Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207813
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913207813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
J. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, bytom u matky, dieťa rodičov, matky Q. O., nar. XX. X.
XXXX, bytom O. XXa, S., Spolková republika Nemecko, zastúpenej Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, IČO: 42 130 743 a otca X. Q., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX, J. R.,
zastúpeného Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom v O., V. XX/U., v konaní o návrhu matky na
určenie výživného na mal. dieťa spätne, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok, č.k. 3P/74/2013-168 zo dňa 30. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky o určenie spätného výživného na maloletú
J. O., nar. XX. XX. XXXX s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a skutkový stav zistený z
vykonaného dokazovania, tak ako ho podrobne popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletej. Žiadala
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s odôvodnením, že postupom
okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, okresný súd neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala, že okresný súd pri rozhodnutí vychádzal iba z tvrdení odporcu
a jeho právneho zástupcu, z dôkazov, ktoré predložil odporca, odmietol ako nepotrebný vykonať
dôkaz navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľky - výsluch samotnej navrhovateľky vykonaný
prostredníctvom dožiadaného príslušného súdu v Spolkovej republike Nemecko, kde sa navrhovateľka
dlhodobo zdržiava, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnil vysloviť

stanovisko k tvrdeniam odporcu, rovnako jej neumožnil objasniť okolnosti, ktoré by dokreslili situáciu,
hoci takú povinnosť podľa navrhovateľky súd, aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax iných súdov,
mal. Konanie súdu nemôže byť ospravedlnené ani skutočnosťou, že zástupca navrhovateľky nedoplnil
dôvod žiadosti o odročenie pojednávania a pojednávania sa rovnako ako navrhovateľka nezúčastnil.
Ďalej uviedla, že rozsudok, ako i jeho odôvodnenie pôsobí absolútne tendenčne, jednostranne iba v
prospech odporcu, pričom v danom prípade v predmetnom konaní mal súd zisťovať skutkový stav
veci, niesť zodpovednosť za vykonané dokazovanie sám a skutočnosť, že účastník konania nepredložildôkaz, ktorým by potvrdil, resp. vyvrátil tvrdené skutočnosti, mu nemôžu byť na škodu. Ďalej namietala
zaujatosť kolíznej opatrovníčky vzhľadom na jej vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v návrhu nie sú uvedené
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby sa uplatňovalo výživné na maloletú spätne, pričom čisto

vychádzala iba z tvrdení odporcu, ktoré bez akéhokoľvek podkladu považovala za pravdivé. Ďalej
poukazovala na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, §§ 1, 2, 3 O.s.p..

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletej žiadal rozsudok okresného súdu ako
správny potvrdiť. Uviedol, že matka maloletej mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva,

následne aj o určenie výživného, túto možnosť nevyužila, neoprávnene čerpala sociálne dávky od
príslušného úradu v Nemecku, hoci ju tento úrad každoročne vyzýval, aby údaje o otcovi oznámila. Za
nepochybné považoval, že o neoprávnenej výplate sociálnych dávok nemeckých úradov vedel aj otec
maloletej, ktorý ako tvrdí, žil v tom čase s matkou v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o výchovu
dcéry. Takto získané finančné prostriedky preto využívali rodičia spoločne a mal by sa teda podieľať na
ich vrátení aj otec maloletej. V prípade, pokiaľ nebude ochotný spolupodieľať sa na vrátení finančných

prostriedkov, má matka možnosť uplatniť si tento nárok na súde v inom konaní, nie v konaní o určenie
spätného výživného pre maloleté dieťa.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny
záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Námietku navrhovateľky o odňatí možnosti konať jej pred súdom odvolací súd nepovažoval za
odôvodnenú, nakoľko v danom prípade po požiadaní o odročenie pojednávania zo strany navrhovateľky
okresný súd žiadal doplniť dôvody, pre ktoré žiada pojednávanie odročiť, tak aby mohol posúdiť, či sa
jedná o dôvody vážne. Na to bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľky reagované žiadosťou
o výsluch navrhovateľky dožiadaným súdom v Nemecku s tým, že osobná účasť navrhovateľky na

pojednávaní nie je možná bez toho, aby bližšie vysvetlil, aké prekážky bránia navrhovateľke v osobnej
účasti na pojednávaní.

Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka a prihliadnuť pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Vdanomprípadematkamaloletejsícepožiadalaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuoodročenie
pojednávania, avšak neuviedla konkrétny dôvod brániaci jej v osobnej účasti na pojednávan. Preto i
odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade okresný súd postupoval plne v súlade s ust. § 101
ods. 2 O.s.p..

Pokiaľ sa týka zistenia skutkového stavu odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že okresný
súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Napokon vec i správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany okresného súdu,
a preto nepovažoval za potrebné osobitne dopĺňať ďalšie dôvody, prípadne opakovať skutočnosti
konštatované okresným súdom.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že matka maloletej mala vedomosť o tom,
kto je otcom maloletej od narodenia, mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva k maloletej a
v tejto súvislosti požiadať i o určenie výživného. K takémuto zákonnému postupu nepristúpila, naopak

čerpala dávky z nemeckého sociálneho systému, čo nemožno ospravedlniť ani tým, že by tak eventuálne
robila, tak ako tvrdí, na naliehanie otca maloletej.

Okresný súd správne poukázal na aktuálne znenie ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré síce umožňuje
priznať výživné pre maloleté dieťa najdlhšie po dobu 3 rokov spätne od dňa začatia konania, avšak
iba v prípade, ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa

matka maloletej nepreukázala, ani ich v podanom návrhu netvrdila. Práve preto okresný súd vychádzal
zo skutkových zistení, tak ako boli zadokumentované vykonaným dokazovaním a ani podľa názoru
odvolacieho súdu potreba ďalšieho dokazovania by neprispela k iným skutkovým zisteniam a inému
právnemu posúdeniu veci.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade
ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné
trovy konania sám (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .