu finančne zabezpečiť celú rodinu a preto bola nútená zobrať úvery a pôžičky.
Odporca v roku 2007 odcestoval do Anglicka za prácou a od uvedeného obdobia sa tam zdržiava. Od
istého času otec na jej výživu, ani na výživu jej brata nijako neprispieva.Odporcavovyjadreníknávrhuuviedol,žeod8.9.2008sazdržiavavAnglicku,kdeajpracuje.Vdecembri
2007 začal cez banku posielať bývalej manželke D. I. peniaze prostredníctvom bankomatovej karty, z
ktorejmohlavyberaťpeniazenaSlovenskuzbankomatov.Platnosťkartyvšakskončilaatátoslužbabola

v banke ukončená. Odporca tvrdil, že nemá k dispozícii žiadne číslo účtu, kam by mohol navrhovateľke
posielať finančné prostriedky. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu svojej dcéry sumou vo výške
50 EUR, nakoľko poberá len minimálnu mzdu a ťažko si zaplatí bývanie a cestovné do práce.

Odporca v priebehu konania prestal preberať zásielky súdu a ani navrhovateľke a jej matke sa s ním
nepodarilo skontaktovať. Súdu sa napriek vykonanému šetreniu iný pobyt nepodarilo zistiť, preto mu

na zastupovanie v tomto konaní ustanovil v zmysle ust. § 29 ods.2 a 6 O.s.p. opatrovníka. Súrodenci
odporcu, Q. E. U. G. B. svojimi podaniami zo dňa 16.7.2013 a 22.7.2013 v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 35C/94/2011, ktorého predmetom je určenie výživného na brata navrhovateľky Q. I.,
vyslovili nesúhlas so zastupovaním odporcu. Z uvedeného dôvodu mu súd na zastupovanie ustanovil
zamestnanca súdu. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne - matky navrhovateľky a

oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov
zistil skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11C/215/2010-22 zo dňa 15.12.2010 bolo rozvedené
manželstvo rodičov navrhovateľky, jej matky D. I. a odporcu Q. I., ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX.
Úprava rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode

manželstva nebola predmetom tohto konania, pretože v čase rozvodu boli deti už plnoleté. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2011. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že po tom, čo odporca
odcestoval do Anglicka za prácou, sa prestal starať o rodinu a jej finančné zabezpečenie. O deti sa stará
výlučne matka.

Z potvrdenia o návšteve zo dňa 2.9.2010 a zo dňa 9.4.2014 súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom

roku 2010/2011 žiačkou 3.B triedy a v školskom roku 2011/2012 žiačkou 4.B triedy W. V. Š. W. U. F. B. S..

Z výpisu z účtu č.XXXXXXXXXXXXXXX B. J. I. O., predloženého odporcom, súd zistil, že odporca do
júna 2010 ukladal na tento účet finančné prostriedky.

Matka navrhovateľky vyššie uvedenú skutočnosť vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila. Uviedla, že
skutočne do júna 2010 boli na uvedenom účte k dispozícii finančné prostriedky, ktoré mohla vyberať v

bankomatoch na Slovensku.

Zo svedeckej výpovede matky navrhovateľky D. I. ďalej súd zistil, že kvôli finančnému zabezpečeniu
rodiny sa musela zadlžiť. Dlhy vznikli vo vzťahu k bytovému družstvu, k Tatra banke a.s., k Slovenskej
sporiteľni a.s., k Profi Creditu a Quatru, titulom úverov, pričom značná časť týchto dlhov ešte stále
existuje a je nútená platiť ich. Pracuje na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva ako asistentka

epidemiológie, pričom jej priemerný mesačný čistý zárobok činí 544,90 EUR. Platba za bývanie a iné
služby činí 208,82 EUR, za elektrickú energiu 47,30 EUR, za odpad štvrťročne platí 31,43 EUR, ďalej
životnú poistku pre svoju osobu 26,05 EU, dlhy z úverov vo výške 120 EUR mesačne, výdavky za lieky
na celoročnú alergiu pre navrhovateľku a syna 20 EUR a za zdravotné pomôcky z očnej optiky pre
navrhovateľku 15 EUR. So živobytím jej vypomáha jej matka, ktorá je dôchodkyňa. Nemala vedomosť

o tom, či odporca vlastní nehnuteľnosti.

Z platobného dokladu SIPO II za mesiac apríl 2012 súd zistil, že matka navrhovateľky zaplatila nájomné
vo výške 204,18 EUR, ďalej koncesionársky poplatok za rozhlas a TV vo výške 4,64 EUR a za odpad
sumu vo výške 31,43 EUR.Z pokladničného dokladu zo dňa 23.4.2012 súd zistil, že matka navrhovateľky zaplatila na účet
Východoslovenskej energetiky sumu 47,30 EUR.

Z dokladu vystaveného Uni Credit Bank súd zistil, že dňa 5.4.2012 matka navrhovateľky zaplatila sumu

26,05 EUR na účet AXA životná poisťovňa, a.s..

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že má 22 rokov, v roku 2012 ukončila W. V. Š. U. F. B.
S. maturitnou skúškou v odbore stavebný manažment. Dňa 31.8.2012 sa zamestnala, pracovala ako
operátor výroby do októbra 2013 s priemerným mesačným čistým príjmom 420 EUR. Výpoveď dostala z
organizačných dôvodov. Následne sa evidovala na úrade práce. Býva v spoločnej domácnosti s mamou
a plnoletým bratom, ktorý študuje na vysokej škole. Byt je v spoločnom nájme jej rodičov. Nevlastní

žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci.

Matka navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila všetky skutočnosti uvedené
navrhovateľkou.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v období od 1.7.2005 do 4.9.2006 odporca pracoval ako
samostatne zárobkovo činná osoba, od 2.5.2006 do 10.4.2007 ako zamestnanec spoločnosti STAVJAC,

s.r.o., so sídlom v Novej Ľubovni č.421 a od 16.4.2007 do 29.6.2007 ako zamestnanec spoločnosti
ASSYX s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 9.

Zo správy spoločnosti ASSYX s.r.o. zo dňa 11.2.21014 súd zistil, že pracovný pomer odporcu v tejto
spoločnosti bol ukončený v skúšobnej dobe. Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil, že za obdobie
trvania pracovného pomeru, od apríla do júna 2007, odporca zarobil 17.805,- Sk netto, t.j. 591 EUR,

teda v priemere mesačne 197 EUR. V tejto spoločnosti pracoval ako tesár.

ZosprávyspoločnostiSTAVJACs.r.o.zodňa12.2.2014súdzistil,žeodporcavtejtospoločnostipracoval
od 2.5.2006 do 10.4.2007 ako robotník, pričom jeho čistý príjem za uvedené obdobie činil 78.552,- Sk,
t.j. 2.607,45 EUR, teda v priemere mesačne 217,28 EUR. Pracovný pomer bol skončený dohodou, na
základe žiadosti odporcu o rozviazanie pracovného pomeru.

Úradnou činnosťou súd zistil, že konanie o určenie výživného na plnoletého brata navrhovateľky, vedené
na tunajšom súde pod sp.zn. 35C/94/2011, zatiaľ skončené nebolo. Súd vo veci nerozhodol.

Podľa ustanovenia § 62 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej iba Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

Podľaust.§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a s použitím
vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného

je dôvodný, pretože navrhovateľka v období od podania návrhu, t.j. od 12.4.2011 do 31.8.2012 nebola
schopná sama sa živiť.

Začiatok obdobia, rozhodného pre posúdenie návrhu, bol ohraničený momentom podania návrhu na
začatie konania (12.4.2011), pretože v prípade plnoletých detí zákon umožňuje priznať výživné len od
podania návrhu ( § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Z vyššie cit. ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade mal súd za preukázané, že v období
od podania návrhu, t.j. od 12.4.2011 do 31.8.2012 bola navrhovateľka žiačkou 3. a 4. ročníka strednej
školy (školský rok 2010/2011 a 2011/2012) Nebolo zistené, že by navrhovateľka v uvedenom období
disponovala takým zdrojom príjmu, z ktorého by mohla samostatne uspokojovať svoje potreby, preto

súd vo vzťahu k predmetnej otázke uzavrel, že navrhovateľka, hoci dosiahla plnoletosť (14.10.2009), v
tomto období nebola schopná sama sa živiť, keďže po základnej škole pokračovala v štúdiu na strednej
škole, nemala žiaden príjem a bola odkázaná výživou na svojich rodičov.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal predovšetkým na základné kritériá,
vymedzené v ustanovení § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného, v danom
prípade otca.

Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova a to jeho hmotné potreby, ako
je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti.

Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Súd mal za to, že výživné určené vo výške 150 EUR mesačne, je primerané nákladom, potrebným
na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky, s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že ide o

plnoletú ženu vo veku 19,5-21 rokov, študujúcu na strednej škole a bez akéhokoľvek príjmu. Náklady
na uspokojovanie jej potrieb boli v posudzovanom období štandardné; súd nezistil žiadne skutočnosti
(napr. v súvislosti so zdravotným stavom), odôvodňujúce zvýšené náklady na uspokojovanie jej potrieb.Súd mal za to, že určené výživné je primerané aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
odporcu, otca navrhovateľky. Nebolo totiž zistené, že by tento nebol zdravý a schopný zamestnať sa
a mať príjem zo zamestnania. Odporca nie je evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie, ani ako

poberateľ sociálnych dávok. Navrhovateľka, ani jej matka nemali žiadnu vedomosť o jeho sociálnych a
majetkových pomeroch. Nepochybne bolo (vyjadrením samotného odporcu, výpoveďou navrhovateľky
a jej matky, ako aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva rodičov navrhovateľky) preukázané,
že odporca sa dlhodobo, od r.2007 zdržiava v zahraničí, v Anglicku, kam vycestoval za prácou. Bolo
tiež nesporné a ani sám odporca netvrdil opak, že od júna 2010 ( t.j. ešte pre rozvodom manželstva)

prestal prispievať na chod domácnosti, ako aj na výživu svojich detí - navrhovateľky a syna Q. I.,
voči ktorému má odporca taktiež vyživovaciu povinnosť. O uvedenej skutočnosti svedčí výpis z účtu
odporcu, ako aj jeho vlastné vyjadrenie. Čo sa týka pomerov na strane odporcu, súd mal vykonaným
dokazovaním (lustráciou v Sociálnej poisťovni) za preukázané, že pred tým, ako odišiel do zahraničia,
pracoval ako robotník v spoločnosti STAVJAC s.r.o., Nová Ľubovňa a ako tesár v stavebnej spoločnosti
ASSYX s.r.o., Bratislava. Z listinných dokladov, predložených uvedenými zamestnávateľmi mal súd za

preukázané, že pracovný pomer odporcu v spoločnosti STAVJAC s.r.o., ktorý trval od 2.5.2006, sa
skončil na žiadosť odporcu dohodou zo dňa 10.4.2007. Odporca v tomto pomere dosiahol priemerný
mesačný čistý príjem vo výške 220 EUR. Pracovný pomer odporcu v spoločnosti ASSYX s.r.o. trval od
16.4.2007 do 29.6.2007 a bol ukončený v skúšobnej dobe. Odporca u tohto zamestnávateľa dosiahol
priemerný mesačný čistý príjem vo výške 197 EUR. Vyššie zistené skutočnosti o pracovných pomeroch

odporcu vyvolávajú pochybnosti o jeho zodpovednom prístupe k výkonu práce. Odporca nepredložil
žiadne doklady svedčiace o jeho pracovných a osobných pomeroch v zahraničí a tak v konaní nebolo
preukázané, že by skutočne v zahraničí nastúpil do iného zamestnania, kde by dosiahol vyšší alebo
aspoň porovnateľný príjem. Odporca tvrdil, že o pracovné miesto v zahraničí a príjem z neho plynúci
prišiel, listinné doklady v tomto smere však nepredložil. V zahraničí však napriek tomu ostal. Pokiaľ si tak

zvolil stav, kedy ostal bez akéhokoľvek príjmu a v prijateľnom čase si ďalší príjem nezabezpečil, uvedené
nemôže viesť k záveru, že odporca nie je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Pri
určenívýživnéhopretosúdvychádzalzprincípupotencionality,t.j.akýbymoholbyťpotencionálnypríjem
otca a teda, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť atď., v spojení ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého súd na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Konanie o určenie výživného na syna Q. I. je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 35C/94/2011. Iné
vyživovacie povinnosti odporca nemá. Hoci výživné na brata navrhovateľky Q. I. zatiaľ určené nebolo,
súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke prihliadol aj na túto

skutočnosť a ponechal priestor aj na plnenie tejto povinnosti odporcu voči synovi.

Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol aj na pomery na strane matky navrhovateľky, ktorá si voči
navrhovateľke plní vyživovaciu povinnosť nielen finančnou formou, zabezpečením bytovej potreby, ale
aj svojou osobnou starostlivosťou. Matka navrhovateľky je riadne zamestnaná v trvalom pracovnom
pomere na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva ako asistentka epidemiológie, pričom jej

priemerný mesačný čistý zárobok činí 544,90 EUR. Matka navrhovateľky nevlastní žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty. Živobytie svojich detí dokáže zabezpečiť len s pomocou svojej
matky, dôchodkyne a prostredníctvom pôžičiek.

Súd sa pri rozhodovaní spravoval aj zásadou, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov v spoločnosti (cit. ust. § 78 ods.3 Zákona o

rodine).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny
stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené

záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne je možné konštatovať, že dieťa je schopné
samo sa živiť, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.V kontexte vyššie uvedených okolností bolo úlohou súdu skúmať, či nastal taký právny stav, ktorý by
viedol k záveru, že navrhovateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť a teda schopnosť samostatne
uspokojovať svoje potreby a ak áno, ku ktorému dátumu.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ženavrhovateľka30.6.2012ukončilastredoškolskéštúdium
a dňa 31.8.2012 sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere. Súd konštatoval, že navrhovateľka
nepochybne ku dňu 31.8.2012 dosiahla také vzdelanie, vek, ako aj taký stupeň telesnej a duševnej
vyspelosti, že je pripravená a schopná sama sa živiť a teda, samostatne uspokojovať svoje potreby a
podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Súd preto výživné určil len do 31.8.2012.

Súd zamietol návrh v časti o určenie výživného za obdobie od 1.7.2010 do 11.4.2011 (do podania návrhu

na začatie konania), pretože v prípade plnoletých detí zákon umožňuje priznať výživné len od podania
návrhu ( § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Súd zároveň rozhodol aj o výške dlžného výživného za celé obdobie určenia výživného, od 12.4.2011
do 31.8.2012, t.j. za obdobie 16 mesiacov a 19 dní mesiaca apríl 2011. Výška dlžného výživného za
uplynulé obdobie sa určuje rozdielom medzi súdom určeným výživným a medzi výživným, ktoré povinný

v rozhodnom období skutočne zaplatil. Výška dlžného za 16 mesiacov pri výške výživného 150 EUR
mesačne činí 2.400 EUR. Pri výške výživného na deň 5 EUR výživné za 19 dní mesiaca apríl 2011 činí
95 EUR. Spolu dlžné výživné predstavuje sumu 2.495 EUR.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka
malavkonaníplnýúspech,pretobyjejpatriloprávonanáhradutrovprotiodporcovi,ktorývoveciúspech
nemal. Navrhovateľka sa však práva na náhradu trov konania výslovne vzdala, preto súd vyslovil, že
jej náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )